REDQUEST LIMITED proti Slovenskej republike

1.Sťažujúca sa spoločnosť má svoje sídlo v Londýne (Veľká Británia). Bola zastúpená pánom P Chrenkom, advokátom vykonávajúcim svoju prax v Bratislave.

2.Vláda bola zastúpená svojou zástupkyňou, pani M. Pirošíkovou.

3.Vláda Spojeného kráľovstva, ktorá bola vyzvaná na predloženie písomného vyjadrenia vo veci, nevyjadrila svoje želanie realizovať toto právo (článok 36 ods. 1 Dohovoru a pravidlo 44 ods. 1).

4.Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli predložené stranami, možno zhrnúť nasledovne.

5.V roku 2002 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal na základe nového zákona o regulácii v sieťových odvetviach niekoľko rozhodnutí, ktorými určil maximálne ceny alebo ta- rify za dodávky plynu a elektrickej energie. Právny predchodca sťažujúcej sa spoločnosti a niekoľko ďalších spoločností podali voči rozhodnutiam sťažnosť na ústavný súd, v ktorej namietali, že rozhodnutia boli vydané ešte pred prijatím všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého vydanie predpokladal skôr uvedený zákon. Nálezom zo 7.júla 2006 ústavný súd vyhovel sťažnosti a zrušil napadnuté rozhodnutia.

6.Medzičasom, 20. februára 2006, podal právny predchodca sťažujúcej sa spoločnosti žalobu o náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu, v ktorej tvrdil, že utrpel škodu v podobe straty na zisku a to v dôsledku rozdielu medzi cenami energií pred vydaním a po vydaní namietaných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

7.Dňa 16. apríla 2009 Okresný súd Bratislava II (ďalej len "okresný súd") vydal medzi- týmny rozsudok, ktorým uznal základ nároku. Uznal, že podmienky pre podanie žaloby, t.j. vydanie nezákonných rozhodnutí a predbežné prerokovanie nároku orgánom štátnej správy, neboli v čase začatia konania splnené, no napriek tomu považoval za rozhodujúce, že v tomto prípade boli podmienky splnené v priebehu konania.

8.Dňa 17. augusta 2009 právny predchodca sťažujúcej sa spoločnosti informoval okresný súd, že skôr uvedený nárok previedol na sťažujúcu sa spoločnosť a navrhol jej pristúpenie do konania na strane žalobcu.

9.Dňa 30. novembra 2009 Krajský súd v Bratislave zrušil medzitýmny rozsudok z toho dôvodu, že právny predchodca sťažujúcej sa spoločnosti už v čase vyhlásenia rozsudku nebol žalobcom, keďže medzitým previedol nárok na sťažujúcu sa spoločnosť, a to najneskôr k 13. aprílu 2009.

10.Dňa 16. augusta 2010 okresný súd pripustil zmenu účastníka konania vo vzťahu k sťažujúcej sa spoločnosti.

11.Dňa 25. januára 2013 okresný súd vydal nový medzitýmny rozsudok, ktorým uznal základ nároku, tentoraz už vo vzťahu k sťažujúcej sa spoločnosti. Podľa jeho názoru by bolo v rozpore s ústavou, ak by sťažujúca sa spoločnosť nemohla žiadať o náhradu škody z dôvodu, že nebola účastníkom pôvodného - nezákonného - konania, ktoré viedlo k nezákonným rozhodnutiam.

12.Štát sa ako žalovaný odvolal a namietal jednak svoje postavenie žalovaného (berúc do úvahy skutočnosť, že ministerstvo financií nie je nadriadeným orgánom úradu) a tvrdil, že okresný súd nie je oprávnený nahradiť pozíciu ústavného súdu a vysloviť nesúlad všeobecne záväzných predpisov s ústavou.

13.Rozsudkom z 25. júna 2013 krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, v ktorom zdieľal názor okresného súdu, že nie je možné odmietnuť možnosť podať žalobu o náhradu škody tým, ktorí by mohli byť dotknutí nezákonnými rozhodnutiami, aj keď neboli priamymi účastníkmi - nezákonného - konania, ktoré viedlo k vydaniu takýchto rozhodnutí.

14.Dňa 18. marca 2014 generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie voči rozsudkom z 25. januára 2013 a 25. júna 2013, ktoré odôvodnil tým, že v predmetnom prípade neboli splnené podmienky pre podanie žaloby o náhradu škody stanovené v zákone o zodpovednosti štátu za škodu. Tvrdil najmä, že namietaný nárok na náhradu škody bol fiktívny, keďže žiadna skutočná škoda nevznikla, konkrétne preto, že v predmetnom prípade mal byť najprv uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči spoločnostiam, ktorým boli zaplatené vyššie ceny energií, a takýto nárok mal prednosť pred žalobou o náhradu škody, a že nezákonnosť konania úradu mala iba formálny, a nie materiálny charakter.