Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Posudzovanie právoplatnosti rozhodnutia v inej veci

Článok sa zaoberá uznesením veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VCdo/6/2019, zo 7. októbra 2020, ktoré nadväzuje na nález Ústavného súdu SR z 11. júla 2018, sp. zn. II.ÚS 152/2018. Javí sa však, že Najvyšší súd SR reagoval len na jedno z vytýkaných pochybení.Vo zvyšku sa zameral na otázku, ktorá mala pre dovolanie len podružný význam. Vyriešenie celej veci presunul na odvolací súd a odmietol sa ňou zaoberať. Tým však vydal rozhodnutie, ktoré so zreteľom na jeho záväznosť môže pri jeho aplikácii vyvolať negatívne dôsledky.Autor sa v závere prikláňa ku kritickým hlasom voči činnosti veľkého senátu.

BARDAČ, R.: Posudzovanie právoplatnosti rozhodnutia v inej veci; Justičná revue, 73, 2021, č. 6-7, s. 883 - 890.
The article analyses resolution of the Grand Chamber at the Civil Law College of the Supreme Court of the Slovak Republic, case file no. 1VCdo/6/2019 of 7 October 2020 that is a follow-up of finding of Constitutional Court of the Slovak Republic of 11 July 2018, case file no. II. ÚS 152/2018. However, it seems that the Supreme Court only referred to one of the objected cases of misconduct. In the remaining part, it focused on the matter that was of secondary nature for the review. It forwarded the entire case to the appellate court and refused handling it. However, by doing so, it issued the decision that, due to its binding nature, can cause negative consequences in its application. In the conclusion, the author joined critical voices against activities of the grand chamber.
1 Úvod
Rekodifikácia civilného procesu, vykonaná zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C. s. p."), priniesla aj zavedenie inštitútu veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd"). Literatúra uvádza, že
"veľký senát svojim obsahom predstavuje inštitucionálne zabezpečenie princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 CSP a normatívne pokrýva prípady, ak sa senát najvyššieho súdu mieni odkloniť od konštantnej judikatúrnej línie najvyššieho súdu.
1)
Avizovala, že sa môže stať
"jedným zo štýlotvorných prvkov slovenskej judikatúrý
.
2)
Literatúra však čoskoro začala upozorňovať aj na nedostatky. Tie sa týkali kreácie veľkého senátu,
3)
ale najmä decíznej stránky jeho činnosti. Poukazuje sa na nízky počet rozhodnutí, či skôr zjednocujúcich výkladov, na vnútorne rozporný spôsob rozhodovania (preferencia kasačného pred meritórnym riešením veci), na premenlivosť zloženia senátu, na nedostatky právnej úpravy.
4)
V tomto príspevku sa venujeme
uzneseniu veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo 7. októbra 2020, sp. zn. 1VCdo/6/2019
(ďalej len "Uznesenie"), z hľadiska oprávnenosti týchto kritických hlasov.
2 Uznesenie zo 7. októbra 2020, sp. zn. 1VCdo/6/2019
V krátkosti priblížime meritum veci. Poručiteľka pred smrťou darovala dvom maloletým deťom nehnuteľnosť. Darovaciu zmluvu dňa 25. novembra 1992 za maloleté deti podpísala rodinná známa poručiteľky (tá mala byť neskôr ustanovená za opatrovníčku pre daný úkon). Následne obe menované podali návrh na ustanovenie opatrovníčky a schválenie darovacej zmluvy poručenským súdom. Poručenský súd rozsudkom zo 7. decembra 1992 ustanovil navrhnutú opatrovníčku na vykonanie právneho úkonu a súčasne schválil darovaciu zmluvu. Všetci účastníci sa vzdali práva podať odvolanie. Rozsudok poručenského súdu bol súdom doručovaný kolíznemu opatrovníkovi, opatrovníčke maloletých účastníkov (rodinná známa poručiteľky), matke účastníkov konania a starej matke účastníkov konania, ktorá prevzala aj zásielku adresovanú matke účastníkov konania (stará matka poručiteľky poručiteľku na pojednávanízastupovala, no plnú moc mala obmedzenú len na účasť na pojednávaní). Na poručenskom rozsudku bola vyznačená doložka právoplatnosti (8. december 1992). Súdom ustanovená opatrovníčka a poručiteľka po vyznačení doložky právoplatnosti poručenského rozsudku podali 8. decembra 1992 žiadosť o registráciu darovacej zmluvy štátnym notárstvom, ktoré darovaciu zmluvu 11. decembra 1992 zaregistrovalo. Dňa 4. marca 1993 poručiteľka zomrela. Žalobkyňa (ďalšie dieťa poručiteľky) dňa 22. februára 1994 podala žalobu, ktorou sa domáha určenia, že poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.
Podstatou sporu je teda platnosť darovacej zmluvy a účinnosť schválenia darovacej zmluvy poručenským súdom. Vec mala od roku 1994 zložitý procesný vývoj. Prvostupňový a odvolací súd názor žalobkyne odmietli. Žalobkyňa podala dovolanie. Ako uvádza Hlušák,
"nižšie súdy sa domnievali, že schválenie účinné je, pretože rozhodnuté o schválení sa predsa len dostalo do dispozície poručiteľky, čo v konaní sporné nebolo. Dovolateľka však v dovolaní namietala, že takýto názor je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu.
5)
Najvyšší súd Uznesením zrušil odvolací rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodneníuviedol, že
"súdrozhodujúci vo veci, pre rozhodnutie vktorejmá význam otázka právoplatného skončenia iného konania, má oprávnenie posúdiť správnosť doložky osvedčujúcej takúto skutočnosť. Pri takomto posudzovaní nie je obmedzený žiadnou lehotou, nakoľko stále platí, že jedinou cestou k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia je jeho doručenie zákonom ustanoveným spôsobom. Ide tu pritom o zákonnú podmienku, ktorej splnenie nemožno ničím nahradiť a práve preto musí byť vylúčené (ak nejde o celkom výnimočný prípad právnej nedoručiteľnosti pre zánik osoby účastníka bez právneho nástupcu), aby právoplatnosť nastala aj bez jej splnenia"
(bod 25).
6)
3 Nález Ústavného súdu SR z 11. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 152/2018
Vydaniu Uznesenia predchádzalo vydanie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") z ll.júla 2018, sp.zn. II. ÚS 152/2018 (ďalej len "Nález"). Ten konštatoval, že Najvyššísúd predošlým uznesením zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017 (ďalej len "Zrušené uznesenie"), porušil základné práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). Zrušené uznesenie stihlo medzičasom vyvolať početné ohlasy v odbornej verejnosti
7)
a v súdnej praxi.
8)
Ústavný súd sa v Náleze stotožnil s dvoma výhradami sťažovateľov. Prvá výhrada sa týkala toho, že Najvyšší súd nerozhodol vec vo veľkom senáte. Najvyšší súd v Zrušenom uznesení a predchádzajúcom uznesení
9)
riešil tú istú otázku týkajúcu sa právoplatnosti poručenského rozsudku, no v Zrušenom uznesení neuviedol ako a či zohľadnil alebo rozporoval z
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 6-7/2021

6-7/2021
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov