§ 363 Trestného poriadku" >
Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Posledná možnosť na zabránenie nezákonnosti v prípravnom konaní: § 363 Trestného poriadku

Cieľom tohto článku je posúdenie opodstatnenosti mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa ustanovení § 363 Trestného poriadku v aktuálnom legislatívnom vyjadrení, ako aj reakcia na niektoré argumenty, ktoré tento inštitút spochybňujú. Článok sa zaoberá podstatou tohto inštitútu, dôvodmi jeho použitia v praxi, prípustnosťou použitia tohto inštitútu, teda proti akým rozhodnutiam a akým porušeniam je prípustný, ako aj postupom v prípade podania obžaloby, ak ešte nebolo rozhodnuté podľa § 363 Trestného poriadku.

The aim of this Article is to assess the validity of the extraordinary remedy called cancellation of final decision in pre-trial proceeding under the Section 363 of the Criminal Procedure Code in current legislative texting and reaction on some of the arguments, which challenges this institute. The article deals with the essence of this institute, the reasons for its use in practice, admissibility of the use of this institute, so against which decisions and which infringements is permissible. This article also deals about procedure in the case of bringing an indictment, if it has not yet been decided pursuant to Section 363 of the Criminal Procedure Code.

BURDA, E.: Posledná možnosť na zabránenie nezákonnosti v prípravnom konaní: § 363 Trestného poriadku; Justičná revue, 74, 2022, č. 8-9, s. 973 – 982.

Kľúčové slová: mimoriadne opravné prostriedky, zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, § 363 Trestného poriadku, uznesenie o začatí trestného konania.

Key words: extraordinary remedies, cancellation of final decision in pre-trial proceeding, Section 363 of the Criminal Procedure Code, the decision of starting criminal prosecution.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Úvod
Len minimu čísiel sa podarízískaťtakú slávu, že značná časť spoločnosti vie, čo toto číselné označenie v danej odbornej komunite označuje a ešte k tomu aj obsah symboliky tohto čísla spôsobí "ohnivé" kontradiktórne diskusie či už medzi odbornou a vedeckou, ale aj laickou verejnosťou. Číslu 363 sa to v ostatných mesiacoch na Slovensku podarilo, pretože ide o čísloprvého z paragrafov zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok" alebo "TP"), ktoré upravujú inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a to generálnym prokurátorom.
Cieľom tohto článku je posúdenie opodstatnenosti tohto inštitútu v aktuálnom legislatívnom vyjadrení, ako aj reakcia na niektoré argumenty či za určitých okolností až mýty, ktoré tento inštitút spochybňujú. Autor tohto článku sa pritom netají, že tento inštitút považuje za mimoriadne dôležitú súčasť slovenského právneho poriadku a v tomto článku uvedie aj dôvody tohto názoru.
1 Podstata inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
Zrušenie právoplatných rozhodnutív prípravnom konaní je "...špecifickým mimoriadnym opravným prostriedkom, o ktorom na rozdiel od dovolania a obnovy konania nerozhoduje súd, ale generálny prokurátor. Ďalším špecifikom tohto mimoriadneho opravného prostriedku je, že sa pri ňom striktne neuplatňuje zásada dispozitívnosti. Na začatie konania sa nevyžaduje, aby oprávnené osoby na zrušenie určitého právoplatného rozhodnutia v prípravnom konanípodali návrh. Generálny prokurátor tak môže urobiť aj bez návrhu."
1)
Ustanovenie § 363 ods. 1 TP pomerne jednoznačne stanovuje, kedy sa inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní aplikuje:
"Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon."
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je teda nepochybne mimoriadnym opravným prostriedkom.
Ani nie tak kvôli tomu, že ho Trestný poriadok zaraďuje medzi mimoriadne opravné prostriedky do 8. hlavy III. časti (veď v slovenskej legislatíve máme celý rad inštitútov, ktorých obsah nezodpovedá ich systematickému zaradeniu a nespôsobuje to závažnejšie problémy, napr. trestnoprávny postih odoberania orgánov, tkanív a buniek z mŕtvoly je podradený pod trestné činy proti životu a zdraviu), ale kvôli jeho podstate, že smeruje proti právoplatným rozhodnutiam prokurátora alebo policajta.
Tu sa treba pristaviť pri jednom argumente, často uvádzanom odporcami použitia tohto inštitútu. A ten spočíva v tom, že ako mimoriadny opravný prostriedok by sa malo zrušenie právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní používať iba naozaj v mimoriadnych prípadoch a teda reštriktívne. S týmto tvrdenímosobne súhlasíme, avšak zároveň dodávame, že naozaj musíísť o mimoriadne situácie, ale tými sú všetky tie situácie, kedy právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo policajta alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Orgány činné v trestnom konaní,policajti a prokurátori sú tu predsa na to, aby sa zákony dodržiavali a nie, aby sami zákony porušovali.
Preto každé porušenie zákona policajtom alebo prokurátorom v rámci trestného konania považujeme za tak závažnú mimoriadnu situáciu, že si rozhodne zaslúži použitie mimoriadneho opravného prostriedku.
Treba tiež pripomenúť, že nemožno úplne stotožňovať právoplatné rozhodnutia v civilnom súdnom konaní
2)
, ktoré rozhodujú o merite veci, s rozhodnutiami v prípravnom trestnom konaní.
V civilnom konaníide spravidla o záujmy strán, priklonenie sa k záujmom jednej zo strán znamená často odklon od záujmov inej zo strán a tak je logické, že záujem na právnej istote a teda aj na striedmom použitímimoriadnych opravných prostriedkov je značný. V porovnaní s tým pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ide často o procesné rozhodnutia a teda o riešenie živého, prebiehajúceho konania a to z dôvodu, aby toto konanie prebiehalo zákonným spôsobom. A tu je nevyhnutné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní v rámci trestného konania sú orgánmi verejnej moci, zastupujú štát a ich práva a povinnosti sú odvodené od výkonu štátnej moci. Jednotliví zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní ("OČTK"), jednotliví prokurátori a policajti nemajú sami osebe ako fyzické osoby v tomto konaní žiadne oprávnenia a preto prípadné snahy prezentovať uplatnenie § 363 TP generálnym prokurátorom za zásah do ich práv, teda do práv osôb, ktoré sú pod zrušenými rozhodnutiami podpísané (a počuli sme takéto názory od niektorých zástupcov OČTK), nemožno označiť inak než za scestné.
V záujme právnej istoty pri realizácii trestného konania je teda nepochybne záujem na zákonnom priebehu trestného konania na prvom mieste a toto musí byť prioritné kritérium pre pripustenie aplikácie inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní.
A na to nadväzuje potreba vysporiadať sa s iným argumentom,
čudesne spochybňujúcim inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, a to jeho pripodobňovanie k už zrušenému inštitútu tzv. negatívnych pokynov nadriade
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 8-9/2022

8-9/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov