Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Právo migrantov na vzdelanie
Autor sa v uvedenom článku zaoberá právom migrantov na vzdelanie z hľadiska rôznych medzinárodných a regionálnych dokumentov a analyzuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho výboru sociálnych práv, týkajúce sa práva na vzdelanie. V článku je tiež poukázané na prekážky prístupu práva na vzdelanie pre migrantov, uvádzané dozerajúcimi orgánmi pre príslušné medzinárodné dohovory.
The author in the article deals with a right of migrants to education from perspective of various international and regional documents and analyses decisions of the European Court of Human Rights and the European Committee of Social Rights relating to the right to education. There is partly pointed out to obstacles which prevents the migrants to access to the right to education stated by supervisory bodies under respective international treaties.
UKROPEC, A.: Právo migrantov na vzdelanie; Justičná revue, 73, 2021, č. 2, s. 194 - 207.
Úvod
Vzdelanie je ľudské právo a neoddeliteľný prostriedok realizácie iných ľudských práv. Ako splnomocňujúce právo je vzdelanie základným prostriedkom, ktorým sa finančne a sociálne marginalizované osoby môžu dostať z chudoby a získať prostriedky na plnohodnotné zúčastňovanie sa aktivít v ich komunitách. Vzdelanie má dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia žien, ochrany detí od zneužívajúcej a nebezpečnej práce a sexuálneho zneužívania, pri presadzovaní ľudských práv a demokracie, ochrany životného prostredia a kontrole nárastu populácie. Čoraz viac je vzdelanie považované za jednu z najlepších finančných investícií, ktorú môže štát urobiť. Pre milióny ľudí však právo na vzdelanie zostáva vzdialeným cieľom a v mnohých prípadoch sa tento cieľ stále viac vzďaľuje.
1)
Prístup k vzdelaniu je mimoriadne dôležitý pre deti migrantov a žiadateľov o azyl. Okrem výhod, ktoré vzdelanie prináša pre všetky deti, je tiež základom pre ich integráciu do novej krajiny, zvládnutie úradného jazyka a získanie potrebných spoločenských a odborných zručností.
2)
Vzdelanie ponúka deťom migrantov útočisko, ktoré umožňuje najmä zmysluplné prežívanie času a kontakt s rovesníkmi.
3)
Mnohí považujú právo na vzdelanie za samozrejmé, čo sa však môže zmeniť, ak sa ocitnú v neistej situácii, pretože musia utiecť zo svojej krajiny z dôvodu ozbrojených konfliktov. Ľudské práva získavajú význam v situáciách, keď je ich realizácia ohrozená.
4)
Práve v čase krízy môže vzdelanie poskytnúť dieťaťu stabilitu, ochranu a šancu získať kritické myslenie a zručnosti. Vzdelanie je jedna z prvých služieb požadovaná rodinami a deťmi počas krízy prílš často však ide o jednu z posledných služieb. Rodiny a deti označujú vzdelanie ako najvyššiu prioritu, prekážky na jej získanie však zostávajú hrozné.
5)
Vysoký komisár OSN pre utečencov odhaduje, že len 50 percent detí-utečencov má prístup k základnému vzdelaniu v porovnaní s celosvetovým priemerom 90 percent, len 22 percent navštevuje strednú školu v porovnaní s celosvetovým priemerom 84 percent a menej ako 1 percento navštevuje univerzitu v porovnanís celosvetovým priemerom 34 percent. Polovica všetkých utečencov je len v týchto krajinách: Čad, Demokratická republika Kongo, Etiópia, Keňa, Libanon, Pakistan a Turecko. Ide o štáty, ktoré majú problémy s uspokojovaním potrieb vlastných občanov a musia vytvoriť dodatočné miesta v školách, nájsť skúsených učiteľov a vzdelávacie materiály pre tisíce utečencov.
6)
Právo na vzdelanie pre deti nezákonných migrantov je vnútroštátnou právnou úpravou stanovené explicitne (napr. Belgicko, Taliansko), implicitne (napr. Rakúsko, Dánsko) alebo v obmedzenom rozsahu (napr. Bulharsko, Maďarsko). Vo väčšine európskych štátov je však právo na vzdelanie stanovené vnútroštátnou právnou úpravou implicitne, prostredníctvom formulácie v zmysle-každý má právo na vzdelanie.To však spôsobuje nejednoznačnosť, keďže školy sú neisté pri hodnotení situácie detí nezákonných migrantov, a niekedy váhajú alebo odmietnu ich zapísať do školy.
7)
Hoci je právo na vzdelanie všeobecne uznané právom, v niektorých štátoch nemajú nezákonní migranti k nemu prístup alebo majú prístup len kzákladnému vzdelaniu. Existujú však aj prípady, keď nezákonní migranti sa jednoducho nemôžu zapísať do verejnej školy.
8)
Je otázne, či možno rozumne očakávať, že nejaké dieťa uspeje v živote, ak je zbavené možnosti vzdelania.
9)
Nediskriminácia a rovnosť sú základné prvky medzinárodného práva týkajúceho sa ľudských práv a sú základom pre realizáciu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.
10)
Hranica medzi nezákonnou diskrimináciou a zákonným odlišným zaobchádzaním nie je vždy v praxi jednoznačná, najmä v prípade hospodárskych a sociálnych práv cudzincov.
11)
Deti však majú absolútne právo na vzdelanie, ktoré sa aplikuje bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, či deti sú utečenci alebo žiadatelia o azyl. Žiadny štát nemôže na svojom území poprieť právo dieťaťa na vzdelanie.
12)
Naopak, štáty musia zabezpečiť prístup k právu na vzdelanie pre každého za rovnakých podmienok
13)
bez akejkoľvek diskriminácie a prijať primerané opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia efektívnemu prístupu k vzdelaniu.
14)
Rovnako by mali účinne presadzovať a ochraňovať ľudské práva a základné slobody všetkých migrantov, najmä žien a detí, bez ohľadu na ich imigračný status, v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými dokumentami, ktorých sú zmluvnými stranami.
15)
Právo na vzdelanie v medzinárodných a regionálnych dokumentoch
Právo na vzdelanie je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ako aj v ďalších medzinárodných dokumentoch,
16)
v práve Európskej únie
17)
a iných regionálnych dokumentoch.
18)
Všeobecná deklarácia ľudských práv v článku 26 ods. 1 ustanovuje, že
"každýmá právo na vzdelanie. Vzdelanie je bezplatné, aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností'."
Na označenie základného vzdelania bol použitý pojem
"elementary1,
ktorý bol v neskôr prijatých dokumentoch nahradený pojmom
"primary1
a v Africkej charte práv a blaha dieťaťa pojmom
"basic".
S ohľadom na spôsob vymedzenia práva na vzdelanie je vhodné poukázať na skutočnosť, že v čase podpisu Všeobecnej deklarácie ľudských práv len malá časť mládeže mala prístup k formálnemu vzdelávaniu a takmer polovica dospelých nevedela čítať'.
19)
Dohovor o právnom postavení utečencov v článku 22 ustanovuje právo na vzdelanie, ktoré sa vzťahuje len na vzdelávanie poskytované verejnými inštitúciami a vzdelávanie financované úplne alebo čiastočne z verejných zdrojov, pričom vzťahuje sa na utečencov bez požiadavky na zákonný pobyt.
20)
Na rozdiel od tohto dohovoru, iné medzinárodné a regionálne dokumenty definujú právo na vzdelanie omnoho výhodnejšie. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o právach dieťaťa a Všeobecná deklarácia ľudských práv navyše ustanovujú, že právo na základné vzdelanie je bezplatné a povinné pre všetkých bez diskriminácie. Pokiaľ ide o stredoškolské a vyššie vzdelanie, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ustanovuje, aby sa sprístupnilo každému všetkými vhodnými prostriedkami a najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelávania. Okrem toho, mnoho z týchto dokumentov je predmetom dozorných mechanizmov, napr. Výbor pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva v prípade Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach alebo Európsky súd pre ľudské práva v prípade Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
21)
Dohovor o právach dieťaťa v článku 28 ods. 1 písm. a) ustanovuje povinnosť zmluvných štátov
"zaviesťpre všetkých bezplatné a povinné vzdelanie."
Ide o najviac ratifikovaný dohovor týkajúci sa práva na vzdelanie so 196 zmluvnými štátmi.
22)
Neobmedzuje sa len na deti, ktoré sú príslušníkmi zmluvného štátu, ale musí byť prístupný všetkým deťom - vrátane žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov, bez ohľadu na ich príslušnosť a imigračný status.
23)
Vyplýva to aj zo stanovísk a odporúčaní Výboru pre práva dieťaťa (CRC) vo vzťahu k zmluvným štátom.
24)
Štáty by mali zabezpečiť, aby všetky deti v kontexte migrácie mali rovnaký prístup ako občania k hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam a základným službám bez ohľadu na ich migračný status alebo ich rodičov, a to výslovným legislatívnym ustanovením ich práv.
25)
Totiž diskriminácia bez ohľadu na to, či je zjavná alebo skrytá, uráža ľudskú dôstojnosť dieťaťa a je spôsobilá podkopať alebo dokonca zničiť možnosť dieťaťa užívať výhody zo vzdelávacích príležitostí.
26)
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v článku 13 ustanovuje právo každého na vzdelanie. Ide o najrozsiahlejší a najkomplexnejší článok zaoberajúci sa právom na vzdelanie v medzinárodnom práve.
27)
Význam tohto medzinárodného právneho aktu potvrdzuje aj skutočnosť, že má 167 zmluvných štátov.
28)
Z odporúčaní Výboru pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva (CESCR) vyplýva, že zmluvné štáty by mali zabezpečiť, aby všetci migranti, utečenci a deti žiadajúce o azyl mali prístup k vzdelaniu bez ohľadu na ich imigračný status.
29)
Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov v článku 14 ods. 1 ustanovuje právo na vzdelanie. Zmluvné štáty tohto dohovoru musia poskytnúť bezplatné a povinné základné vzdelanie pre všetkých, vrátane detí migrujúcich pracovníkov bez ohľadu na ich migračný status. Prístup k stredoškolskému vzdelaniu musí byť pre deti migrujúcich pracovníkov založený na základe rovnakého zaobchádzania ako s vlastnými občanmi. Pokiaľ teda občania majú prístup k bezplatnému stredoškolskému vzdelaniu, zmluvné štáty musia zabezpečiť rovnaký prístup pre deti migrujúcich pracovníkov bez ohľadu na ich migračný status.
30)
Výbor pre migrujúcich pracovníkov (CMW) odporúča zmluvným štátom prijať opatrenia, aby deti migrujúcich pracovníkov mali prístup k vzdelaniu bez ohľadu na imigračný status ich rodičov.
31)
Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie v článku 5 ustanovuje, že zmluvné strany sa zaväzujú, že zakážu a odstránia rasovú diskrimináciu vo všetkých jej formách a že zaručia právo každého na rovnosť pred zákonom bez rozlišovania podľa rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu, okrem iného, aj pri užívaní práva na vzdelanie. Výbor na odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) vyzýva zmluvné štáty, aby odstránili prekážky, ktoré bránia cudzincom v užívaní práva na vzdelanie a zabezpečili, aby verejné vzdelávacie inštitúcie boli prístupné pre cudzincov a deti nezákonných migrantov.
32)
Charta základných práv Európskej únie v článku 14 ustanovuje, že každý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu a že toto právo zahŕňa možnosť bezplatnej povinnej školskej dochádzky. Podľa Európskeho parlamentu by sa práva dieťaťa mali uplatňovať bez ohľadu na ich migračný status alebo ich rodičov.
33)
Africká charta ľudských práv a práv národov v článku 17 ods. 1 ustanovuje právo na vzdelanie pre každého. Oveľa širšie a komplexnejšie vymedzenie práva na vzdelanie uvádza Africká charta práv a blaha dieťaťa, ktorá ustanovuje v článku 11 právo na vzdelanie pre každé dieťa. Uvedené ustanovenie obsahuje aspekty článkov 28 a 29 Dohovoru o právach dieťaťa pri poukázaní na ciele vzdelávania a ustanovuje opatrenia, ktoré štáty musia prijať na dosiahnutie úplnej realizácie tohto práva.
34)
Dohovor Organizácie africkej jednoty, ktorým sa upravujú osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike, síce výslovne neustanovuje právo na vzdelanie, avšak v preambule odkazuje na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Dohovor o právach utečencov.
35)
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "Dohovor") sa vzťahuje na každého, kto podli
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 2/2021
