Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Problematika dodatočného povolenia stavby na území Slovenskej republiky

Vo svojom príspevku autorka poskytuje analýzu inštitútu dodatočného povolenia stavby na území Slovenskej republiky v kontexte zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a prináša úvahy de lege ferenda.

In the presented article the author provides analysis of subsequent legalization in Slovak Republic in context of Act No. 50/1976 Coll. on Land-use Planning and Building Order (the Building Act) as amended by later regulations and on change and amendment of certain acts and brings reflections de lege ferenda.

JAKUŠOVÁ, V.: Problematika dodatočného povolenia stavby na území Slovenskej republiky; Justičná revue, 75, 2023, č. 10, s. 1145 – 1156.

Kľúčové slová: stavebné právo, stavba, konanie o dodatočnom povolení stavby.

Key words: construction law, construction, subsequent legalization.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov.


1 Úvod
V našom príspevku poskytujeme analýzu inštitútu dodatočného povolenia stavby na území SR v kontexte zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "SZ") a prinášame úvahy
de lege ferenda
ku konaniu o dodatočné povolenie stavby.
Naším cieľom je definovanie právnej úpravy o dodatočnom povolení stavby a jej nedostatkov v zmysle SZ a poskytnutie novej legislatívnej úpravy daného konania. Zaoberáme sa najmä otázkami: (a) akým spôsobom je v SZ definované dodatočné povolenie stavby, či obsahuje právna úprava konania o dodatočnom povolení stavby v Slovenskej republike podstatné nedostatky a čo možno rozumieť pod pojmom verejný záujem v zmysle SZ. Ďalej aj (b) ktorý orgán je príslušný na posúdenie súladu verejného záujmu s územnoplánovacou dokumentáciou a akou formou sa súlad, resp. nesúlad preukazuje pri dodatočnom povolení stavby v zmysle SZ; (c) ako by mal stavebný úrad postupovať v prípade, ak by sa v konaní o dodatočné povolenie stavby podľa SZ ukázalo, že existuje platné a právoplatné územné rozhodnutie a neexistuje stavebné povolenie; (d) ako by mal stavebný úrad postupovať v prípade, ak by dodatočne povoľovaná stavba bola vyhotovená v súlade s právoplatným územným rozhodnutím, avšak toto rozhodnutie už nie je v súlade s verejným záujmom; (e) ktorým momentom sa začína a končí konanie o dodatočnom povolení stavby podľa SZ a akým spôsobom sú upravené lehoty v konaní o dodatočnom povolení stavby. Predmetom nášho záujmu bude aj úprava dodatočného povolenia stavby v platnom Zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe (ďalej len "ZoV") a načrtneme, akým spôsobom by bolo vhodné definovať konanie o dodatočné povolenie stavby z hľadiska
de lege ferenda
, pričom pri formulovaní myšlienok vychádzame zo slovenských reálií.
1.1 Konanie o dodatočnom povolení stavby podľa SZ
Konanie o dodatočnom povolení stavby je upravené v § 88a a § 88b SZ. Zákonodarca v právnych normách ustanovených v § 88a SZ upravuje postup vlastníka nepovolenej stavby a stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Podľa § 88a ods. 1 SZ - ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, či s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b SZ a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 SZ.
1)
V § 88 ods. 1 SZ možno vidieť implicitné vymedzenie pojmu verejný záujem a tiež jeho demonštratívny výpočet. Právna norma v SZ pri tomto type konania kladie dôraz na to, aby bolo preukázané, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,
najmä
s cieľmi a zámermi územného plánovania, či s osobitnými predpismi. SZ si tak vymedzuje tento pojem na svoje účely. Stavba by nemala byť v rozpore cieľmi a zámermi územného plánovania, vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii, územnoplánovacích podkladoch a územnom rozhodnutí.
2)
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp/9/2011
uvádza, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Pod pojmom verejné záujmy chránené SZ a osobitnými predpismi sa, okrem cieľov a zámerov územného plánovania, rozumie najmä:
  1. starostlivosť o životné prostredie, ochrana jeho základných zložiek, pôdy, vody, ovzdušia,
  2. základné požiadavky na stavby a všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vrátane požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, upravené vo všeobecne záväzných predpisoch,
  3. osobitné záujmy chránené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov v konaniach podľa SZ(orgány požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí, ochrany ovzdušia, prírody a krajiny, odpadového hospodárstva, pamiatkovej starostlivosti, veterinárnej ochrany a ďalšie podľa druhu a účelu stavby, ktorá je predmetom konania).
    3)
Ak by sme chceli charakterizovať pojem verejný záujem, tak možno povedať, že ide o právne neurčitý pojem, ktorý nie je výslovne v Ústave SR č. 460/1992 Zb.v znení neskorších ústavných zákonov definovaný. Podľa M. Vrabka pojem verejný záujem možno charakterizovať ako záujem všetkých občanov alebo väčšiny občanov.
4)
Posúdenie súladu stavby s verejným záujmom a osobitnými predpismi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou
5)
z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 SZ, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.
6)
Dá sa povedať, že osobitné záujmy sa preukazujú vo forme záväzných stanovísk podľa § 140b SZ.
1.2 Orgán posudzujúci (ne)súlad verejného záujmu
V súvislosti s inštitútom záväzných stanovísk je potrebné položiť si otázku: ktorý orgán je príslušný na posúdenie súladu verejného záujmu s územnoplánovacou dokumentáciou a akou formou sa súlad, resp. nesúlad preukazuje? Možno povedať, že môžu nastať dve situácie.
Prvým prípadom je situácia, keď je príslušná na posúdenie záujmu obec
7)
, ktorá
nie je
zároveň príslušným stavebným úradom. Podľa § 140a ods. 1 písm. b) SZ je dotknutým orgánom obec, ak nie je stavebným úradom podľa SZa konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty.
8)
Z toho vyplýva, že obec ako dotknutý orgán môže podať záväzné stanovisko k súladu s územným plánom.
Druhým prípadom je situácia, ak obec
je
zároveň príslušným stavebným úradom, ktorý koná o nepovolenej stavbe v konaní o dodatočnom povolení stavby. V takom prípade nemôže sama sebe vydať záväzné stanovisko, pretože nemá postavenie dotknutého
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).