Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Rodové zločiny podľa medzinárodného práva
V príspevku predstavujeme rodové zločiny ako kategóriu sice súvisiacu, ale odlišnú od sexuálnych zločinov. Tieto predstavujeme najmä na príklade núteného manželstva, ale aj zločinu prenasledovania na základe rodu. V článku poukazujeme na pochopenie konceptu rodu a rodových zločinov na úrovni Medzinárodného trestného súdu, osobitne jeho Úradu prokuratúry, ale aj cez prizmu Komisie pre medzinárodné právo. Medzi iným poukazujeme aj na niektoré nedostatky slovenského prekladu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, súvisiace s pojmami rod a pohlavie, a na implikácie pre slovenské právne reálie.
In the article, we present gender based crimes as a category related to, but difierent trom, sexual crimes. We present these mainly on the example oi torced marriage, but also the crime oi persecution based on gender. In the article, we point to the understanding ot the concept ot gender and gender-based crimes at the level ot the International Criminal Court, especially its Otfice ot the Prosecutor, but also through the prism oi the International Law Commission. Among other things, we also point out some shortcomings ot the Slovák translation ot the Rome Štatúte ot the International Criminal Court related to the concepts oi gender and sex and to implications tor Slovák legat realities.
MAREČEK, L.: Rodové zločiny podľa medzinárodného práva; Justičná revue, 76, 2024, č. 1, s. 32 – 46.
Kľúčové slová: sexuálne a rodové zločiny, rod, pohlavie, zločiny proti ľudskosti, Medzinárodný trestný súd, nútené manželstvo.
Key words: sexual and gender based crimes, gender, sex, crimes against humanity, International Criminal Court, forced marriage.
Právne predpisy/legislation: Oznámenie MZV SR číslo 333/2002 Z. z., Rímsky štatút MTS (1998); zákon číslo 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Úvod
Pojmy sexuálne a rodové zločiny sú dnes už súčasťou bežného slovníka používaného na Medzinárodnom trestnom súde (ďalej len "MTS"), známe aj pod skratkou SGBC
(sexual and gender-based crimes).
Možno konštatovať, že rodové zločiny tvoria v doktríne medzinárodného trestného práva už ustálený pojem, síce súvisiaci, ale oddelený od sexuálnych trestných činov. Takáto dištinkcia je zatiaľ často neznáma na vnútroštátnej úrovni, a to aj na úrovni právnej vedy.Tento príspevok má tak ambíciu aspoň čiastočne zaplniť túto medzeru a vytvoriť základ pre diskusiu o potrebe zakotvenia rodových trestných činov, odlišných od sexuálnych trestných činov, alebo ich odmietnutia ako nepotrebnej slepej uličky vyvodzovania trestnej zodpovednosti.
Cieľom príspevku je tak poukázať na odlíšenie sexuálnych a rodových zločinov. Sexuálne zločiny, ako je znásilnenie, nútené tehotenstvo či sexuálne otroctvo, sú v doktríne už dobre známe a na tomto mieste nebudú osobitne rozoberané.
Napriek tomu, že rodové zločiny nie sú pre internacionalistu venujúceho sa medzinárodnému trestnému právu ako koncept novinkou, dosiaľ bol riešený viac-menej len teoreticky. To sa mení koncom roka 2022, keď dochádza k právoplatnému odsúdeniu prvého páchateľa za rodový zločin na úrovni MTS.
Prelomový prípad sa týkal pána Ongwena, jedného z veliteľov Lorďs Resistance Army pôsobiacej v severnej Ugande. Odsudzujúci rozsudok bol vydaný vo februári 2021, a následne, po podaní odvolania, potvrdený 15. decembra 2022. Odvolacie konanie bolo ukončené vydaním dvoch rozsudkov - o vine a o treste - spolu čítajúcich 742 strán. Preto nie je možné, a nie je ani cieľom tohto článku, poskytnúť podrobnejší komentár týchto rozsudkov. Na lepšiu ilustráciu však považujeme za vhodné poukázať aj na tento príklad z praxe.
článku sa budeme venovať interpretácii Rímskeho štatútu MTS, pohľadu Úradu prokuratúry MTS či Komisie (OSN) pre medzinárodné právo.
neposlednom rade v článku poukazujeme na niektoré nesprávnosti prekladu Rímskeho štatútu MTS, zverejneného oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR,
1)
ktoré sú osobitne vypuklé najmä vo vzťahu k definícii pohlavia a rodu.1 Rozlíšenie sexuálnych a rodových zločinov
Rímsky štatút MTS je prvým prameňom medzinárodného trestného práva, ktorý používa pojem "rod"
(gender).
Na účely Rímskeho štatútu MTS sa pojem "rod" chápe ako termín odkazujúci v spoločenskom kontexte na dve pohlavia (sexes), mužov a ženy (čl. 7 ods. 3, ak nie je uvedené inak, články uvádzané v príspevku odkazujú na Rímsky štatút MTS).1.1 K niektorým aspektom slovenského prekladu Rímskeho štatútu
Slovenský preklad čl. 7 ods. 3 nesprávne uvádza, že
"na účely tohto štatútu sa termín "pohlavie" chápe ako termín poukazujúci v spoločenskom kontexte na obe pohlavia, mužov i ženy:
Ohybnosť tohto prekladu možno vyplýva z francúzskej jazykovej verzie, ktorá uvádza
2)
"le terme " sexe " s'entend de l'un et l'autre sexes, masculin et féminin, suivant le contexte de la société."
Francúzska jazyková verzia tak jasne nediferencuje medzi
sexe
v zmysle biologickom a
sexe
v zmysle sociálnom, generickom - teda rodom. Dokument
(Policy Paper)
Úradu prokuratúry MTS z roku 2014 preto podáva dodatočné vysvetlenie rozdielu medzi dvomi typmi
"sexe",
a síce
"sexe (au sens biologique)"
a
"sexe (au sens générique)."
3)
V čl. 7 ods. 1 písm. h) zas francúzska verzia nepoužíva jasné vyjadrenie ako v angličtine
"Persecution... on... gender... orothergrounds",
ale koncept rodu dáva do súvislosti so sexizmom
"Persécution... pourdes motifs ď... sexiste... ouen fonction ďautres critéres".
Sexizmus znamená diskrimináciu na základe pohlavia.
4)
Francúzska autentická (pôvodná) jazyková verzia Rímskeho štatútu MTS tak používa termín
"sexe"
a nie pojem
"genre",
čo môže vyvolávať určité nejasnosti a zmiešavanie pojmu pohlavie a rod, keďže termín "sexe" sa dá chápať dvojako. Francúzska verzia však v ďalších článkoch Rímskeho štatútu (čl. 42, 54, 68) ďalej rozlišuje medzi sexuálnym násilím
(violences sexuelles/á caractére sexueľ)
a rodovým násilím
(violences á motivation/caractére sexiste).
Rozlišovanie medzi rodovými (dosl. vo fr. sexistickými) a sexuálnymi zločinmi tak vyplýva aj z tejto jazykovej verzie. Aj preto Úrad prokuratúry v roku 2022 vydal dokument, ktorý usmerňuje, že francúzsku jazykovú verziu nevykladá odlišne, ale zhodne s anglickou verziou, teda angl.
gender,
akofr.
genre
rod.
5)
Z pohľadu Úradu prokuratúry tak v budúcnosti nemožno očakávať argumentáciu založenú na prípadnom odlíšení rodových a sexistických zločinov - ide o to isté, a možno len nie najlepšie zvolené jazykové vyjadrenie.Čo sa týka slovenského prekladu, tento anglické
"gendei"
a francúzske
"sexiste"
v čl. 7 ods. 1 písm. h) (opäť) nešťastne prekladá ako "pohlavie", čo nezodpovedá ani jednej z týchto jazykových verzií.Napokon, slovenský preklad dojednania čl. 7 ods. 3 uvádza
"... sa termín "pohlavie" chápe ako termín poukazujúci v spoločenskom kontexte na obe pohlavia, mužov i ženy."
Čím prekladateľ pri svojej interpretácii zastával (asi) názor, že text chce znieť inkluzívne aby nešlo len o ženské pohlavie, alebo mužské pohlavie, ale o obe pohlavia. V skutočnosti však text chce znieť skôr exkluzívne - teda vylúčiť akékoľvek iné pochopenie rodu (nesprávne preloženého ako pohlavie), než rodu mužského a rodu ženského. Teda znieť konzervatívnejšie a vylúčiť širšie poňatie konceptu rodu, oddeleného od pohlavia.Len pre úplnosť, bez priameho súvisu s rodovými zločinmi podľa Rímskeho štatútu, komplexnosť prekladového problému dotvára čl. 21, ktorý je preložený takto: "Uplatňovanie a výklad práva podľa tohto článku musia byť ... bez akýchkoľvek nepriaznivých rozdielov vyplývajúcich z takých dôvodov, ako je pohlavie, ako je definované v článku 7 ... rod alebo iné postavenie." V článku 7 je definovaný rod (gender), a tak prekladateľ preložil anglické "gender", resp. francúzske "sexe", v zhode so svojím predchádzajúcim prekladom, ako pohlavie. Naopak, ako pre anglické
"birth",
resp. francúzske
"naissance",
tu použil už preklad rod, čo by však malo byť vhodnejšie preložené ako
pôvod.
Rozlišovanie medzi pohlavím a rodom vyplýva aj z ruskej a španielskej jazykovej verzie, pri ktorých sme vykonali iba základné skúmanie a
prima facie
z nich taktiež vyplýva záver o rozlišovaní rodu a pohlavia. Čínska a arabská jazyková verzia je však mimo aj základných jazykových kompetencií autora tohto článku.6)
Skúmateľ by pri štúdiu len zverejnenej verzie v slovenčine dospel k zásadne nesprávnemu pochopeniu normatívneho textu. Tento príklad len podčiarkuje potrebu internacionalistu - ale napokon aj akéhokoľvek iného právnika pracujúceho s prameňmi medzinárodného práva - aby bol náležíte jazykovo vybavený, študoval pôvodné jazykové znenia a nespoliehal sa len na preklady, hoci oficiálne, hoci zverejnené aj v tak váženom prameni poznania práva, akým je Zbierka zákonov SR.
1.2 Rod v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu
Ako vyplýva už z uvedeného, v kontexte MTS je už ustálené, že existuje rozdiel medzi rodom a pohlavím, hoci definícia rodu nemôže byť interpretovaná širšie, než rod mužský a ženský. Rímsky štatút tak reflektuje,
konzervatívnejšiu - binárnu rodovú teóriu.
So širším poňatím rodu by štáty, ktoré sa zúčastnili rokovaní o Rímskom štatúte, nevyjadrili súhlas. Už samotné rokovania ukázali polarizáciu štátov v tejto otázke, kde niektoré štáty podporovali multi dimenzionálne (extenzívne) pochopenie konceptu rodu a konzervatívnejšie štáty vôbec nechceli do Rímskeho štátu vniesť koncept rodu ako takého. Rokovania tak vyústili v prijatie kompromisnej definície, ktorá síce uznala, že rod je sociálne skonštruovaný, avšak ktorá zároveň neumožňuje tento pojem oddeliť od existencie dvoch pohlaví.
7)
8)
Zahrnutie problematiky transrodových osôb, ktoré tiež môžu spadať do binárnej koncepcie rodu (zmena z muža na ženu a naopak), sa pravdepodobne vymyká pôvodnému úmyslu zmluvných strán, keďže úmyslom bolo vytvoriť "konzervatívny kompromis." Avšak, vzhľadom na zakotvenú formuláciu, určitú kreatívnu interpretáciu týmto smerom do budúcnosti vylúčiť nemožno. Tejto otázke sa však v článku bližšie venovať nebudeme.
A tak možno konštatovať, že
širšie (ako binárne muž a žena) chápanie rodu nemôže byť vnímané ako súčasť medzinárodného práva.
Ostáva predmetom diskusie, či rodové zločiny už tvoria súčasť obyčajového medzinárodného trestného práva, avšak skutočnosť, že štáty
9)
ich zahrnuli do Rímskeho štatútu (explicitne v čl. 7 ods. 1 písm. h) v uvádzanom užšom zmysle je samo osebe prejavom určitého
opinio juris.
Ak by sme tak dospeli k záveru (dnes alebo v budúcnosti), že rodové zločiny sú zločinmi podľa medzinárodného obyčajového práva, tak táto skutočnosť svedčí ich užšej interpretácii, a to napriek kritike niektorých akademikov, z ktorých je azda najznámejšou Valerie Oosterveld.
10)
V prípade prijatia širšieho chápania konceptu rodu by sme sa dostali do otázky, ako definovať rod. Už by nebolo možné jednoznačne definovať rod na základe objektívneho kritéria (ako dnes), ale viedlo by to k subjektívnemu prístupu na základe sebaurčenia.
11)
Z toho by vyplývali ďalšie implikácie, ktoré by boli hodné osobitného skúmania. Napríklad dokazovanie, či páchateľ mal vedomosť o sebaurčení obete.1.3 Rod z pohľadu Úradu prokuratúry Medzinárodného trestného súdu
Rodu sa venujú osobitne dva dokumenty
(policy papers)
Úradu prokuratúry z rokov 2014
12)
a 2022.
13)
Tieto dokumenty síce nie sú pre MTS záväzné, predstavujú však významný krok smerom k uznaniu rodových noriem, alebo aspoň, podľa niektorých,
14)
ide o významný krok od ich neuznávania. Celkom určite majú význam z hľadiska určovania priorít pri rozhodovaní sa prokurátora o začatí trestného konania a o jeho smerovaní.Definícia podaná Úradom prokuratúry MTS v dokumente z roku 2014 chápe "rod" ako sociálny konštrukt s prináležiacimi úlohami, správaním, aktivitami a vlastnosťami pripisovanými ženám a mužom, dievčatám a chlapcom, zatiaľ čo "pohlavím" sú biologické a fyziologické charakteristiky definujúce mužov a ženy.
Rodové zločiny
sú tak
zločiny spáchané proti osobám, kvôli ich pohlaviu a/alebo sociálne konštruovaným rodovým roliam.
Dokument z roku 2022 uvádza, že to nie je kvôli pohlaviu, ale kvôli
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 1/2024
