RS INVESTMENT LTD proti Slovenskej republike

1. Sťažujúca sa spoločnosť má sídlo v štáte Svätý Vincent a Grenadíny. Zastupoval ju pán A. Kucek, advokát pôsobiaci v Bratislave.

2. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková.

3. Skutkové okolnosti prípadu tak, ako ich uviedli strany, možno zhrnúť nasledovne.

4. Dňa 13. marca 2007 X. inicioval konanie o náhradu škody proti štátu, odvolávajúc sa na zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie daňového orgánu, ktoré sa týkalo registrácie spoločnosti Y. ako platiteľa DPH. Požadovaná náhrada škody zahŕňala skutočnú škodu utrpenú spoločnosťou Y. v daňovom konaní, teda nárok, ktorý bol X. ako jednému z vlastníkov podielu Y. postúpený v roku 2006 spoločnosťou Y. a ušlý zisk vo výške takmer 4 milióny eur, ktorý údajne utrpel X. následkom rozdielu medzi predajnou cenou jeho obchodného podielu a očakávaným ziskom, ktorý mala Y. dosiahnuť.

5. Dňa 18. februára 2009 Okresný súd Bratislava V čiastočne vyhovel žalobe, zamietajúc ako nepodloženú námietku štátu, že nárok je premlčaný, a nariaďujúc mu zaplatiť X. sumu takmer 4,5 milióna eur.

6. Zmluvou z 27. apríla 2009 X. postúpil uvedený nárok sťažujúcej sa spoločnosti, ktorej bolo pripustené vstúpiť do konania 18. júna 2012 na základe žiadosti X. datovanej 4. júna 2012.

7. Dňa 30. júna 2009 Krajský súd v Bratislave v plnej miere potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

8. Následne štát podal dovolanie, ktoré bolo najvyšším súdom odmietnuté 15. marca 2012. Zaslal tiež dva podnety generálnemu prokurátorovi vyzývajúc ho, aby uplatnil svoju diskrečnú právomoc napadnúť uvedené rozsudky mimoriadnym dovolaním na najvyššom súde.

9. Dňa 17. augusta 2010 generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie, zastávajúc názor, že súdy dospeli k nesprávnym právnym záverom, keďže podmienky pre priznanie náhrady škody žalobcovi neboli splnené a začiatok plynutia zákonnej premlčacej lehoty bol stanovený nesprávne.

10. Dňa 20. marca 2012 najvyšší súd zrušil napadnuté rozsudky a vrátil vec prvostupňovému súdu. Po tom, ako z vlastnej iniciatívy skúmal, či konanie bolo postihnuté vadou v zmysle § 237 Občianskeho súdneho poriadku, najvyšší súd zastával najmä názor, že rozsudky nižších súdov neboli riadne odôvodnené, obzvlášť pokiaľ ide o žalovaného námietku premlčania a splnenie podmienok pre zodpovednosť štátu, a že ako také nespĺňajú požiadavky práva na súdnu ochranu.

11. Rozsudkom zo 17. ja