SP VI/2019 (43/2016)

Zo súdnej praxe, č. 5/2016, s. 210 – 213.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 183/2010, týkajúci sa
§§ 142, 148, 149, 150 , 705 Občianskeho zákonníka

Skutkový stav:

Žalobkyňa sa žalobou z 3. februára 2006 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 350 000 Sk z titulu vyrovnania členského podielu v bytovom družstve, spojeného s právom užívať byt č. 29 nachádzajúci sa v bloku B, 7. poschodie na J. ul. č. 9/6502 v P. (ďalej len „družstevný byt“).

Žalobu odôvodnila tým, že po rozvode manželstva so žalovaným (rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. januára 1995) právo spoločného nájmu družstevného bytu, ktorý nadobudli počas manželstva, bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu P. z 21. júna 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v P. z 18. januára 2006 a súčasne bolo určené, že byt bude ďalej ako nájomca užívať žalovaný, ktorý sa stáva výlučným členom bytového družstva bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady žalobkyni. K vysporiadaniu členského podielu v bytovom družstve nedošlo, preto sa domáhala predmetnou žalobou vysporiadania členského podielu.

Okresný súd rozsudkom žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného v lehote 3 dní zaplatiť žalobkyni 350 000 Sk a trovy konania vo výške 23 000 Sk a na účet okresného súdu trovy štátu v sume 3 160 Sk.

Rozhodol tak po zistení, že po zániku manželstva účastníkov rozvodom nedošlo k dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ohľadom celého rozsahu majetku doň patriaceho, keďže účastníci konania sa dohodli len o časti spoločného majetku a jeho vysporiadaní; k vysporiadaniu členského podielu k družstevnému bytu nedošlo. Právo spoločného nájmu družstevného bytu bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu P. z 21. júna 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. februára 2006 a za výlučného nájomcu bytu a člena bytového družstva súd určil žalovaného. Súd prvého stupňa vychádzal z názoru, že ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniu celého jeho rozsahu (17. novembra 1995 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu P. z 23. októbra 1995 o rozvode manželstva účastníkov), platí domnienka, že členský podiel v družstve je v podielovom spoluvlastníctve rozvedených manželov a ich podiely sú rovnaké. Členský podiel k družstevnému bytu je majetkovým právom, ktoré vysporiadané nebolo, preto súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný. Pri určení výšky všeobecnej hodnoty členského podielu k družstevnému bytu vychádzal zo znaleckého posudku, podľa ktorého táto činí 1 010 000 Sk (z toho 1/2 činí 505 000 Sk); keďže žalobkyňa žiadala na vyrovnanie členského podielu len čiastku 350 000 Sk, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Krajský súd na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo veci samej, zmenil vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 398,33 € a zrušil vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu. Žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a konštatoval, že aj keby došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj ohľadom členského podielu v družstve, nebolo by možné túto dohodu považovať za platnú, pretože obaja účastníci konania boli v tom čase spoločnými členmi družstva; ich spoločné členstvo v družstve zaniklo až rozsudkom Okresného súdu P. z 21. júna 2005, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu a žalovaný bol určený za výlučného nájomcu