Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Trestné oznámenia Sociálnej poisťovne

Cieľom príspevku je analýza spôsobu vybavovania trestných oznámení Sociálnej poisťovne, ktoré sú pomerne často podávané, avšak nie vždy sa na ich základe začne trestné stíhanie. Nespokojnosť zástupcov Sociálnej poisťovne s odmietaním ich trestných oznámení vyústila v júni 2023 do spoločného pracovného stretnutia zástupcov Sociálnej poisťovne a prokurátorov Krajskej prokuratúry Bratislava. Výsledky tohto stretnutia a zaužívanú prax podrobuje hodnoteniu tento článok.
1)

The aim of the article is the analysis of the method of handling with criminal complaints of the Social Insurance Agency, which are quite often filed, but not always on the basis of which criminal prosecution is initiated. The dissatisfaction of representatives of the Social Insurance Agency with the rejection of their criminal complaints resulted in a joint working meeting of representatives of the Social Insurance Agency and prosecutors of the Regional Prosecutor’s Office Bratislava in June 2023.The results of this meeting and common practice are evaluated in this article.

BLAŽEK, R.: Trestné oznámenia Sociálnej poisťovne; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1129 – 1146.

Kľúčové slová: odmietnutie trestného oznámenia, trestné konanie, trestný čin, materiálny korektív, nezaplatenie dane a poistného.

Key words: rejection of a criminal complaint, criminal proceedings, crime, material correction, crime of non-payment of tax and insurance.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov; zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

1 Úvod
V početných prípadoch dochádza k podaniu trestných oznámení Sociálnou poisťovňou, ktoré smerujú k tomu, aby boli "neplatiči" poistného do Sociálnej poisťovne stíhaní za trestný čin. Ako uvádza S. Marr vo svojom nedávanom príspevku,
2)
do úvahy prichádza jednak trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona
3)
(v prípade zamestnávateľov), alebo trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona
4)
(v prípade samostatne zárobkovo činných osôb).
Na účely tohto článku bude táto problematika spracovaná na príklade trestných konaní vedených pre podozrenie z trestného činu podľa § 278 ods. 1 TZ.
Napriek tomu, že vo väčšine prípadov je pri prvotnom preskúmaní trestného oznámenia konštatované, že skutočne nedošlo k zaplateniu splatného poistného do Sociálnej poisťovne, k začatiu trestného stíhania nedochádza s poukazom na skutočnosť, že uvedení "neplatiči" sú v zlej finančnej situácií a ich pomery im neumožňovali platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Podozrivými v týchto prípadoch sú najmä osoby vystupujúce ako samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú platiť poistné samy z vlastného príjmu, teda ich platenie/neplatenie poistného nie je v rukách zamestnávateľa, ale rozhodujú o ňom samy.
Už spomínaný článok S. Marra
5)
podroboval kritike kvalitu trestných oznámení Sociálnej poisťovne a staval sa kriticky k požiadavke Sociálnej poisťovne na vykonanie detailnejšieho dokazovania v týchto veciach. Na nasledujúcich stránkach budú rozobraté niektoré kazuistické prípady týkajúce sa odmietnutia týchto trestných oznámení a bude vyhodnocovaná správnosť tejto praxe a zaužívaného postupu orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj ako "OČTK") v prípade podávania trestných oznámení Sociálnej poisťovne. Tiež bude analyzované stanovisko Krajskej prokuratúry Bratislava k avizovanému častému odmietaniu trestných oznámení Sociálnej poisťovne. Bude tiež zameraná pozornosť na požiadavku Sociálnej poisťovne vykonať dokazovanie smerom k solventnosti platiteľa poistného, a teda k reálnej možnosti toto poistné zaplatiť v stanovenom čase.
2 Štatistika § 278 ods. 1 Trestného zákona
Z podania Sociálnej poisťovne zo dňa 3. marca 2023, smerovaného Krajskej prokuratúre Bratislava, vyplynulo, že dochádza údajne k nejednotnému postupu jednotlivých prokuratúr v Bratislavskom kraji, kde niektoré prokuratúry začínali trestné stíhanie po podaní trestného oznámenia v týchto veciach, zatiaľ čo iné prokuratúry v obdobných prípadoch trestné stíhanie nezačali. Uvedeným podaním sa Sociálna poisťovňa domáhala najmä zmeny prístupu v tom smere, aby po podaní trestného oznámenia bolo minimálne začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku
6)
a následne bolo vedené dokazovanie, vrátane znaleckého skúmania.
Z uvedeného podania bolo možné implicitne vyvodiť aj záver, že zástupcovia Sociálnej poisťovne sú nespokojní s nedôvodným a nadmerným odmietaním ich trestných oznámení vybranými prokuratúrami v Bratislavskom kraji.
Aby bolo možné vyhodnotiť, či skutočne dochádza k nadmernému odmietaniu trestných oznámení Sociálnej poisťovne, bolo potrebné aspoň okrajovo nahliadnuť do štatistických údajov. V rámci okresu Malacky boli za roky 2019 až 2023 podané nasledovné počty trestných oznámení Sociálnej poisťovne.
  2019 2020 2021 2022 2023 Spolu
Odmietutie 60 35 61 65 125 346
Začatie TS 1 1 1 0 0 3
Z uvedených čísel vyplýva, že z celkového počtu 346 podaných trestných oznámení za uvedených 5 rokov sa začalo trestné stíhanie len v 3 prípadoch. Toto predstavuje menej ako 1 % trestných stíhaní z dostupných podaných trestných oznámení. Takéto čísla a aktuálna aplikačná prax vyznievajú jednoznačne v neprospech trestného stíhania pre trestný čin podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Preto je potrebné analyzovať, či sa tvrdenia Sociálnej poisťovne o prípadnom nedôvodnom odmietaní ich trestných oznámení zakladajú na pravde a či možno súčasnú aplikačnú prax (ne)stíhania tohto trestného činu podporiť.
3 Analýza skutkovej podstaty z hľadiska trestného práva hmotného
Od rekodifikácie trestných kódexov v roku 2005 vychádza teória trestného práva hmotného z tzv. formálneho chápania trestného činu:
"Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak."
7)
Formulácia "ak tento zákon neustanovuje inak" odkazuje najmä na § 10 ods. 2 TZ, ktorý ustanovuje, že
"...nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná."
Z uvedeného dôvodu možno nestíhať skutok, ktorý navonok vykazuje znaky trestného činu v tom prípade, ak s ohľadom na okolnosti skutku a okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa skutok nevykazuje nevyhnutnú spoločenskú závažnosť a z pohľadu OČTK sa nejavíako spravodlivé takýto skutok stíhať ako trestný čin.
Na základe uvedeného môže byť jedným z dôvodov odmietnutia trestného oznámenia poukázanie na okolnosti prípadu a poukázanie na špecifickú situáciu páchateľa, ktorá nesvedčí v prospech trestného stíhania z dôvodu nedostatočnej závažnosti činu.
Na druhej strane sú trestné oznámenia odmietané aj s poukazom na nenaplnenie subjektívnej stránky trestného činu, t. j. vzhľadom na nedostatok zavinenia.
"Obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu je zavinenie. TZ vychádza zo zásady dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Bez zavinenia niet trestného činu."
8)
S. Marr tiež uvádza, že
"... konanie charakteru contra legem vo vzťahu k obsahu zákonného textu, primárne porušenie ktorého konštruuje následnú zodpovednosť jednotlivca za konkrétne konanie kauzálne pre následok, musí byť kryté relevantným zavinením. Povedané inak, ide o subjektívnu zodpovednosť jednotlivca za konanie a nie objektívnu zodpovednosť za následok."
9)
Komentár k Trestnému zákonu uvádza k § 278 TZ pri vyvodzovaní trestnosti nasledovné atribúty.
"Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ nezaplatí daň alebo poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, v lehote splatnosti, ktorá je určená zákonom. V danom prípade teda páchateľ nekoná to, čo mu zákon prikazuje, a síce opomenie zaplatiť daň v lehote jej splatnosti."
10)
"Rozhodujúcim pre posúdenie trestnej zodpovednosti bude určenie splatnosti dane, resp. poistného. Lehoty splatnosti sú určené príslušnými zákonmi, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, resp. poistenia."
11)
"Dôležitým predpokladom trestnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je solventnosť páchateľa. V prípade, že páchateľ objektívne nemal prostriedky na zaplatenie dane, resp. poistného v lehote jej splatnosti, nebude pre tento trestný čin trestne zodpovedný."
12)
"Subjektívna stránka trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom úmysel musí pokrývať celú objektívnu stránku trestného činu, teda nezaplatenie splatnej dane alebo poistného vo väčšom rozsahu."
13)
4 Postoj Krajskej prokuratúry Bratislava
Výsledkom podania Sociálnej poisťovne zo dňa 3. marca 2023 bolo pracovné stretnutie zástupcov prokuratúr Bratislavského kraja a zástupcov Sociálnej poisťovne dňa 1. júna 2023 a následne prijaté stanovisko Krajskou prokuratúrou Bratislava dňa 28. júna 2023, ktorého obsah možno zhrnúť takto.
14)
Krajská prokuratúra Bratislava uviedla, že dôvodom odmietania trestných oznámení je najmä fakt, že tieto sú často šablónovité a dosahujú nízku kvalitu. Tiež bolo poukázané na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nevykonáva dostatočne svoje oprávnenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (§ 231, § 242, § 243) a nedostatočne vykonáva svoju kontrolnú činnosť, čím nie je splnená podmienka
ultima ratio
zo strany trestného práva.
Tiež bolo zdôraznené, že len naplnenie formálnych znakov trestného činu ešte nie je trestným činom, pretože v zmysle slovenského trestného práva sa vyžaduje aj úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie, v tomto prípade úmyselné zavinenie. Pre trestnú zodpovednosť teda nestačí len samotný následok, ak tento nie je zavinený.
"Z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky trestných činov postihujúcich neuhradenie poistného dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti len ak je preukázaná dispozícia páchateľa s finančnými prostriedkami a ich neuhradenie určenému príjemcovi. Inak povedané, musí byť preukázané, že páchateľ reálne disponoval finančnými prostriedkami, z ktorých mohol zákonné platby odvádzať, pričom tak neurobil.";
(
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Rč 4 TZ 63/2000
). Vo vzťahu k trestným činom postihujúcim neuhradenie poistného musí skutok obsahovať aj vyjadrenie solventnosti platiteľa poistného. Inak povedané, v skutku musí byť opísané, že platiteľ poistného v lehote splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného a napriek tomu poistné neuhradil. Len takéto konanie môže byť trestným činom. Toto však z trestných oznámení takmer nikdy nevyplýva, pretože tieto obsahujú len skutočnosť, že platiteľ poistného poistné neuhradil. Solventnosť platiteľa poistného je tak založená výlučne na domnienke Sociálnej poisťovne. Bez preukázania tejto okolnosti ide len o spôsobenie dlhu bez zavinenia. Len prosté neuhradenie poistného nenapĺňa v Slovenskej republike znaky žiadneho trestného činu. Preto ani nie je možné v týchto veciach začať trestné stíhanie, pretože takto vymedzený skutok by nenapĺňal znaky trestného činu.
"Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie.";
(
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo 38/2014 zo dňa 26.8.2014
).
Na pracovnom stretnutí bolo tiež poukázané na to, že všetky trestné oznámenia je potrebné vyhodnocovať individuálne a nemožno automaticky začať trestné stíhanie po podanom trestnom oznámení Sociálnej poisťovne. Zároveň bolo zdôraznené, že každé trestné oznámenie je spravidla doplnené postupom podľa § 196 ods. 2 TP a až potom dochádza k odmietnutiu trestného oznámenia. V rámci tohto postupu sú okrem výsluchu podozrivého obstarané výpisy z bankových účtov, daňové priznania, účtovné závierky, informácie o exekučných konaniach, údaje z Finstatu a pod. Až na podklade týchto listín možno dôsledne posúdiť solventnosť platiteľa poistného, resp. túto prípadne vylúčiť.
Tiež bolo konštatované, že Sociálna poisťovňa uvádza do trestných oznámení vždy len príjmovú časť samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak nie výdavkovú, pričom následne po vykonaní dokazovania je zistené, že výdavky prevyšujú príjmy, alebo sú príjmy v zanedbateľnej výške v porovnaní s výdavkom a nezostáva iné, ako konštatovať insolventnosť podozrivého.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 11/2024

11/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov