Kritika nového trestného činu nekalej likvidácie

Zákon č. 264/2017 Z.z., ktorý menil a dopĺňal Obchodný zákonník zmenil s účinnosťou od 8. novembra 2017 aj Trestný zákon, a to tak, že zaviedol úplne nový trestný čin nekalej likvidácie podľa § 251b Trestného zákona. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, má nový trestný čin nekalej likvidácie postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone.

Zákonodarca ďalej v dôvodovej správe uvádza, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie bude spočívať v konaní, ktoré je buď:

- sprostredkovaním nekalej likvidácie (§ 251b ods. 1),

- prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (§ 251b ods. 2) alebo

- pôsobenie ako biely kôň (§ 251b ods. 3).

Ide o tri samostatné základné skutkové podstaty trestného činu nekalej likvidácie. Zjednodušene povedané, zákonodarca z hľadiska objektívnej stránky predmetného trestného činu rozumie nekalou likvidáciou, postihovanie prevodu účasti na právnickej osobe na tzv. bieleho koňa, pričom z hľadiska subjektu tohto trestného činu chce trestnoprávne sankcionovať nielen toho, kto sám prevádza svoju účasť na právnickej osobe na tzv. bieleho koňa, ale aj postihovať osoby, ktoré na takéto prevody vyhľadávajú alebo sprostredkovávajú tzv. biele kone a konečne, trestná zodpovednosť by tu mala dopadať aj na samotného tzv. bieleho koňa, ktorý na seba prevádza účasť na právnickej osobe.

Pre úplnosť treba uviesť, že skutková podstata trestného činu nekalej likvidácie sama definuje tzv. bieleho koňa ako osobu, ktorá "len prepožičiava svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať". Vzhľadom na to, že ide o znak základnej skutkovej podstaty, bude musieť byť vždy premetom dokazovania aj to, či osoba, na ktorú bola prevedená účasť na právnickej osobe, má postavenie tzv. bieleho koňa, t.j., že ide o osobu, ktorá len prepožičala svoju totožnosť na takýto úkon a reálne nemá záujem realizovať svoje práva a povinnosti v právnickej osobe.

V praxi spravidla pôjde o výkon podnikateľskej činnosti a prevody účasti v obchodných spoločnostiach, pričom objasňovanie postavenia tzv. bieleho koňa môže byť podľa okolností prípadu aj pomerne komplikované. Napríklad za tzv. bieleho koňa bude celkom určite možné považovať rôzne osoby bezdomovcov, či osoby s mentálnym postihnutím, na ktoré sa pomerne často prevádzajú účasti v obchodných spoločnostiach, avšak pri iných osobách (napr. prevody účasti v obchodných spoločnostiach na cudzích štátnych príslušníkov, či v praxi časté prevody napríklad na učiteľov alebo iné obdobné osoby, ktoré si chcú "privyrobiť", a to aj následne vykonávaním určitých konkrétnych úkonov v mene obchodnej spoločnosti, t.j. skutočným alebo predstieraním vykonávaním podnikateľskej činnosti) záver o tom, že ide osobu, ktorá nemá záujem reálne vykonávať podnikateľskú činnosť už nemusí byť taký zrejmý.

Prevod účasti v právnickej osobe na tzv. bieleho koňa však na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nestačí. Z hľadiska subjektívnej stránky (zavinenia) zákonodarca vyžaduje, aby sa taký prevod (či vyhľadávanie alebo sprostredkovanie tzv. bieleho koňa) uskutočnil v špecifickom úmysle, a to "v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou". Bez preukázania tohto špecifického úmyslu nebude prichádzať trestný postih podľa tejto skutkovej podstaty vôbec do úvahy.

Dovolím si tvrdiť, že práve zakomponovanie tohto špecifického úmyslu do skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie robí tento trestný čin nepoužiteľným v aplikačnej praxi. Navyše, zužuje postih neoprávneného využívania tzv. bielych koní len na oblasť ukončenia podnikania (zbavenia sa už nepotrebnej obchodnej spoločnosti). V podnikateľskom prostredí pritom už roky smeruje trend využívania tzv. bielych koní iným smerom, pretože sa stále častejšie využívajú v rámci skutočného, prípadne predstieraného podnikania, t.j. nie na ukončenie podnikania, ale v rámci neho. Využívanie tzv. bielych koní v rámci podnikania je pritom nebezpečnejšie a škodlivejšie pre štát a veriteľov ako zbavovanie sa nepotrebných (a majetkovo prázdnych) obchodných spoločností po skončení vykonávania podnikateľskej činnosti.

Pokiaľ ide o rozbor uvedeného špecifického úmyslu, tak je nutné uviesť, že Trestný zákon sám nedefinuje, čo sa rozumie pod "riešením ukončenia podnikania likvidáciou". V tomto smere ide o tzv. blanketnú skutkovú podstatu, pretože ňou Trestný zákon odkazuje na mimotrestnú právnu úpravu, a to Obchodný zákonník. Vymedzenie pojmu "likvidácia" ako aj to, kedy prakticky neprichádza do úvahy, je podstatným pri dokazova