Vplyv rekodifikácie občianskeho práva na právo obchodných spoločností

Vyjadrenie subsidiarity OZako vo vzťahu k ZOS je chápané ako vyjadrenie interpretačného pravidla. Ako interpretačné pravidlo platí pre právnu úpravu obchodných spoločností aj (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Princíp subsidiarity OZako všeobecného predpisu súkromného práva by mal byť aj metodologickým východiskom legislatívnej tvorby predpisov súkromného práva. To v súčasnosti nie vždy platí a najkrikľavejším príkladom je práve extrémne stručná občianskoprávna úprava právnických osôb aj so svojimi dôsledkami. Legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností je už implicitne postavený práve na predpoklade, že subsidiarita rekodifikovaného OZvo vzťahu kZOS ako je (bude) metodologickým východiskom legislatívnej tvorby oboch právnych úprav.

Pre tvorbu OZ ako subsidiárne pôsobiaceho právneho predpisu to znamená, že by mal obsahovať komplexne všeobecnú právnu úpravu súkromnoprávnych inštitútov, ktorá sa vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby. V praxi legislatívnej tvorby to vo vzťahu k právnickým osobám vyžaduje paralelné rozmýšľanie o všeobecnej právnej úprave právnických osôb a o jednotlivých právnych formách právnických osôb, aby bolo možné extrahovať do právnej úpravy OZ všetko, čoje pre právnické osoby spoločné a malo tak byť aj spoločne normované. Následne možno tvoriť osobitnú právnu úpravu jednotlivých právnych foriem právnických osôb, v našom prípade právnu úpravu obchodných spoločností. Súčasne to pre legislatívny proces znamená, že každú zmenu všeobecnej právnej úpravy OZje potrebné posúdiť z pohľadu osobitnej právnej úpravy ZOS a v prípade potreby reflektovať na ňu osobitnou úpravou.

Plnohodnotné uplatnenie princípu subsidiarity noriem OZ, aj vo vzťahu k obchodným spoločnostiam ako právnickým osobám, súčasne vyžaduje i nevyhnutnú mieru abstrakcie noriem OZ. Z dlhodobého hľadiska je to však jediná cesta k zvýšeniu stability súkromného práva.