Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Určovanie rozhodného práva pre rozvod a rozluku podľa nariadenia Rím III

Zavedenie voľného pohybu osôb a schengenské acquis majú priamy dopad na zvyšovanie výskytu právnych vzťahov s cudzím prvkom v rámci Európskej únie. Z dôvodu absencie úniovej právomoci pre hmotnoprávnu harmonizáciu rodinnoprávnych otázok Únia prijíma nariadenia v tejto oblasti výlučne v medziach justičnej spolupráce v civilných veciach, prostredníctvom ktorých determinujeme právomoc a rozhodné právo pre vybrané rodinnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. V oblasti určovania rozhodného práva pre rozvod a rozluku s cezhraničným prvkom bolo prijaté nariadenie Rím III, ktoré sa z dôvodu nedostatku konsenzu medzi členskými štátmi prijalo vo forme posilnenej spolupráce. Cieľom predloženého článku je identifikovať podmienky aplikácie nariadenia Rím III a spôsoby určovania rozhodného práva na základe kolíznoprávnej úpravy obsiahnutej v nariadení. Parciálnym cieľom je poukázať na relevanciu nariadenia Rím III pre Slovenskú republiku, ktorá sa zatiaľ tejto formy spolupráce nezúčastňuje.
Úvod
Dobudovanie vnútorného trhu Európskej únie priamo vplýva na mobilitu osôb v rámci členských štátov EÚ. Voľný pohyb osôb, ale aj ostatné slobody vnútorného trhu spôsobujú v praxi čoraz vyšší výskyt právnych vzťahov s cudzím prvkom, čo platí aj v oblasti rodinného práva. V Európskej únii absentuje právomoc v oblasti hmotnoprávnej harmonizácie rodinného práva. Článok 4 ods. 2 ZFEÚ
1)
obsahuje zoznam oblastí, v ktorých majú Európska únia a členské štáty spoločnú právomoc. Nachádzame tu oblasť priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pod ktorú spadá aj úniový rozmer medzinárodného práva súkromného v medziach justičnej spolupráce v občianskych veciach. Európska únia túto oblasť rozvíja pre právne vzťahy s tzv. cudzím prvkom, ktoré vykazujú určitý vzťah viac ako len jednému štátu a pri ktorých následne vyvstáva otázka určenia súdnej právomoci a ro­zhodného práva. V úniovom
acquis
nachádzame množstvo prameňov k analyzovanej oblasti, ktoré majú buď všeobecný režim, alebo sa orientujú na špecifický okruh vzťahov. Všeobecný režim určovania právomoci a ro­zhodného práva v občianskych veciach je zastrešený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis) pre právomoc a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o ro­zhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) pre determinovanie rozhodného práva. Tento všeobecný režim prirodzene vylučuje z ratione materiae rodinnoprávnu agendu, čím prenecháva priestor na špeciálnu úpravu, ktorá dokáže vhodnejšie reflektovať špecifickosť tejto matérie. V oblasti právomoci je na úniovej úrovni aktuálne v platnosti už najnovšie nariadenie Brusel IIter,2) ktoré upravuje, okrem iného, aj určovanie právomoci v manželských veciach. K predmetnej úprave bolo žiadúce prijať nástroj, prostredníctvom ktorého sa v danej oblasti bude determinovať rozhodné právo. Nariadením Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (ďalej aj "nariadenie Rím III") sa prijala špeciálna kolíznoprávna úprava orientovaná na rozvod a rozluku s cezhraničným prvkom. Keďže sa v predmetnej oblasti nenašiel medzi členskými štátmi konsenzus, nariadenie bolo prijaté na právnom základe čl. 20 ods. 2 ZEÚ3) a čl. 329 ods. 1 ZFEÚ, ktoré definujú podmienky na aktiváciu mechanizmu posilnenej spolupráce.
Cieľom predloženého článku je identifikovať okolnosti, za ktorých sa aplikuje nariadenie Rím III, a podmienky na určovanie rozhodného práva pre rozvod a rozluku podľa kolíznoprávnej úpravy obsiahnutej v nariadení. Úvodom determinujeme vzájomný vzťah prameňov predmetnej úpravy a vymedzíme pôsobnosť dotknutého nariadenia Rím III. Následne sa budeme venovať otázkam aplikácie nariadenia Rím III a postupu určovania rozhodného práva na jeho základe, pričom teoretickú koncepciu doplníme judikatúrou Súdneho dvora EÚ a slovenských súdov. Parciálnym cieľom je identifikovať dopady nariadenia Rím III na Slovenskú republiku, ktorá sa zatiaľ spolupráce v rámci nariadenia nezúčastňuje.
1. Pôsobnosť nariadenia Rím III
Nariadenie Rím III bolo prijaté členskými štátmi Európskej únie, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci. Táto možnosť sa zavádza v rámci justičnej spolupráce v občianskych veciach pre prípady, keď na úniovej úrovni nedochádza ku konsenzu zo strany všetkých členských štátov, avšak nemôže ísť o oblasť výlučnej právomoci. Členské štáty, ktoré majú záujem participovať na prijatí aktu, v rámci posilnenej spolupráce nadväzujú spoluprácu so súhlasom Rady EÚ na návrh Európskej komisie.
4)
Ide o flexibilný nástroj, ktorý zostáva od momentu nadviazania spolupráce otvorený pre pristúpenie ostatným členským štátom, ktoré by
pro futuro
vyjadrili záujem o participáciu.
5)
Zároveň sa rešpektuje právomoc členských štátov, ktoré o nadviazanie tejto formy spolupráce záujem nemajú.
6)
Pred uplatnením nariadenia Rím III je potrebné preskúmať, či posudzovaný prípad spadá pod pôsobnosť tohto nariadenia. Územná pôsobnosť nariadenia Rím III sa obmedzuje na členské štáty, ktoré sa zúčastňujú posilnenej spolupráce. Žiadosť adresovali pôvodne Európskej komisii Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko. Grécko svoju žiadosť zobralo späť a nariadenie Rím III sa začalo uplatňovať 21. júna 2012 medzi 14 členskými štátmi.
7)
Ďalšie štáty začali postupne pristupovať, pričom časová pôsobnosť na uplatnenie nariadenia Rím III sa determinovala pre pristupujúce štáty v jednotlivých rozhodnutiach Európskej komisie, ktorými sa potvrdila účasť pristupujúcich štátov na posilnenej spolupráci v tejto oblasti. Dnes sa okrem pôvodných štátov uplatňuje nariadenie Rím III aj v rámci Litvy,
8)
Grécka
9)
a Estónska.
10)
Vecná pôsobnosť nariadenia Rím III je vymedzená tak pozitívne, ako aj negatívne. Nariadenie Rím III
"sa uplatňuje na rozvod a rozluku v situáciách, keď dochádza ku kolízii právnych poriadkov"
.
11)
Negatívne vymedzenie
ratione materiae
determinuje otázky, na ktoré sa nariadenie Rím III nebude uplatňovať. Vylúčené sú napríklad otázky právnej spôsobilosti fyzických osôb, existencia, platnosť alebo uznanie manželstva, vyživovacia povinnosť, dedenie, rodičovské práva a povinnosti a ďalšie.
12)
Pri niektorých negatívne vymedzených otázkach je žiadúce ponechať úpravu na členské štáty, iné sú vylúčené z titulu pôsobnosti inej
lex specialis
úniovej úpravy. Súdny dvor EÚ zároveň vylúčil v uznesení z 12. mája 2016 vo veci C-281/15,
Sahyouni
, bod 18 z vecnej pôsobnosti nariadenia Rím III návrhy
"na uznanie rozhodnutia o rozvode, ktoré bolo vydané cirkevným orgánom v treťom štáte".
Osobnú pôsobnosť nariadenie Rím III nevymedzuje, preto sa uplatňuje
erga omnes
za kumulatívneho naplnenia ostatných spomínaných pôsobností.
2. Vzťah nariadenia Rím III k Slovenskej republike
Napriek tomu, že Slovenská republika nespadá pod územnú pôsobnosť nariadenia Rím III, nie je vylúčené, aby za určitých podmienok slovenský súd nariadenie aplikoval. Ide o prípady, v ktorých by súd determinoval rozhodné právo na základe vnútroštátnej kolíznej normy v § 22 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj "zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom" alebo "ZMPSaP")
13)
a táto norma by odkázala na rozhodné právo členského štátu, ktorého súčasťou prameňov medzinárodného práva súkromného by bolo aj nariadenie Rím III. Samotné nariadenie Rím III vylučuje v článku 11 odkaz kolíznej normy vo forme remisie či transmisie a ustanovuje uplatnenie rozhodného práva s výnimkou noriem medzinárodného práva súkromného daného štátu. Slovenská právna úprava však v § 35 ZMPSaP umožňuje prijatie odkazu za predpokladu,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 6/2023

6/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov