Nadbytočnosť jediného zamestnanca (ZSP 34/2019)

Žalobkyňa žalobou zo 16. novembra 2015, doručenou súdu 19. novembra 2015, požadovala, aby súd určil, že výpoveď, ktorú jej dal právny predchodca žalovaného z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZP") je neplatná, a aby jej žalovaný zaplatil náhradu mzdy a náhradu trov konania.

Ako rozhodujúce skutočnosti v žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného o znížení stavu zamestnancov z 29. júna 2015, na základe ktorého jej bola daná 30. júna 2015 výpoveď, je "absolútne, jednoznačne a nespochybniteľne" v rozpore s predpismi o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení požadujúcich, aby chod všeobecných ambulancií pre dospelých bol zabezpečený minimálne jedným všeobecným lekárom a jednou sestrou. V ambulancii prevádzkovanej právnym predchodcom žalovaného však bola jedinou sestrou. Podľa žalobkyne skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru bol zámer právneho predchodcu žalovaného ukončiť prevádzkovanie ambulancie, čomu nasvedčuje, že právny predchodca žalovaného 11. septembra 2015, teda takmer tri týždne pred uplynutím výpovednej doby, požiadal príslušný orgán o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, čomu sa s účinnosťou od 30. septembra 2015 aj vyhovelo a týmto dňom vstúpil právny predchodca žalovaného do likvidácie.

Okresný súd D. Kubín (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 4. októbra 2016 č. k. 6 Cpr 6/2015-71 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Súd vychádzal z toho, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté náležitým spôsobom pred skončením pracovného pomeru. Žalobkyňa sa stala pre právneho predchodcu žalovaného nadbytočnou 30. septembra 2015, kedy mu bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie ambulancie. Zrušením povolenia "žalobkyni úplne odpadla pracovná náplň, čím sa stala nadbytočnou". Rozhodnutie o zrušení pracovnej pozície zastávanej žalobkyňou malo síce svoj základ v zámere lekára činného v ambulancii odísť do dôchodku, "a teda nie z potreby zefektívniť prácu". Uvedené však podľa súdu prvej inštancie nič nemení na tom, že "skutkový stav, ktorý nastal u pôvodného zamestnávateľa žalobkyne a ktorý ho viedol k podaniu výpovede spadá pod výpovedný dôvod uvedený v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej aj "ZP"), pretože pod výpovedný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 písm. a) ZP ho podradiť nemožno".

Podľa súdu prvej inštancie ide v súdenej veci o špecifickú situáciu, pretože pôvodný zamestnávateľ žalobkyne právne nezanikol, keďže má právneho nástupcu, ktorý však nemá povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ani odborného zástupcu a ani pacientov pôvodného zamestnávateľa. Zlúčením pôvodného zamestnávateľa s inou obchodnou spoločnosťou neprešlo na novú spoločnosť jeho oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti ani jeho "majetkový kmeň (pacienti)". Podľa súdu taká situácia "by nemala nastávať", lenže žalobkyňou sledovanú nápravu ňou podanou žalobou nemožno dosiahnuť. Odhliadnuc od uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že "pôvodný zamestnávateľ mal právo rozhodnúť o zrušení pracovného miesta žalobkyne bez ohľadu na podmienky personálneho obsadenia ambulancie, pričom nedodržanie predpisov ustanovujúcich tieto podmienky automaticky nespôsobuje neplatnosť výpovede, ale môže vyvolať len následky v podobe postupu samosprávneho kraja voči takému zamestnávateľovi, keďže samosprávny kraj udelil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Rozhodnutie o zrušení pracovného miesta pritom spadá pod výpovedný dôvod uvedený v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) ZP".

Krajský súd v Žiline (ďalej len "odvolací súd") rozsudkom z 31. januára 2017 sp. zn. 11 CoPr 13/2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ku ktorým dodal, že aj podľa jeho názoru boli splnené všetky predpoklady skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Podľa odvolacieho súdu "existencia organizačnej zmeny v konaní spochybnená nebola, vyplynula priamo z tvrdení žalobkyne, ako aj vypočutej svedkyne a odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi sa už ďalej touto skutočnosťou nezaoberal" a sústredil svoju pozornosť na skúmanie žalobkyňou popieraných predpokladov použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, a to nadbytočnosťou žalobkyne a príčinnej (vecnej a časovej) súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne.

Podľa odvolacieho súdu pracovná pozícia žalobkyne súvisela s prevádzkovaním osobitnej činnosti viazanej na osobitné povolenie; pracovná náplň žalobkyne bola špecifická a bola spojená práve s predmetom činnosti, ktorým bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Bolo nesporné, že od 30. septembra 2015 bolo v súvislosti s rozhodnutím MUDr. X. odísť do dôchodku zrušené osobitné povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia spoločnosťou X. a túto činnosť spoločnosť prestala prevádzkovať. Bez tohto povolenia a bez odbornej garantky, MUDr. X. bolo vylúčené, aby spoločnosť X. žalobkyňu ako zdravotnú sestru s pracovnou náplňou zodpovedajúcou poskytovanej zdravotnej starostlivosti naďalej zamestnávala. Konateľka zamestnávateľa žalobkyne, na ktorú bolo ako odbornú garantku viazané poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, plánovala odchod do dôchodku, a teda ukončenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a preto je logické, že musela s dostatočným časovým predstihom urobiť kroky smerujúce k ukončeniu právnych vzťahov, ktoré po ukončení poskytovania zdravotnej starostlivosti by stratili svoje opodstatnenie a zároveň aj "zákonnosť". Odchod MUDr. X. však mohol byť riešený aj iným spôsobom ako zrušením poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Uvedené konanie bolo však "slobodným rozhodnutím spoločnosti konajúcej prostredníctvom svojho osobného substrátu, bez ohľadu na želanie žalobkyne". Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej dôvodil, že "pokiaľ sa konateľka a odborná garantka spoločnosti MUDr. X. rozhodla ukončiť spolu s odchodom do dôchodku činnosť spoločnosti spojenú s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na ktorú vecne a časovo čo do príčinnej súvislosti nadväzuje zbytočnosť žalobkyne ako zamestnanca, nemožno toto rozhodnutie považovať za účelové, ale naopak, nadväzuje na prirodzenú potrebu MUDr. X. ako personálneho substrátu spoločnosti X. v súvislosti s ukončením jej profe