Vedomosť zamestnávateľa o závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnancom (ZSP 54/2024)

§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
§ 68 ods. 2 Zákonníka práce
§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku

Ustanoveniu § 68 ods. 2 Zákonníka práce zodpovedá výklad, podľa ktorého sa zamestnávateľ dozvie o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) tohto zákonníka vtedy, keď o závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnancom získa vedomosť ktorýkoľvek z jemu služobne nadriadených zamestnancov, ktorí sú oprávnení ukladať mu pracovné úlohy a dávať na ten účel záväzné pokyny.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo Pr 3/2024

Okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. novembra 2022 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovanou je neplatné.

Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaná (obchodná spoločnosť) listom z 29. apríla 2021 prejavila vôľu skončiť okamžite pracovný pomer so žalobcom (jej zamestnancom) z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny [§ 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZP“)]. Závažné porušenie pracovnej disciplíny videla žalovaná v nevhodnom konaní žalobcu voči dvom jeho kolegyniam, ktoré údajne v mesiacoch november 2020 a január 2021 sexuálne obťažoval. Vzhľadom na zistené časové údaje súd prvej inštancie skúmal, či bola zachovaná prekluzívna lehota v zmysle § 68 ods. 2 ZP, pričom za podstatné považoval zistenie, kedy žalovaná nadobudla vedomosť o týchto skutkoch. Vzal na zreteľ, že prvú vedomosť o tvrdených skutkoch získala personálna dôverníčka, ktorá o nich následne informovala vedúcu prevádzky. Táto dôverníčka pri výkone svojich pracovných povinností konala v mene zamestnávateľa, preto bolo potrebné stotožniť jej vedomosť o žalobcovom konaní s vedomosťou žalovanej. Žalovaná sa takto o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom dozvedela 1. februára 2021. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna prekluzívna lehota dvoch mesiacov uvedená v § 68 ods. 2 ZP, ktorá v danom prípade skončila 2. apríla 2021. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo ale vyhotovené až 29. apríla 2021 a žalobcovi doručené 4. mája 2021, teda po uplynutí tejto lehoty. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru o neplatnosti skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Neopodstatnenú žalobu preto zamietol.

Krajský súd (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 12. októbra 2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Odvolací súd konštatoval, že § 68 ods. 2 ZP neurčuje konkrétnu osobu, od vedomosti ktorej možno odvodzovať vedomosť zamestnávateľa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru. Interpretácia a aplikácia tohto ustanovenia tak spočíva na okolnostiach konkrétneho sporu, s ohľadom na organizačnú štruktúru zamestnávateľa a tiež pracovnú náplň konkrétneho pracovného miesta. V danom prípade personálna dôverníčka (kompetentná v zmysle pracovnej zmluvy riešiť dôverné veci zamestnancov) na pojednávaní uviedla, že obe zamestnankyne za ňou prišli, ona ich vypočula a v ďalšom bolo jej úlohou informovať o záležitosti vedúcu prevádzky. Z rozhovoru uskutočneného s dotknutými zamestnankyňami personálna dôverníčka získala dostatočné informácie o konaní žalobcu. Pri výkone svojich pracovných povinností konala v mene zamestnávateľa, preto súd prvej inštancie správne stotožnil vedomosť personálnej dôverníčky o konaní žalobcu s vedomosťou zamestnávateľa (§ 68 ods. 2 ZP) a na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne ustálil, že personálna dôverníčka sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom dozvedela vo februári roku 2021. Procesnou povinnosťou žalovanej bolo vyvrátiť pochybnosti ohľadom dňa určujúceho jej vedomosť o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom, túto povinnosť sa však žalovanej v spore nepodarilo splniť. Vychádzajúc z toho, že žalovaná nadobudla vedomosť o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom vo februári 2021, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná nedodržala d