Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť voľné pracovné miesta

Okresný súd rozsudkom (čiastočným) určil, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným listom zo 4. novembra 2010 je neplatná a pracovný pomer trvá.

Súd vychádzal zo zistenia, že na strane žalovaného (ďalej aj ako "MO ") došlo k organizačnej zmene, ktorou sa znížil celkový počet zamestnancov odboru riadenia štátnej správy MO z 33 zamestnancov na 30 zamestnancov s cieľom zefektívnenia zverených úloh vymedzených odboru riadenia štátnej správy. Na zabezpečenie tejto úlohy bolo vydané nariadenie, podľa ktorého čl. 16 ods. 3 sa zrušilo aj oddelenie mobilizačného doplňovania odboru riadenia štátnej správy MO a tým aj pôvodné pracovné miesto Mgr. L., ako aj oddelenia mobilizačného doplňovania odboru riadenia tohto útvaru, čím došlo súbežne k zrušeniu pracovného miesta vedúceho odborného referenta, ktoré dosiaľ vykonával žalobca. Reorganizáciou odboru boli menené úlohy a kompetencie jednotlivých oddelení, pričom oddelenie personálneho a mobilizačného doplňovania aktuálne zodpovedá aj za využívanie dát centrálneho systému. Čo sa týka nového organizačného poriadku, takáto deľba vyplýva z čl. 58 ods. 3 písm. b), s tým, že odbor riadenia štátnej správy plní úlohy najmä tým, že riadi, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný územnými vojenskými správami, vojenskými stavebnými úradmi a podobne.

Žalovaný naďalej potreboval prácu v oddelení personálneho a mobilizačného doplňovania, ktorú vykonával prostredníctvom zamestnankyne Mgr. L. od 1. januára 2011 v rovnakom rozsahu, ako túto prácu vykonával žalobca, pričom rovnako bol dotknutý reorganizáciou žalovaného zrušením svojho pracovného miesta. Na výkon tejto práce žalobca spĺňa všetky odborné ako aj špeciálne požiadavky dané zamestnávateľom. Žalovaný však žalobcovi toto novovytvorené pracovné miesto neponúkol. Zamestnávateľ bol povinný toto voľné pracovné miesto ponúknuť všetkým dotknutým zamestnancom, vrátane žalobcu a až následne žalovanému zostalo zachované právo voľby, s ktorým zamestnancom pracovný pomer pre nadbytočnosť skončí. V prerokovávanej veci neplatí zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje výlučne žalovaný ako zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto rozsahu rozhodnutie zamestnávateľa skúmať. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel.

Krajský súd na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v časti domáhajúcej sa určenia neplatnosti výpovede danej žalobcovi a v časti určenia, že pracovný pomer trvá, zamietol.

Súd vychádzal zo zistenia, že zamestnankyňa Mgr. L. prijala ponuku voľného pracovného miesta predtým ako žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Povinnosť ponuky tohto miesta žalovaným žalobcovi v čase dania výpovede už neprichádzala do úvahy. Okamihom prijatia ponuky zamestnankyňou Mgr. L. došlo k zmene dojednaných pracovných podmienok týkajúcich sa dohodnutého druhu práce a toto pracovné miesto prestalo byť v čase výpovede danej žalobcovi voľným. Neprijatím iných vhodných pracovných miest žalobcom žalovanému zanikla ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca argumentuje judikatúrou súdov, v ktorých sa rieši problematika ponukovej povinnosti zamestnávateľa v prípadoch, ak sa súčasne stali nadbytočnými viacerí zamestnanci a zamestnávateľ disponuje buď jedným vhodným pracovným miestom alebo menším počtom rôznych pracovných miest než je počet nadbytočných zamestnancov a zároveň ak sa zamestnávateľ rozhodne dať výpoveď hneď na druhý deň po organizačnej zmene súčasne všetkým nadbytočným zamestnancom. V takom prípade platí povinnosť zamestnávateľa toto pracovné miesto ponúknuť všetkým do úvahy prichádzajúcim zamestnancom. Je potom na každom z nich, ako sa rozhodne, pričom ku zmene dojednaný