Odôvodnenie rozsudku/(Ne)zákonnosť získania kamerového záznamu/Kontradiktórnosť/Rekondícia a nezúčastnená osoba (ZSP 16/2023)

§ 2 ods. 12, § 3 ods. 1, ods. 2, § 30 ods. 1, ods. 2, § 89a ods. 1, § 93 ods. 1 Trestného poriadku
§ 119 ods. 3. § 126, § 168, § 269 Trestného poriadku
Článok 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

I. Nestotožnenie sa obvinených s odpoveďami súdov nižších stupňov na pre nich sporné a zároveň relevantné otázky, neznamená nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Tak isto nemožno označiť súdne rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, ak súdy vyhodnotili dôkazy inak ako strany konania a napokon ani okolnosť, že dovolací súd posúdil niektorú z právnych otázok inak ako súdy nižších stupňov, neznamená nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

II. Absenciu zápisnice o úkone podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku vyhotovenú podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku možno považovať za nedostatok v procesnom postupe policajta, nie však takých rozmerov, aby spôsobila nezákonnosť získania kamerového záznamu, a tak jeho nepoužiteľnosť v procese dokazovania. Zápisnica o úkone podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku sa vydáva ex post po realizácii predloženia alebo vydania veci a má dokumentačný, osvedčovací a deklaratórny charakter.

III. Princíp kontradiktórnosti sa uplatňuje predovšetkým v súdnom konaní. Prvky kontradiktórnosti sa však vyskytujú už v prípravnom konaní. Výpoveď svedka môže súd v zásade vziať za základ svojho rozhodnutia vtedy, ak bol svedok vypočutý kontradiktórne v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d). Dôkazy musia byť spravidla vykonané pred obvineným na verejnom konaní za účelom ich kontradiktórneho prejednania, ale použitie výpovedí z prípravného konania samo o sebe neodporuje čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru pod podmienkou, že boli rešpektované práva obhajoby.

IV. Procesné postavenie policajta – kolegu iného policajta činného v trestnej veci a postavenie policajta, ktorý vo veci sám vykonal procesný úkon, je nezlučiteľné s jeho následným postavením nezúčastnenej osoby pri procesnom úkone v tej istej veci v zmysle § 30 Trestného poriadku pre danosť pochybností o nezaujatosti vyplývajúcich z objektívne daných okolností – objektívneho testu nestrannosti.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/13/2021

Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 1T/27/2019, z 19. marca 2019 uznal obvinených L. P. a Ľ. J za vinných zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ. Za tieto trestné činy bol obidvom obvineným zhodne uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Zároveň bola obvineným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej strane - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava - mestská časť Petržalka škodu vo výške 149,21 eur.. Poškodený J. D. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 3To/120/2019, z 5. decembra 2019 postupom podľa § 319 TP zamietol odvolania obvinených L. P. Ľ. J. a ako nedôvodné.

V dovolaní uviedli:

"Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vo svojom ro­zhodnutí sa žiadnym spôsobom nezaoberal tvrdeniami obžalovaných, konštatoval len, že odvolanie je nedôvodné. Svoje rozhodnutie neodôvodnil ani vyčerpávajúco ani riadne. Postupom súdu prvého stupňa ako aj postupom odvolacieho súdu bola obžalovanému odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na obhajobu. Napadnuté rozhodnutia súdov považujú obžalovaní za nepreskúmateľné. Potreba riadneho odôvodnenia vychádza aj z judikátu ESĽP napríklad v rozsudku Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994. Okresný súd Trnava ako aj odvolací súd uviedli, že pri vyhodnotení viny vychádzali z výpovede poškodeného D., svedkýň O. a T., rekognície p. T., z kamerového záznamu z ONE Clubu, pričom rekognícia s pani T. a kamerové záznamy sú nezákonnými dôkazmi, resp. sú dôkazmi, ktoré neboli zabezpečené zákonne.

Trváme na argumentácii uvedenej v uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/6/2015, kde sa vyvodzuje nasledovné: "Z ustanovenia § 30 ods. 2 TP vyplýva, že nezúčastnenou osobou môže byť len osoba, u ktorej nie sú pochybnosti o nezaujatosti okrem iného vo vzťahu k orgánu činnému v trestnom konaní. Takou osobou nemôže byť policajt pôsobiaci na tom istom policajnom riaditeľstve alebo jeho nadriadenom alebo podriadenom orgáne ako konajúci vyšetrovateľ, resp. poverený príslušník PZ, keďže v takom prípade možno mať odôvodnenú pochybnosť o nezaujatosti vo vzťahu k orgánu činnému v trestnom konaní. Uvedené sa stalo aj v prejednávanej veci. Ak však sudca chcel porovnávať závery obhajcu a jeho interpretáciu výpovede T. tak, že pani policajtka B. pri rekognícii ani nebola, tak potom je tento dôkaz nezákonný taktiež, pretože Trestný poriadok vyžaduje účasť nezúčastnenej osoby po celú dobu rekognície a nepostačuje účasť len pri podpise tejto zápisnice o jej vykonaní.

Okresný súd Trnava ani odvolací súd vôbec neodôvodnili použitie kamerových záznamov, a preto trváme na tom, že predmetný kamerový záznam z ONE Clubu, ako aj následné fotografie z neho vyplývajúce, sú nezákonným dôkazom, pretože v celom vyšetrovacom spise, vrátane toho súdneho, absentuje buď zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci, resp. o odňatí veci a tento dôkaz je procesne nepoužiteľný, nakoľko absentuje vydanie kamerového záznamu z ONE Clubu, pričom takýto postup sa vyžaduje v zmysle Trestného poriadku. Odvolací súd len uviedol, že treba využiť ustanovenie § 89 ods. 1 TP a že nakoľko oprávnená osoba predložila "na vyzvanie" predmetný záznam, potom sa naplnil zákonný dôvod. Obžalovaní však majú za to, že kamerový záznam z ONE Clubu je nezákonne získaný dôkaz. Citovaný § 3 ods. 2 TP, o ktoré súd oprel využitie dôkazu, vôbec nesúvisí s tým, že kamerový záznam musí byť pretavený ako dôkaz do trestného konania, aby vyvolal nejaké právne účinky. Keďže je zrejmé, že tento záznam nevykonala polícia, ale súkromná civilná osoba, mal byť jednoznačne vydaný do trestného konania, a to buď výzvou na dobrovoľné vydanie veci, resp. zápisnice o odňatí veci. Takýto postup nebol zachovaný a súd napriek tomu dôkaz vykonal tak, že predmetný záznam na hlavnom pojednávaní prehral, čím zaťažil celé konanie vadou.

Máme za to, že vo vzťahu k osobe obžalovaného Ľ. J. je založené preukázanie jeho viny len na jedinom výsluchu z prípravného konania, a to výsluchu svedkyne L. O., ktorá uviedla v prípravnom konaní 14. októbra 2016, že medzi osobami, ktoré sa mali podieľať na protiprávnom konaní, videla aj osobu Ľ. J., prezývaného "........". V druhej svojej svedeckej výpovedi po vznesení obvinenia, a teda po zaručení práva na obhajobu, jednoznačne uviedla, že obžalovaný Ľ. J. sa nedopustil v čase, ktorý je prejednávaný ako konkrétny skutok, žiadneho protiprávneho konania.

Máme za to, že je daná procesná nespôsobilosť výpovede svedkyne L. O. zo 14. októbra 2016. Vzhľadom na nezákonnosť kamerového záznamu a úradných záznamov z nich vyplývajúcich, ako aj zo žiadnych okolností vyplývajúcich z výsluchu T. a D., nebol po celý čas konania od žiadneho svedka produkovaný a na hlavnom pojednávaní vykonaný jediný dôkaz, ktorý by dokázal akúkoľvek účasť obžalovaného Ľ. J. na predmetnom skutku. Ohľadom toho, že ide o prípadne jeden jediný dôkaz, dokonca súd na hlavnom pojednávaní poučil svedkyňu O., čo musí byť zrejmé z nahrávky z hlavného pojednávania.

Vo vzťahu k obžalovanému L. P. k vykonaniu rekognície svedkyňou T., namietame, že pri rekognícii svedkyne I. T. bola ako nezúčastnená osoba J. B., pretože malo by ísť, nielenže ide o príslušníka PZ SR, ale dokonca o osobu, ktorá spisovala ako poverený príslušník v tejto trestnej veci zápisnicu o trestnom oznámení, a to 2. októbra 2016 s osobou P. T., pričom v zmysle § 30 ods. 2 TP: "Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu". Z tohto dôvodu je uvedená rekognícia nezákonným dôkazom a nemožno ju využiť v trestnom konaní. V predmetnej veci nebola J. B. dokonca ani pribratá v zmysle Trestného poriadku. Pri odôvodňovaní súd uviedol, že keďže pani B. nevyšetrovala túto vec, môže byť nezúčastnenou osobou, uvádzame, že je to v rozpore so zákonom a dokonca aj faktickým stavom, keď z výsluchu svedkyne I. T. na hlavnom pojednávaní 19. marca 2019 vyplynulo, že takáto osoba pri spisovaní a rekognícii osoby podľa fotoalbumu nebola prítomná, pretože jednoznačne potvrdila, že počas tohto úkonu bol prítomný muž. Dávame do pozornosti súdu, že nezúčastnená osoba je osoba rozdielna od osoby prítomnej pri prečítaní zápisnice, táto osoba musí byť prítomná pri celom trvaní rekognície, čo svedkyňa priamo vylúčila. Z tohto dôvodu je vykonaná rekognícia zo 14. októbra 2016 nezákonným dôkazom, a to navyše aj z dôvodu, že súd prečítaním tejto rekognície zaťažil konanie neodstrániteľnou vadou. Vzhľadom na nezákonnosť kamerového záznamu a úradných záznamov z nich vyplývajúcich ako aj zo žiadnych okolností vyplývajúcich z výsluchov T., O. a D., nebol po celý čas konania od žiadneho svedka produkovaný a na hlavnom pojednávaní vykonaný jediný dôkaz, ktorý by dokázal akúkoľvek účasť obžalovaného L. P. na predmetnom skutku".

Obvinení ďalej v dovolaní "pre istotu" odcitovali časti výpovedí svedkov D., T., O. a navrhli, aby Najvyšší súd SR vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/120/2019a rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/27/2018, bol porušený zákon podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) TP v neprospech obvinených Ľ. J. a L. P., aby najvyšší súd zrušil označené rozhodnutia a aby prikázal Krajskému súdu v Trnave, resp. Okresnému súdu Trnava, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

" ... Odsúdení sa nestotožňujú s postupom, kedy mal byť podľa ich názoru kamerový záznam do trestného konania zadovážený postupom podľa § 3 ods. 2 TP. Bola vznesená aj námietka, v zmysle ktorej vina odsúdeného Ľ. J. má byť založená len na jedinom dôkaze (výsluch svedka L. O.), čo však samo o sebe nemôže postačovať na uznanie odsúdeného Ľ. J. za vinného, keďže ďalšie dôkazy absentujú. Obdobná dovolacia argumentácia je súčasne použitá v dovolaní aj vo vzťahu k odsúdenému L. P., pričom dovolanie je generálne doplnené o vyhodnotenie skutkového stavu, resp. poukázania relevantných častí výpovedí jednotlivých svedkov v kontexte subjektívneho vyhodnotenia zo strany odsúdených, prezentovaného prostredníctvom obhajcu.

K uvedenému uvádzam, že v dovolaní namietané bolo predmetom odvolacích námietok odsúdených v odvolacom konaní a rovnako táto namietaná "nezákonnosť", bolo obhajobou argumentovaná aj pred súdom prvého stupňa. Súčasne bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že práve namietaná "nezákonnosť" vykonanej rekognície ako aj zadováženého kamerového záznamu z ONE Clubu je podstatou dovolania. V kontexte uvedeného poukazujem na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý sa dostatočne podrobne k namietanému vyjadril (str. 17 - 18 rozsudku), pričom jeho právna argumentácia má jednoznačnú oporu v platnej právnej úprave, je bezpochyby konzistentná a súladná zákonu. Súčasne v zmysle tejto právnej argumentácie niet akýchkoľvek pochybností, že by označené dôkazy neboli vykonané v súlade so zákonom, resp. že by ich bolo možné označiť za nulitné. Obdobné možno konštatovať aj vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu, kde odvolacie námietky boli v zásade založené na rovnakých dôvodoch, ako je konštituované dovolanie odsúdených. Rovnako odvolací súd konzistentne prevzal k tomuto argumentáciu súdu prvého stupňa, ktorú považoval za zákonnú a súčasne k tomuto doplnil konkrétne dôvody, pre ktoré bolo potrebné na označené dôkazy prihliadať (pozri s. 6 - 7 uznes. sp. zn. 3To/120/2019). Pre doplnenie poznamenávam, že vzhľadom na opakujúcu sa argumentáciu, t. č. odsúdených, ku ktorej bolo súdmi argumentované, preto len na príslušné časti rozhodnutí (rozsudku a uznesenia) len odkazujem, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že s touto sa bezvýhradne stotožňujem. Poukazujem aj vo vzťahu k jednotlivým ďalším dôkazom, kedy je nesporné, že odsudzujúci rozsudok je jednoznačne založený na dôkazoch, ktoré boli zadovážené a vykonané v súlade so zákonom, pričom z hľadiska obsahu jednotlivých dôkazov tieto pri vyhodnotení v súlade s § 2 ods. 12 TP poskytujú logickú a ničím "neprerušenú" reťaz jednotlivých dôkazov, ktoré vo výsledku identifikujú a preukazujú skutkový dej (stav) vo vzťahu k odsúdeným Ľ. J. a L. P. v rozsahu, kedy niet pochybností o ich zavinenom konaní na skutku, ktorý je trestným činom. Len pre doplnenie poznamenávam, že v žiadnom smere nemožno konštatovať, že by súd prvého stupňa, prípadne odvolací súd svoje rozhodnutia založili na vyhodnotení skutkového stavu, ktorý nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Preto navrhujem, aby dovolací súd dovolanie postupom podľa § 382 písm. c) TP odmietol".