Odôvodnenie rozsudku správneho súdu (ZSP 9/2022)

§ 3 ods. 1, 2, 3, 9, § 24 ods. 1 písm. a) - c) zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní (daňový poriadok)

3. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov zaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k preverovaniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. Podľa názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplývalo, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že obchodné transakcie, ktoré deklaroval za zdaňovacie obdobie august 2007 na základe faktúr zadovážených daňovou kontrolu sa uskutočnilo spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom podľa cit. ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcu.
4. Na podporu uvedeného krajský súd poukázal aj na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/73/2013, 2Sžf/4/2009, 6Sžf/83/2014, 3Sžf/100/2012 v spojení s rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zák. o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom ustanovených podmienok".
5. Podľa krajského súdu bol žalobca povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako ich deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované daňové obdobie august 2007 sa reálne uskutočnili, čo v uvedenom prípade podľa názoru súdu nebolo žalobcom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.
6. V prerokovávanej veci mal krajský súd za preukázané, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa pri vydávaní rozhodnutia nevychádzali len z daňových dokladov zaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. V rámci dokazovania DÚ v B. zaslal dožiadania spoločnostiam P... F... Slovakia s. r. o., V. M. na preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach, na zistenie akým spôsobom bola nadviazaná spolupráca so spoločnosťou M.... spol. s. r. o., kto zabezpečil prepravu a či bol tovar dodávaný do obchodov v reťazci B. Ďalej kontaktoval spoločnosť K..., a. s., H., jeho príslušného správcu dane DÚ v B. B. – Zvolen. S výsledkami zistení bol konateľ spoločnosti žalobcu oboznámený 26. januára 2015.
7. Krajský súd konštatoval, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vznik