Vylúčenie sudcov. Odôvodnenie rozhodnutia

Krajský súd v K. rozsudkom z 29. marca 2011, č. k. 11Cbi 3/2008-146 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu G., a.s. so sídlom v K., v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v K. pod sp. zn. 4K 43/1998 nehnuteľnosti špecifikované v žalobe. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi z konkurznej podstaty trovy konania vo výške 503,43 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že veci - nehnuteľnosti - špecifikované v žalobe, sa nemali zaradiť do súpisu konkurznej podstaty z 23. januára 2008 vykonanom odporom a uložil odporcovi povinnosť vylúčiť ich z konkurznej podstaty úpadcu G., a.s., so sídlom v K. v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 4K 43/1998.

Navrhovateľ odôvodnil žalobu tým, že uznesením Krajského súdu v K., sp. zn. 4 K 43/1998 z 11. februára 2008 bol vyzvaný, aby podal žalobu proti správcovi konkurznej podstaty o vylúčenie uvedených nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, v ktorej sú vedené s poznámkou, že súčasnými evidovaným vlastníkmi sú Dr. K. M. a A. M., rod. L., bytom v P.

Navrhovateľ tiež uviedol, že nemal vedomosť o tom, prečo by sa nehnuteľnosť, ktorej je on vlastníkom, mala nachádzať v zozname majetku úpadcu. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol odplatným spôsobom ešte v roku 1998 za kúpnu cenu, ktorú reálne zaplatil a jej výška bola stanovená dohodou a podkladom slúžila cena ustanovená právnym predpisom (určená znaleckým posudkom). Nehnuteľnosť nadobudol od inej právnickej osoby ako od úpadcu a vtedajší predávajúci pred uzatvorením zmluvy ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva predložil kúpnu zmluvu, z ktorej bolo jednoznačne zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti tiež nadobudol odplatným spôsobom. Bezchybnosť prevodu potvrdilo aj rozhodnutie katastra o povolení vkladu.

Z dôvodu právnej istoty poukázal, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol pred desiatimi rokmi, a teda jednoznačne uplynula aj prípadná doba vydržania, v tomto prípade desaťročná. Uvedenú nehnuteľnosť od základov prebudoval a zhodnotil.

Odporca navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy medzi úpadcom a spoločnosťou G. I., a.s. je absolútne neplatný z dôvodov porušenia zmluvy i zákona. Úpadca nezaplatil kúpnu cenu za sprivatizovaný majetok a ani nepožiadal FNM o súhlas s jeho prevodom na tretie osoby.

V súvislosti s vydržacou lehotou odporca konštatoval, že navrhovateľ si nemohol započítať do vydržacej lehoty aj obdobie, kedy nehnuteľnosť patrila spoločnosti G. I., a.s. Napriek tomu úpadca uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou G. I., a.s. 27. januára 1998, jej vklad bol povolený 9. februára 1998. Dňa 24. januára 2008 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o zaradení nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v K. uznesením zo 17. marca 1999, č. k. 4K 43/1998-14 vyhlásil na majetok dlžníka G. I., a.s., K., konkurz a uznesením zo 14. septembra 2007 ustanovil za správcu konkurznej podstaty odporcu, ktorý predmetné nehnuteľnosti zahrnul do súpisu konkurznej podstaty.

Uznesením z 11. februára 2008 konkurzný súd uložil navrhovateľovi, aby do 31 dní od doručenia tohto uznesenia podal na Krajský súd v K. proti správcovi konkurznej podstaty žalobu na vylúčenie sporných nehnuteľností. Navrhovateľ uvedené uznesenie prevzal 20. februára 2008 a žaloba o vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty bola podaná na súde 18. marca 2008.

Úpadca 16. júla 1997 uzatvoril s FNM SR Zmluvu o predaji podniku číslo 1896/1997 (privatizačná zmluva) v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Súčasťou privatizovaného majetku boli aj sporné nehnuteľnosti. Kúpna cena sa mala uhradiť do 31. decembra 2003. Úpadca za sprivatizovaný majetok FNM nezaplatil.

Následne zmluvou z 27. januára 1998 bola časť sprivatizovaného majetku - sporné nehnuteľnosti - odpredané spoločnosti G. I., a.s. a kúpnou zmluvou z 18. septembra 1998 sa ich vlastníkom stal Dr. K. M. s manželkou A. M. rod. L. Hodnota prevádzanej nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom č. 300/1998 zo 17. septembra 1998 znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie ceny a odhady nehnuteľností, dopravné stavby, statika, projektovanie v stavebníctve Ing. M. V., CSc. na sumu 2 416 260 Sk. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 2 400 000 Sk, ktorú navrhovateľ zaplatil. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 23. septembra 1998.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 19 ods. 1 a 2 ZKV a uviedol, že v danom prípade je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný navrhovateľ s manželkou, o čom svedčí list vlastníctva. Vlastníctvo nadobudli vkladom na základe kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu zaplatili. V tom čase bol predávajúci (ktorým nebol úpadca) G. I., a.s., vlastníkom týchto nehnuteľností. Krajský súd usúdil, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy boli kupujúci dobromyseľní. Skutočnosť, že úpadca nemal súhlas FNM na predaj nehnuteľností spoločnosti G. I., a.s., alebo že nezaplatil kúpnu cenu, nebola navrhovateľovi ani jeho manželke známa. Krajský súd mal za to, že ochrana ich vlastníckeho práva je preto vyššia, než prípadná ochrana vlastníctva úpadcu. Navyše, navrhovateľ s manželkou nadobudli vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam pri započítaní držby svojho právneho predchodcu (G. I, a.s.) aj vydržaním podľa § 134 OZ. Napokon v konaní vedenom na Krajskom súde v K. pod sp. zn. 1 Cbi 5/2009 syn navrhovateľa žiadal vylúčenie iných nehnuteľností, a to nehnuteľností zapísaných v kat. úz. P. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, a preto mu súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania na účet jeho právnej zástupkyne vo výške 503,43 eur ako trovy právneho zastúpenia.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) na odvolanie odporcu rozsudok Krajského súdu v K. z 29. marca 2011, č. k. 11 Cbi 3/2008-146 podľa § 219 OSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odporca v odvolaní namietal vady podľa § 221 ods. 1 OSP, pričom odvolací súd usúdil, že v danom prípade by do úvahy z obsahu odvolania mohlo prichádzať § 221 ods. 1 písm. f) OSP, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keďže odporca namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhované dôkazy, pričom však neuviedol, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania žiadal vykonať súdom prvého stupňa. Odvolací súd mal za to, že tento dôvod nebol naplnený a rovnako nebol naplnený dôvod o neúplnom zistení skutkového stavu veci, pretože nevyko