Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Ad "zmeny v ukladaní a výkone trestov"
Autor reaguje na článok "Zmeny v ukladaní a výkone trestov", uverejnený v Justičnej revue č. 4/2020. S niektorými tam uvedenými názormi nesúhlasí a prezentuje vlastné názory. Ako člen komisie, ktorá sa podieľala na príprave predmetných legislatívnych návrhov, sa pokúša v širších súvislostiach vysvetliť dôvody legislatívnych zmien a prezentuje svoju interpretáciu uvedených legislatívnych zmien.
The author responds to the article "Changes in Imposition and Sentence Enforcement', published in The Judicial review no 4/2020. He disagrees with some of the views listed there and presents his opinions. As a member of the commission, which participated in the preparation of the concerned legislative proposal, he tries in broader context to explain the reasons for legislative changes and presents his interpretations of this changes.
ZÁHORA, J.: Ad "zmeny v ukladaní a výkone trestov"; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 649 - 667.
Úvod
V Justičnej revue č. 4/2020 bol uverejnený článok JUDr. Ondreja Samaša "Zmeny v ukladania výkone trestov", ktorý sa venuje "pomerne zásadným zmenám v trestaní páchateľov trestných činov", ktoré boli do Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej len "Trestný zákon" alebo "TZ") zavedené nedávnou novelou Trestného zákona.
1)
2)
Po prečítaní článku, ktorý na mňa pôsobil dosť pochybovačne a v ktorom má autor neopodstatnené obavy z "výkladových problémov" či predikuje určité tendencie v rozhodovacej činnosti súdov, som cítil potrebu reagovať na uvedený článok. Nie so všetkými prezentovanými názormi v článku možno súhlasiť; chcel by som ako člen komisie, ktorá sa podieľala na príprave predmetného návrhu zákona reagovať a uviesť širšie súvislosti uvádzaných skutočností a prezentovať moje názory.
Okrem dvoch zmien, ktorým sa citovaný autor vo svojom článku venuje, uvedená novela Trestného zákona menila, resp. dopĺňala aj ďalšie ustanovenia. Napr. podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia (§ 68a, § 68b Trestného zákona), ktoré v Trestnom zákone absentovalo; vzhľadom na aplikačné problémy
3)
sa upravili definície pornografie, detskej pornografie, detského pornografického predstavenia. Tento nedostatok bol čiastočne vyriešený novelou 161/2018 Z.z.,
4)
avšak nie úplne, keďže expertná skupina Európskej komisie skonštatovala, že obsah pojmu "detská pornografia" nezodpovedá definícii obsiahnutej v Smernici 2011/93/EÚ
5)
, konkrétne sa pojmový znak,
"smerujú k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia",
nahradil znakom
"určené na sexuálne účely.
Zmeny nastali aj v osobitnej časti Trestného zákona, predovšetkým sa preformulovalo znenie trestného činu krádeže, vykonala sa transpozícia právnych nástrojov EÚ a to konkrétne vo vzťahu k trestným činom nepovolenej výroby liehu, tabaku a tabakových výrobkov
6)
, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
7)
, a bol doplnený nový trestný čin falšovania a vyhotovenie nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a Trestného zákona) ako reakcia na absenciu trestnoprávnej zodpovednosti za neoprávnenú manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii.Vzhľadom na to, že predmetný článok sa zaoberá "iba" dvoma problémami: zrušením absolútneho trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti predčasného prepustenia a rozšírením podmienok na ukladanie trestu domáceho väzenia, v ďalšej časti sústredím pozornosť iba na uvedené dva problémy.
Trest odňatia slobody na doživotie, bez možnosti podmienečného prepustenia
Historické súvislosti
Pre lepšie pochopenie problematiky by som chcel na úvod poukázať na niektoré historické súvislosti. Trest odňatia slobody na doživotie bol do trestného zákona č. 140/1961 Zb. doplnený novelou 175/1990 Zb. ako jedna z foriem "výnimočného trestu" a "náhrada" za zrušený trest smrti. Zjednodušene povedané, trest odňatia slobody na doživotie bolo možné uložiť páchateľovi, ktorý spáchal taxatívne vymedzené trestné činy, pričom zavinil smrť iného úmyselne, no zároveň museli byť kumulatívne splnené ďalšie tri podmienky: a) stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je
mimoriadne vysoký
..., b) uloženie takého trestu si
vyžaduje účinná ochrana spoločnosti
a c)
nie je nádej
, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody v rozsahu od pätnástich až do dvadsiatich piatich rokov.Ďalšie zmeny vo vzťahu k trestu odňatia slobody na doživotie, dovolím si povedať, že
bez širšej odbornej diskusie
a na základe politického rozhodnutia boli vykonané v roku 2003.
8)
Cieľom citovanej novely bolo sprísnenie trestov,
izolácia najnebezpečnejších zločincov
, a tým vyššia bezpečnosť v spoločnosti. Z tých najvýznamnejších zmien, vo vzťahu k téme článku, by som spomenul:1.
okrem trestných činov "vrážd" sa
rozšírila možnosť
ukladať trest odňatia slobody na doživotie aj za trestné činy uvedené v § 43 ods. 1 (§ 29 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.),2.
zavedenie
trestu absolútneho doživotia,
t.j.
bez možnosti podmienečného
prepustenia na slobodu pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, resp. pri ich špeciálnej recidíve a tiež v prípade, že osoba bola opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie (§ 30 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.),3.
zavedenie zásady "
trikrát a dosť
" -
Three strikes rule
(§ 43 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.),4.
zákaz podmienečného prepustenia
v prípade trikrát a dosť:
"Osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody podľa § 43 ods. 1 nesmie byť podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody."
(§ 62 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.),5.
pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa zaviedla
absolútne určená sankcia
- "výnimočný trest".Väčšina legislatívnych zmien vo vzťahu k trestu odňatia slobody na doživotie bola "importovaná" zo Spojených štátov amerických (ďalej len "USA"); predkladateľ sa na to v dôvodovej správe výslovne odvoláva a tiež sa odvoláva aj na staršie americké články z rokov 1982 - 1993. Neviem, či majú byť USA s najvyšším indexom väzenskej populácie
"? V roku 2018, ako jediný štát na svete, mali USA na 100 000 obyvateľov viac ako 600 (konkrétne 655) väzňov vo výkone trestu odňatia slobody.
(prison population rate)
naším "
vzorom
9)
Podľa zverejnenej štúdie
10)
bolo v roku 2014 na celom svete vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie približne 479 000 ľudí, z toho 161 957 bolo v USA, t.j. viac ako tretina (
33,81 %
) všetkých osôb vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie na celom svete. Okrem toho, recentná literatúra
11)
poukazuje na skutočnosť, že "americký model trestania" sa
neosvedčil
. Citovaný autor uvádza, že v rokoch 1992 - 2016 došlo v USA k nárastu trestu odňatia slobody bez možnosti predčasného prepustenia
[life without parole (LWOP)]
z 12 453 osôb v roku 1992 na 53 290 osôb v roku 2016, t.j. nárast o
328 %
! V USA sa trest odňatia slobody bez možnosti prepustenia označuje aj ako
"
pomalá, krutá smrť'
.12)
V Európe boli v ostatnom období realizované viaceré projekty venujúce sa medzinárodnému porovnaniu ukladaniu trestu odňatie slobody na doživotie predovšetkým v kontexte ochrany ľudských práv.
13)
Je zaujímavé, že v čase schvaľovania zmien v SR (rok 2003) už bola dostupná
správa OSN
14)
, ktorá poukazovala na niektoré problémy trestu odňatia slobody na doživotie, predovšetkým na účinky takéhoto trestu, na možnosti podmienečného prepustenia odsúdených a hodnotenie miery rizika pri takýchto odsúdených. Predkladateľ citovaného legislatívneho návrhu na závery z tejto správy nijako nereflektoval.Ale vráťme sa naspäť do našich geografických podmienok. Už v čase prijímania predmetných návrhov sa odborná verejnosť dosť kriticky vyjadrovala k uvedeným zmenám. V hodnotiacej komisii INEKO
15)
vznikla najväčšia polemika ohľadne návrhu zaviesť do našej trestnej legislatívy zásadu "trikrát a dosť". Objavili sa aj názory považujúce zásadu "trikrát a dosť" za zvyšovanie štátneho normativizmu, ktorý je v konflikte s nezávislým rozhodovaním súdov. Mnohí hodnotitelia sa obávali, že pri tak široko navrhovaných trestných činoch spadajúcich pod zásadu "trikrát a dosť" by mohlo byť uplatňovanie tohto nového inštitútu zneužitelné.Zmeny, ktoré boli zavedené v roku 2003, boli prevzaté v rámci rekodifikácie do Trestného zákona s tým, že došlo v niektorých prípadoch
ksprísneniu
. Napr. pri treste odňatie slobody na doživotia (§ 47 ods. 1 Trestného zákona) sa "vypustila" jedna z podmienok na uloženie takéhoto trestu - "
mimoriadne vysoký
" stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, pri aplikácii zásady "trikrát a dosť" sa
vypustilo
posudzovanie podmienok na uloženie trestu odňatia slobody
("aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1"),
t.j. zisťovanie, či uloženie takéhoto trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a či je alebo nie je nádej na nápravu páchateľa trestom do dvadsaťpäť rokov. Trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, pri uplatňovaní zásady "trikrát a dosť", bolo možné uložiť len vtedy, ak boli splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu
(§ 39 Trestného zákona). Pri trestnom čine úkladnej vraždy (§ 144 ods. 3 Trestného zákona) bola stanovená
absolútne určená sankcia
"trest odňatia slobody na doživotie".
Krátko po účinnosti Trestného zákona začali vyvstávať zásadné aplikačné problémy s ukladaním trestov na doživotie v zmysle uvedených ustanovení. Potvrdili sa obavy z normativizmu, ktorý je v konflikte s nezávislým rozhodovaním súdov, keďže sudcovia, niekedy aj proti vlastnému presvedčeniu, museli ukladať trest odňatia na doživotie, a to aj vtedy, keď podľa nich neboli na to splnené podmienky.
Postupne sa začali vyskytovať súdne podania vo vzťahu k uplatňovaniu absolútneho trestu odňatia slobody na doživotie. Osoba odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie podala na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť,
16)
v ktorej predovšetkým namietala, že v dôsledku uloženia "neredukovateľného trestu odňatia slobody na doživotie" (doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia) došlo k porušeniu článkov 3 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
17)
(ďalej len "Dohovor"). K obsahu rozsudku pozri text ďalej.Okrem toho sudca Okresného súdu v Pezinku podal na Ústavný súd SR (ďalej aj Ústavný súd") návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.
18)
Podstatou podania bol návrh na vyslovenia nesúladu § 47 ods. 2 Trestného zákona s Čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 3 Dohovoru, ako aj nesúladu § 67 ods. 3 Trestného zákona s čl. 5 ods. 4 Dohovoru a s čl. 10 ods. 1 a ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
19)
V čase rozhodovania Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESLP" alebo "Súd"), resp. Ústavného súdu SR, počas prerokovávania návrhu novely Trestného zákona,
20)
ktorá sa týkala predovšetkým financovania terorizmu, boli v Národnej rade SR na základe spoločnej správy výborov
21)
doplnené zmeny v súvislosti s trestom odňatia slobody na doživotie s účinnosťou od 1. januára 2010.
22)
1.
pri uplatňovanízásady "trikrát a dosť" (§ 47 ods.2 Trestného zákona) sa znova
zaviedlo posudzovanie podmienok
na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie podľa ods. 1 písm. a) a b) cit. ustanovenia,2.
znížila sa minimálna hranica trestu pri zásade trikrát a dosť z dvadsať päť na "
dvadsať rokov
" (§ 47 ods. 2, posledná veta Trestného zákona),3.
vypustil sa "
zákonný zákaz
" podmienečného prepustenia osoby odsúdenej na trest odňatia slobody na doživotie pri uplatnení zásady "trikrát a dosť" (§ 67 ods. 3 Trestného zákona).Odôvodnenie navrhovaných zmien bolo veľmi stručné:
"Navrhuje sa návrat právnej úpravy do stavu v roku 2003."
Na základe uvedených legislatívnych zmien a po vyjadrení vlády Ústavný súd aj ESLP akceptovali argumenty vlády.Ústavný súd takmer po troch rokoch, t.j. 2. novembra 2011 konanie
zastavil
a návrhu Okresného súdu v Pezinku nevyhovel.
23)
Ústavný súd po zvážení všetkých ústavnoprávnych aspektov s prihliadnutím na zvrchovanú právomoc zákonodarcu určovať limity trestnej politiky a súčasne riadiac sa zásadou sebaobmedzenia a zdržanlivosti však dospel k záveru, že obsah § 47 ods. 2 Trestného zákona nezasahuje do uznávaných a v danom prípade relevantných ústavných princípov vyplývajúcich najmä z Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a ďalších súvisiacich Článkov Ústavy SR do takej miery, aby bolo možné z toho vyvodiť, že tresty z neho vyplývajúce sú trestami krutými a neľudskými, a teda že napadnuté ustanovenie nie je v súlade s Čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru. Uvedené dôvody sú, podľa názoru Ústavného súdu SR, dostatočné na to, aby súd návrhu na vyslovenie nesúladu § 47 ods. 2 Trestného zákona s Čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru nevyhovel. Toto rozhodnutie však nebolo prijaté jednomyseľne, traja sudcovia pripojili k výroku a odôvodneniu odlišné stanovisko a ďalší dvaja pripojili odlišné stanovisko iba k odôvodneniu.ESLP konštatoval,
24)
že slovenské právo - v čase potvrdenia odsúdenia sťažovateľa odvolacím súdom z 27. februára 2008 a tiež pri podaní jeho sťažnosti z 10. októbra 2008 - vylučovalo možnosť podmienečného prepustenia sťažovateľa. V tomto ohľade ESLP konštatoval, že mechanizmus preskúmania súdom bol zavedený 1. januára 2010 - teda relatívne v krátkom čase po odsúdenísťažovateľa a po podanísťažnosti - a že počas podstatnej časti tohto obdobia sťažovateľ pokračoval vo svojich pokusoch domôcťsa nápravy pred vnútroštátnymi súdmi. V zmysle uvedeného, ESLP prichádza k záverom, že nemožno o sťažovateľovom treste odňatia slobody na doživotie povedať, že predstavuje porušenie článku 3 Dohovoru. V dôsledku toho ESLP konštatoval, že
nedošlo
k porušeniu tohto článku.Podľa vyjadrenia odboru komunikácie Zboru väzenskej a justičnej stráže - k 9. januáru 2020 na Slovensku vykonávalo doživotný trest odňatia slobody 57 odsúdených.
Rozhodovacia činnosť ESĽP
Vzhľadom na to, že ESLP zohráva významnú úlohu pri smerovaní politík pre podmienky ukladania a výkonu trestu odňatia slobody na doživotie, predovšetkým vo vzťahu k podmienečnému prepusteniu, v ďalšej časti sa stručne pokúsim načrtnúť vývojové tendencie v rozhodovacej činnosti ESLP
V prípade
ESLP skonštatoval, že doživotný trest odňatia slobody, bez možnosti predčasného prepustenia, neporušuje čl. 3 Dohovoru. ESLP skonštatoval, že zatiaľ čo vyhliadky na prepustenie doživotne odsúdených na Cypre boli obmedzené,
Kafkaris
proti Cypru
25)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 5/2020
