Zmeny v ukladaní a výkone trestov

Zásadná zmena sa týka ukladania trestu odňatia slobody na Teória "svetla na konci tunela" viedla zrejme zákonodarcu k tomu, aby z rekodifikovaného Trestného zákona po 15. rokoch vypustil ustanovenia, ktoré z doživotného trestu v niektorých prípadoch prakticky robili trest t.j. bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu. Vypustením (bez náhrady) ustanovenia § 34 ods. 8 Tr. zák. došlo k zrušeniu fakultatívnej možnosti súdu, aby v tam uvedených prípadoch spolu s uložením doživotného trestu odňatia slobody zároveň rozhodol aj o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu.

Vypustením (bez náhrady) ustanovenia § 67 ods. 3 Tr. zák. došlo tiež k zrušeniu obligatórneho zákazu podmienečného prepustenia z výkonu uloženého trestu odňatia slobody na doživotie priamo zo zákona, pričom zákaz sa do 31.7.2019 mohol týkať odsúdených, ktorí boli opätovne odsúdení k trestu odňatia slobody na doživotie.

Spolu s týmito "zmierňovacími" ustanoveniami došlo už uvedeným zákonom tiež k sprísneniu a spresneniu podmienok týkajúcich sa rozhodovania o z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie. Zatiaľ čo formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu zostala nezmenená - najmenej 25 rokov vykonaného trestu odňatia slobody. Súdy pri doživotných trestoch odňatia slobody okrem všeobecných materiálnych podmienok uvedených § 66 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. budú musieť skúmať a rozhodnúť, či s ohľadom na za ktorý bol uložený trest odňatia slobody na doživotie a takto odsúdenej osoby, nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu. Takáto povinnosť súdu vyplýva z doplnenia doterajšieho ustanovenia § 67 ods. 2 Tr. zák.

Najmä pokiaľ ide o povinnosť skúmania povahy osobnosti osoby odsúdenej na trest odňatia slobody na doživotie, týmto doplnením Trestného zákona prakticky došlo k zákonnému podkladu pre znalecké skúmanie osobnosti odsúdeného, pričom doterajšia súdna prax v tomto smere doposiaľ vychádzala len z judikatúry.