Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vývoj a aplikácia trestu domáceho väzenia po pätnástich rokoch
Príspevok sa zaoberá problematikou legislatívneho vývoja trestu domáceho väzenia a zhodnotenia uplatňovania tohto trestu za obdobie od jeho vzniku. Obsahuje taktiež počet ukladaných trestov domáceho väzenia v Slovenskej republike a jeho porovnanie s ostatnými druhmi ukladaných trestov. Záverečná časť sa zaoberá príčinami, ktoré bránia ukladaniu tohto trestu a navrhovanými postupmi na zvýšenie aplikácie tohto inštitútu.
The article deals with the issue of the legislative development of the sentence ofhouse arrest and the evaluation of the application of this sentence for the period since its inception. It also contains the number of house sentences in the Slovak Republic and its comparison with other types of sentences. The final part deals
with the reasons that prevent the imposition of this sentence and the proposed procedures to increase the application of this institute.
RAJNIČ, M.: Vývoj a aplikácia trestu domáceho väzenia po pätnástich rokoch; Justičná revue, 73, 2021, č. 12, s. 1479 - 1487.
1 Legislatívny vývoj trestu domáceho väzenia
Trest domáceho väzenia, ako samostatný druh trestu rozšíril rad alternatívnych trestov v právnom poriadku Slovenskej republiky, kde bol implementovaný Trestným zákonom č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1.1.2006.
Uvedený druh trestu bol v odbornej aj laickej verejnosti vnímaný ako novovzniknutý druh trestu, avšak trest domáceho väzenia sa uplatňoval na našom území aj v minulosti. Bol zavedený v roku 1852 zákonom č. 117 ř. z., o zločinoch, prečinoch a priestupkoch, pričom sa uplatňoval do roku 1879. Trest domáceho väzenia sa ukladal pri prečinoch a pri priestupkoch, ako alternatíva k väzeniu, ak šlo o bezúhonnú osobu, ktorá sa musela zaviazať, že sa nevzdiali zo svojho domu. Niekedy postačoval jej sľub a niekedy musela byť odsúdená osoba strážená. Ak odsúdený porušil svoj záväzok, zvyšok trestu vykonal vo väznici.
V systéme druhov trestov uvedených v § 32 Trestného zákona, kde je trest domáceho väzenia hneď za trestom odňatia slobody, možno usudzovať, že trest domáceho väzenia má byť významnou alternatívou k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Uvedená skutočnosť by sa teda mala odzrkadľovať v rámci rozhodovacej činnosti trestných súdov a to aj vzhľadom na snahu širšieho uplatňovania princípov restoratívnej justície.
Pri zavedení trestu domáceho väzenia bola jeho úprava zakotvená v § 53 Trestného zákona vo veľmi stručnej forme. Výkon tohto trestu bol upravený v § 435 Trestného poriadku.
Trest domáceho väzenia súd mohol uložiť páchateľovi prečinu až na jeden rok. Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia bol povinný v čase určenom súdom zdržiavať sa vo svojom obydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak táto kontrola bola nariadená. Počas výkonu trestu domáceho väzenia mohol odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítaval do výkonu trestu.
Čo sa týka premeny trestu domáceho väzenia v prípade neplnenia podmienok odsúdeným, súd trest premieňal na nepodmienečný trest odňatia slobody v pomere dva dni nevykonaného trestu za jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodol o spôsobe výkonu tohto trestu. Trest domáceho väzenia nebolo možné uložiť mladistvému vzhľadom na absenciu tohto trestu v § 109 Trestného zákona.
Novela ustanovenia § 53 Trestného zákona, účinná od 1. januára 2016, súvisela so snahou zákonodarcu posilniť princípy restoratívnej justície a vytvoriť legislatívne podmienky pre aktívnejšie využívanie alternatívnych trestov, najmä trestu domáceho väzenia, a to za využitia kontroly technickými prostriedkami. Kontrola technickými prostriedkami dovtedy nebola zavedená do praxe, čo malo za následok minimálne ukladanie trestov domáceho väzenia.
V tejto súvislosti bol prijatý zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júla 2015, sčasti od 1. januára 2016, ktorý upravuje technické prostriedky a podmienky ich použitia pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí pomocou centrálneho monitorovacieho systému.
Predmetnou novelou Trestného zákona bola zvýšená horná hranica trestu domáceho väzenia až na dva roky, pričom ho bolo možné uložiť iba páchateľovi prečinu, pravda, za splnenia troch podmienok, ato, že vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie tohto trestu, že páchateľ dal písomný sľub o tom, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť, a že sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.
Kontrola technickými prostriedkami sa pri treste domáceho väzenia stala obligatórnou. Zavedením povinnosti súhlasu páchateľa s uložením trestu domáceho väzenia sa teda trest domáceho väzenia spolu s trestom povinnej práce stali dvoma druhmi trestov, ktoré súd nemôže uložiť páchateľovi proti jeho vôli.
Domnievame sa, že osobitné zavedenie súhlasu páchateľa možno považovať za duplicitné, vzhľadom na to, že jednou z obligatórnych podmienok uloženia tohto trestu je aj písomný sľub páchateľa, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Tým, že páchateľ podpíše daný sľub,
de facto
súhlasí s uložením trestu domáceho väzenia, nie je preto potrebné ešte osobitne vyjadrovať súhlas s uložením tohto trestu.V súvislosti s prípadným uložením trestu domáceho väzenia na účely zabránenia neefektívnemu ukladaniu tohto trestu slúži inštitút premeny trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade, ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia, alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkam
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 12/2021
