Advokátsky koncipient v konaní o európskom zatýkacom rozkaze

Osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie, môže svoju obhajobu vykonávať sama (materiálna obhajoba). Keďže však ide o konanie, ktoré môže byť pre laickú verejnosť značne komplikované, je na mieste, aby si takáto osoba radšej zvolila odbornú právnu pomoc. Je to z toho dôvodu, že v tomto konaní môže byť po uznaníviny následkom práve uloženie rôznych trestov, pričom tým najzávažnejším je trest odňatia slobody. Okrem toho, v trestných veciach poznáme aj ďalšie procesné postupy, a to v rámci medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorých výsledkom, za splnenia zákonom stanovených podmienok, môže byť fyzické odovzdanie vyžiadaných osôb do iných štátov, či už na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody. Zásadu práva na obhajobu v slovenskom právnom poriadku nájdeme v Ústave Slovenskej republiky, kde je vyjadrená tak, že "...obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu." Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len "Trestný poriadok") zase hovorí,že "... každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu." Toto ustanovenie Trestného poriadku sa však nevzťahuje len na obvineného, ale aj na osobu podozrivú zo spáchania trestného činu, obžalovaného, odsúdeného, alebo na vyžiadané osoby v extradičnom konaníalebo v konaní o európskom zatýkacom rozkaze. Cieľom tejto zásady je chrániť záujmy a práva takejto osoby. V prípade, že by došlo k porušeniu práva na obhajobu, každý procesný úkon, ktorý by bol dotknutý týmto porušením, by bol vadný a neúčinný. Právo obvineného na obhajobu zahŕňa aj právo mať obhajcu, ktorého účelom je radenie mu v spôsobe obhajoby (formálna obhajoba). "Obhajca predovšetkým dbá na to, aby v priebehu celého trestného konania boli v prospech obvineného využité všetky práva a prostriedky obhajoby, ktoré Trestný poriadok obvinenému poskytuje, aby nebol obvinený pre neznalosť predpisov trestného práva, ale aj pre neznalosť iných relevantných právnych predpisov ukrátený na svojich právach."

Podľa Trestného poriadku "obhajcom môže byť len advokát." Advokátom je vlastne fyzická osoba, ktorá bola zapísaná do zoznamu advokátov, vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Trestný poriadok pozná obhajobu povinnú (§ 37, § 38 Trestného poriadku), zvolenú (§ 39 Trestného poriadku), ustanovenú (§ 40 Trestného poriadku), náhradnú (§ 42 Trestného poriadku). My sa budeme ďalej venovať práve zabezpečeniu obligatórnej formy obhajoby, a to vo vzťahu k osobitnému konaniu v rámci trestného práva procesného, ktorý je upravený zákonom č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 154/2010 Z.z."). Tento zákon má vo vzťahu k Trestnému poriadku postavenie Na konanie o európskom zatýkacom rozkaze sa však môžu aplikovať ustanovenia Trestného poriadku v prípade, ak v osobitnom zákone absentujú potrebné ustanovenia na konkrétnu situáciu, a to vzhľadom na ustanovenie § 1 odsek 2 zákona č. 154/2010 Z.z., podľa ktorého "na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecný predpis o trestnom konanísa použije aj vo vzťahu k členským štátom na konanie o vydaní osôb na trestné stíhanie, výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, na ktoré nemožno uplatniť postup podľa tohto zákona."