Právomoc súdu. Poučovacia povinnosť súdu

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý bol okresnému súdu doručený 23. septembra 2009 domáhal: 1. určenia neplatnosti jeho odvolania z funkcie hlavného kontrolóra uznesením mestského zastupiteľstva Mesta P. z 20. októbra 2006 (ďalej len "uznesenie mestského zastupiteľstva") a 2. zaplatenia náhrady jemu spôsobenej ujmy vo výške 60 000 €.

Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že v roku 2003 bol zvolený do funkcie hlavného kontrolóra a následne s ním bola uzatvorená pracovná zmluva, ktorou bol založený pracovný pomer s Mestom P. Uznesením mestského zastupiteľstva bol z tejto funkcie odvolaný s odôvodnením, že hrubo a opakovane porušil povinnosti zamestnanca podľa zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme. Navrhovateľ označil tieto dôvody odvolania za nepodložené a ničím nepreukázané. V procese odvolávania z tejto funkcie nemal možnosť brániť sa, postup mestského zastupiteľstva ho pripravil o plat hlavného kontrolóra; vznikla mu nielen majetková ujma - škoda (ušlý zisk v tom zmysle, že nedošlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, ku ktorému by inak došlo), ale aj nemajetková ujma (poškodením jeho dobrého mena a cti tým, že bol obvinený z hrubého a opakovaného porušenia povinností zamestnanca).

Okresný súd uznesením z 21. februára 2011: 1/ konanie v časti o určenie neplatnosti odvolania z funkcie hlavného kontrolóra uznesením mestského zastupiteľstva zastavil, 2/ rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi konanie v časti o určenie neplatnosti odvolania navrhovateľa z funkcie hlavného kontrolóra uznesením mestského zastupiteľstva Okresnej prokuratúre P., 3/ konanie v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 60 000 € prerušil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade nie je splnená podmienka konania (§ 103 OSP), spočívajúca v právomoci súdu (§ 7 ods. 1 OSP) na konanie o navrhovateľovom návrhu v časti, ktorá sa týka určenia neplatnosti jeho odvolania z funkcie hlavného kontrolóra uznesením mestského zastupiteľstva. Ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre priznáva prokurátorovi oprávnenie podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak prokurátor podá takýto protest proti uzneseniu obecného alebo mestského zastupiteľstva a zastupiteľstvo svoje rozhodnutie nezruší, môže prokurátor podať na súd návrh na jeho zrušenie; v takom prípade súd koná v rámci správneho súdnictva (§ 250zf ods. 1 OSP). Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa táto právna úprava vylučuje, aby sa navrhovateľ určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP domáhal určenia neplatnosti odvolania z funkcie hlavného kontrolóra uznesením mestského zastupiteľstva; inak by sa totiž obchádzala osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. So zreteľom na to konanie v tejto časti zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec (v tejto časti) príslušnej prokuratúre. O prerušení konania v časti týkajúcej sa o zaplatenie náhrady ujmy 60 000 € rozhodol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP, zastávajúc pritom názor, že prokuratúra bude riešiť otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v zostávajúcej časti (III.) návrhu.

Krajský súd na odvolanie navrhovateľa uznesením z 31. mája 2012 napadnuté uznesenie potvrd