Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Aktuálne pohľady na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona (1. časť)

Autori v predkladanom článku analyzujú vybrané aspekty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Zaoberajú sa momentmi zaujímavými z pohľadu trestno-právnej teórie a aktuálnej aplikačnej praxe. Na tomto podklade formulujú návrhy na modifikáciu platnej právnej úpravy de lege ferenda.

In the presented article, the authors analyse selected aspects of the criminal offense of damaging the financial interests of the European Union according to § 261 of the Criminal Code. They deal with moments of interest from the point of view of criminal law theory and current application practice.On this basis, they formulate proposals to modify the current legislation de lege ferenda.

MICHAĽOV, L. – TOMAŠ, L.: Aktuálne pohľady na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona (1. časť); Justičná revue, 75, 2023, č. 1, s. 46 – 61.

Kľúčové slová: trestný čin, Európska únia, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie.

Keywords: Crime, European Union, damage to the financial interests of the European Union.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

I ÚVOD
Slovenskej republike plynú z členstva v Európskej únii (ďalej aj "Únia") mnohé ekonomické výhody a benefity.
1)
Jedným z týchto benefitov je možnosť čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov. Finančné prostriedky plynúce z fondov Európskej únie sa stali bežnou súčasťou podnikateľského aj verejného prostredia. Množstvo projektov v rôznych sférach spoločenského života sa realizuje práve vďaka týmto fondom (napríklad výstavba diaľnic, oprava škôl, revitalizácia miest a obcí). Možnosť prístupu k značnému množstvu finančných prostriedkov Európskej únie však súčasne predstavuje významný kriminogénny faktor, ktorý determinuje konanie páchateľov trestných činov. Vidina značného ekonomického profitu motivuje k trestnej činnosti, ktorá spočíva najmä vo vylákaní prostriedkov z fondov Európskej únie, predražovaní projektov financovaných z týchto prostriedkov, respektíve k nakladaniu s finančnými prostriedkami Únie v rozpore s účelom, na ktorý boli poskytnuté. Keďže sa fondy Európskej únie čerpajú na území členských štátov, je nevyhnutné, aby členské štáty vyvinuli kontrolné inštitúty a mechanizmy na účel predchádzaniu spätného vracania finančných prostriedkov Európskej únii. Právna úprava ochrany fondov Európskej únie v Trestnom zákone je teda v tomto smere celkom nevyhnutná.
2)
Povedané inak, vzhľadom na možnosti čerpania európskych prostriedkov existuje v každom členskom štáte Európskej únie popri potrebe nastaviť reguláciu tohto procesu aj potreba zaviesť sankčný mechanizmus pre prípad plytvania s týmito prostriedkami, ich použitia na iný než určený účel, respektíve, všeobecnejšie, porušenia dohodnutých podmienok čerpania avizovaných financií. Porušenie ustanovených podmienok čerpania prostriedkov z úniových rozpočtov môže založiť viacero druhov zodpovedností, počnúc administratívnoprávnou zodpovednosťou až po zodpovednosť trestnoprávnu.
3)
Ochrana finančných záujmov Európskej únie prostriedkami trestného práva je na vnútroštátnej úrovni
de lege lata
upravená v § 261 až § 263 účinného Trestného zákona.
4)
Na účely tohto článku relevantná skutková podstata trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona sa v dôsledku viacerých legislatívnych zmien menila. V doterajších vývojových tendenciách možno identifikovať (i)
formálny prvok
a (ii)
materiálny prvok
.
Historicky prvá regulácia trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev bola predmetom úpravy § 126 až § 126b Trestného zákona z roku 1961
5)
v znení novely č. 421/2002 Z. z., účinnej od 1. septembra 2002. Táto úprava predstavovala implementáciu Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
6)
Jednotlivé skutkové podstaty boli systematicky radené v rámci trestných činov hospodárskych, v druhej hlave osobitnej časti trestného kódexu. Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev bol pri rekodifikácii trestného práva hmotného v roku 2005 prevzatý do aktuálne platného a účinného Trestného zákona. Z formálno-právneho hľadiska sa upravil v piatej hlave nového zákona, čo súviselo s celkovou zmenou systematiky osobitnej časti Trestného zákona(akcent na ochranu základných práv a slobôd jednotlivcov nad ochranou kolektívnych záujmov spoločnosti a štátu).
7)
Ďalšiu formálnu ("
kozmetickú
")
8)
zmenu predstavovalo nahradenie zmienok o Európskych spoločenstvách zmienkami o Európskej únii zákonom č. 91/2016 Z. z. v dôsledku nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy. Podľa dôvodovej správy šlo o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia. Doposiaľ posledná novela poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, vykonaná zákonom č. 214/2019 Z. z., predstavovala implementáciu novej úniovej úpravy obsiahnutej v smernici Európskeho parlamentu o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva.
9)
Ako sa ďalej ukáže, avizovaná novela sa svojím obsahom odchyľuje od doterajších novelizačných úprav predmetnej problematiky. Trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie dospeli v dôsledku novely č. 214/2019 Z. z. k viacerým potenciálnym a aj reálnym materiálnym zmenám.
V rámci úvodu uvádzame ešte niekoľko poznámok k pohnútke, ktorá nás viedla k spracovaniu uvedenej problematiky, a k samotnému formálno-logickému vystavaniu článku. Problematika poškodzovania finančných záujmov Európskej únie je, podľa nášho názoru, v slovenskej spisbe spracovaná na slušnej odbornej aj vedeckej úrovni. Dokazuje to, okrem iného, i viacero článkov uverejnených v tomto periodiku. Napriek tomu sa domnievame, že existuje viacero doposiaľ nepertraktovaných súvislostí ("bielych miest"), ktoré sa priam ponúkajú na preskúmanie.
Článok má v tomto smere ambíciu, aj na podklade vlastnej aplikačnej praxe autorov, priniesť nové a aktuálne pohľady najmä na problematiku objektívnej stránky poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, a to predovšetkým v kontexte trestných činov normatívne zakotvených v § 261 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona.
V snahe dodržať predpísané rozsahové limitácie sme článok štrukturálne rozdelili do dvoch na seba vecne nadväzujúcich častí. V prvej časti sa venujeme najskôr objektívnej stránke trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie vo všeobecnosti. Následne analyzujeme spornú povahu tohto trestného činu vo svetle kategorizácie trestných činov podľa následku. Druhá časť článku je zameraná na trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v kontexte spolupáchateľstva a samostatného páchateľstva a interpretáciu zákonného znaku "použitie finančných prostriedkov na iný než určený účel" v širších súvislostiach.
II OBJEKTÍVNA STRÁNKA TRESTNÉHO ČINU POŠKODZOVANIA FINANČNÝCH ZÁUJMOV EURÓPSKEJ ÚNIE
II.1 Objektívna stránka trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona pred účinnosťou novely č. 214/2019 Z. z.
Objektívna stránka trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona sa postupom času vyvíjala. Do novely č. 214/2019 Z. z. znel prvý odsek § 261 Trestného zákona takto: "
Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v zastúpení Európskej únie
10)
na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky
."
11)
Objektívna stránka teda (popri kauzálnom nexe) podľa výslovnej úpravy obsahovala:12)
1) tri variatne dané
konania
:
a) použitie alebo predloženie falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokladov,
b) neposkytnutie povinných údajov,
c) použitie prostriedkov z úniových rozpočtov na iný účel;
2) dva alternatívne dané
následky
:
a) umožnenie spôsobenia sprenevery a
b) umožnenie protiprávneho zadržania prostriedkov.
II.2 Objektívna stránka trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona po účinnosti novely č. 214/2019 Z. z.
Po novele z roku 2019 sa dovtedajší § 261 ods. 1 Trestného zákona z obsahového hľadiska transformoval do dvoch relatívne samostatných, ale - ako vyjde najavo, najmä aj z pohľadu všeobecnej identifikácie jednotlivých znakov konania charakterizujúceho trestný čin - vzájomne súvisiacich odsekov. Popritom pribudla aj nová základná skutková podstata tohto trestného činu, ktorá je tohto času normatívne objektivizovaná v § 261 ods. 3 Trestného zákona.
Prvý odsek § 261 Trestného zákona podľa účinného právneho stavu znie: "
Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, a tým umožní protiprávne zadržanie finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo použitie týchto prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky
."
Podľa § 261 ods. 2 Trestného zákona: "
Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto použije finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na iný ako určený účel.
"
Citovaná dikcia oboch ustanovení vytvára priestor pre uvažovanie o
zmene vyjadrenia totožných znakov skutkovej podstaty po novele č. 214/2019 Z. z
. Z hľadiska trestnoprávnej teórie možno potiaľ, pokiaľ sú znaky objektívnej stránky vyjadrené
explicitne
, dôvodiť, že objektívna stránka obsahuje v súčasnosti:
1) tri variantne dané
konania
:
a) použitie alebo predloženie falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokladov,
b) neposkytnutie povinných údajov,
c) použitie finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z úniových rozpočtov na iný ako určený účel;
2) dva alternatívne dané
následky
, ktoré sa však z pohľadu kauzality
nespájajú s ktorýmkoľvek z troch konaní, ale len s konaniami uvedenými Ad 1a) a Ad 1b)
, a síce:
a) umožnenie protiprávneho zadržania finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z úniových rozpočtov,
b) umožnenie použitia finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z úniových rozpočtov na iný ako určený účel.
Je zrejmé, že markantný rozdiel spočíva najmä v aliney "použitie finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z úniových rozpočtov na iný ako určený účel." Objektívna stránka bola v tomto prípade
doslovným
výkladom úpravy účinnej do roku 2019 naplnená len vtedy, ak ku konaniu pristúpil niektorý z dvoch alternatívne daných a explicitne vyjadrených následkov (umožnenie spôsobenia sprenevery alebo umožnenie protiprávneho zadržania prostriedkov). Takáto konštrukcia bola do istej miery problematická a viac či menej nápadne doktrinálne korigovaná. Uvádzalo sa napríklad, že "...
spôsobenie sprenevery ako následku konania v zmysle § 261 ods. 1 TZ je podmienkou trestnosti páchateľa pre tento trestný čin
v prvej aliney
".
13)
V kontexte Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev obdobne M. Žilinka a J. Šanta zastávali kritický názor, že trestné malo byť nesprávne použitie finančných prostriedkov na iné účely ako sú tie, na ktoré boli pôvodne vyčlenené, avšak táto časť trestnej zodpovednosti
nemala byť zakotvená kumulatívne
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 1/2023

1/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov