Ivan MARIČÁK proti Slovenskej republike

2. Skutkové okolnosti prípadu, tak ako ich uviedli strany, možno zhrnúť takto.

3. Sťažovateľovi bol uložený trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov za lúpež a výtržníctvo [pre podrobnosti pozri (rozh.), č. 26621/10, 2. jún 2011]. Predtým bol šesťkrát odsúdený, počítajúc do toho dve iné lúpeže a šikanovanie v armáde. Vzhľadom na túto minulosť bol pozbavený slobody v maximálnom stupni stráženia.

4. Dňa 2. marca 2012 bol do ústavu na výkon trestu odňatia slobody doručený súkromný list adresovaný sťažovateľovi od známeho. Ako sa zistilo v nasledujúcom konaní, list obsahoval tieto časti:

5. V ten istý deň pedagóg ústavu na výkon trestu na pohovore informoval sťažovateľa, že list bol zadržaný a založený do osobného spisu sťažovateľa a neodovzdá sa mu.

6. Písomný záznam z pohovoru označoval ako dôvod pre tieto opatrenia to, že list obsahuje informácie s hanlivým obsahom, ktorý môže narušiť účel trestu. Odkázalo sa na § 25 ods. 2 a ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody (zákon č. 475/2005 Z.z., v znení účinnom tom čase - ďalej len "zákon o VTOS"), ktorý ustanovuje zadržanie listu z uvedených dôvodov. Záznam ďalej uvádzal, že sťažovateľ bol poučený o účele trestu podľa § 11 tohto zákona s dôrazom na výchovu sťažovateľa, aby dodržiaval zákony a spoločenské normy a mal úctu k iným a sebaúctu.

7. Sťažovateľ záznam podpísal, vyjadriac nesúhlas so zadržaním listu, keďže nebol oboznámený s jeho obsahom. Svoju argumentáciu potom rozvíjal prostredníctvom opakovaných podaní riaditeľovi ústavu na výkon trestu, generálnemu riaditeľstvu ZVJS, ministerstvu spravodlivosti a prokuratúre. Dvakrát sa tiež obrátil na ústavný súd (podrobnosti pozri ďalej).

8. V rozsahu, v akom možno zistiť z dokumentov predložených Súdu, svoju argumentáciu rozvíjal takto. Príslušný zákon nebol dostatočne presný, keďže neustanovoval žiadnu definíciu, čo znamená "hanlivý obsah". Interpretácia tejto kategórie bola preto subjektívna a v jeho prípade bola svojvoľná. Neexistoval žiaden opravný prostriedok. Kým on si list prečítať nemohol, ktorýkoľvek príslušník ústavu na výkon trestu s prístupom do jeho spisu tak urobiť mohol. Čo sa týka požiadavky "v súlade so zákonom", sťažovateľ sa odvolal na rozsudky Súdu v prípadoch (č. 27915/95, 4. júl 2000) a (č. 29537/95 a č. 35453/97, 28. november 2002). Pokiaľ ide o "nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti" zadržať súkromné listy odsúdených "majúce v úmysle znevážiť štátne orgány", poukázal na rozsudok Súdu v prípade (25. február 1992, séria A č. 227).

9. Odpoveď orgánov obsahovala toto.

10. Sťažovateľova prvá ústavná sťažnosť namierená proti ústavu na výkon trestu bola odmietnutá 30. mája 2013 z dôvodu, že vec spadá do právomoci prokuratúry, čo podľa princípu subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu.

11. V odpovedi na následné sťažnosti sťažovateľa, po preskúmaní spisového materiálu, prokuratúra súhlasila s ústavom na výkon trestu, že list obsahuje informácie spadajúce do sféry § 25 ods. 2 zákona o VTOS. Prokuratúra sťažovateľovi podrobne vysvetlila režim zaobchádzania s takýmito listami a dodala, že informácie spôsobilé narušiť účel trestu zahŕňajú informácie nabádajúce na trestnú činnosť. Skrátka, nebolo zistené žiadne skutkové alebo právne pochybenie v spôsobe, akým boli list a sťažovateľove následné sťažnosti vybavené.

12. S