Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Legalizácia výnosu z trestnej činnosti ako nový fenomén trestného práva

Autor rozoberá dosah legislatívnej zmeny týkajúcej sa legalizácie výnosu z trestnej činnosti na výkladovú prax orgánov činných v trestnom konaní.

The author discusses the impact of legislative change concerning the anti-money laundering on an interpretive practise by law enforcement agencies.

SRHOLEC, M.: Legalizácia výnosu z trestnej činnosti ako nový fenomén trestného práva; Justičná revue, 75, 2023, č. 5, s. 651 – 664.

Kľúčové slová: legalizácia výnosu z trestnej činnosti, trestné právo hmotné, boj proti praniu špinavých peňazí.

Key words: money laundering, substantive criminal law, anti-money laundering.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov


Predložený príspevok má za cieľ priblížiť čitateľovi určité aspekty relatívne novej právnej úpravy, ktorá má zlepšiť dosah orgánov presadzujúcich právo voči páchateľom, ktorí sa podieľajú na legalizácii výnosov z trestnej činnosti. V článku priblížime historický vývoj právnej úpravy týkajúcej sa odčerpávania majetkového prospechu z trestnej činnosti spoločne s kriminogénnou a legislatívnou situáciu, čiastočne zanalyzujeme skutkovú podstatu ustanovenia § 233 Trestného zákona ("TZ"), priblížime vhodnú aplikáciu výkladových metód a poukážeme na problematické momenty správnej aplikácie.
Historický vývoj právnej úpravy
Snaha zákonodarcu o trestnoprávne postihovanie majetkových výnosov z trestnej činnosti má v právnych podmienkach Slovenskej republiky relatívne dlhú tradíciu. Trestnoprávna úprava postihujúca
posessio
výťažku z trestnej činnosti bola postihovaná už socialistickou trestnoprávnou normou, zákonom č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, v ktorej bolo uvedené protispoločenské konanie postihované prostredníctvom skutkovej podstaty trestného činu podielnictva. Relatívne dlhú tradíciu zároveň možno považovať za mimoriadne problematickú. Zákonodarca, v snahe zlepšiť postihovanie uvedenej protispoločenskej činnosti, pristúpil k určitej forme legislatívneho dualizmu. Uvedený dualizmus sa prejavoval zavedením paralelnej, novej skutkovej podstaty trestného činu, postihujúcej legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Predmetný dualizmus bol zavedený v roku 1994
1)
, pričom práve
similita
a časté presahovanie obsahu jednotlivých skutkových podstát mohli mať vplyv na neustále legislatívne zásahy do skutkovej podstaty legalizačného trestného činu. Zákonodarca v období 1999 až 2021 opakovane dopĺňal, ale aj zásadne menil obsah skutkovej podstaty legalizačného trestného činu
2)
. Uvedená aplikačná neistota, kolízia právnej hypotézy v podstate konkurenčných skutkových podstát a opakované zásadné legislatívne zmeny viedli k vzniku stavu nízkej aktivity orgánov presadzujúcich právo o stíhaní uvedeného protispoločenského správania. Uvedený záver odôvodňujeme štatistickými ukazovateľmi Policajného zboru Slovenskej republiky ("PZ") za obdobie 2008 až 2020.
Kriminologická situácia
V sledovanom období 2008 až 2020 bolo celkovo zistených 1 387 trestných činov podielnictva a 1 292 trestných činov legalizácie príjmov z trestnej činnosti; z celkového počtu 1 044 379 registrovaných trestných činov. Aplikácia, výnos postihujúcich skutkových podstát (podielnictvo a legalizácia príjmu z trestnej činnosti), bola teda na úrovni 0,26% celkového nápadu. Priemerná škoda jednotlivých trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti bola na úrovni 105 482 EUR/TČ/rok
3)
("TČ" - trestné činy). V danom období sa miera objasnenosti podielnictva pohybovala na úrovni až 84,92%, zatiaľ čo legalizačná skutková podstata len na úrovni 17,31 %. Doplníme, že celková miera objasnenosti celej trestnej činnosti bola na úrovni 54,53%
4)
. Napriek uvedenému záveru sa možno stretnúť so záverom o vhodnosti: "
Efektívnosť definície trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti
" bola ohodnotená až na úrovni 0,7 (na stupnici 0,1 - 1), zároveň hodnotitelia ocenili "
schopnosť boja proti ML na národnej úrovni
" v rozsahu 0,48 (na stupnici 0,1 - 1)
5)
. Uvedieme stanovisko hodnotiaceho tímu MONEYVAL-u, ktorý "
konštatuje, že aktuálna právna úprava neobsahuje žiadne podmienky, ktoré by znamenali osobitný prístup k dokazovaniu objektívnej aj subjektívnej stránky oproti iným trestným činom. Problematickým však zostáva preukázanie samotného výnosu z trestnej činnosti, ktorý sa odlišuje od škody spôsobenej v trestnom konaní a vyžaduje si pomerne vysokú mieru identifikácie. Táto skutočnosť vystupuje do popredia najmä v súvislosti s absenciou proaktívneho, paralelného finančného vyšetrovania
."
6)
Nielen dlhodobo chabé výsledky orgánov presadzujúcich
právo na úseku odčerpávania výnosov z trestnej činnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. či súhrnne nelichotivé hodnotenia Výboru MONEYVAL-u, viedli k nutnosti zásadného legislatívneho zásahu.
Zákon č. 312/2020 Z. z.
Nevyhovujúci aplikačný stav, v minulosti nedostatočne vypracované reparačné prvky trestného konania, a to či už jednotlivé zaisťovacie inštitúty, no najmä ich systematika, previazanosť a nadväznosť v trestnom konaní, nikdy nenadobudli ucelený charakter. Novely týkajúce sa nadväzných trestno-procesných, zaisťovacích inštitútov mali spravidla charakter
ad hoc
, bez jasnej vízie, a je potrebné povedať, že bez zjavnej snahy o čo i len postupné budovanie funkčného systému mechanizmu odčerpávania výnosov z trestnej činnosti
7)
.
Robustný zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku má z povahy veci, a aj, podľa nášho názoru, ambíciu tzv.
Game changer
. V oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa zákon č. 312/2020 Z. z. konzumáciou trestného činu podielnictva vo forme zrušenia uvedenej skutkovej podstaty trestného činu a presunutia obsahu pod nový objekt ochrany, opakovane vracia k unitárnemu modelu trestnej politiky na uvedenom úseku. Z hľadiska úvah predkladateľa je nevyhnutné uviesť, že celá koncepcia legalizácie výnosu z trestnej činnosti vychádza najmä z transpozičných snáh v súvislosti so smernicou
č. 2018/1673
8)
, s ktorou navrhovateľ vo svojej dôvodovej správe pracuje a ktorú spolu s dôvodovou správou odporúčame. Zároveň sa opiera o zákon č. 279/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavuje samostatný právny rámec boja proti praniu špinavých peňazí.
Zákonodarca zásadne prepracoval koncepciu legalizačného trestného činu aj zavedením nedbanlivostnej formy (
culpa luxuria, culpa negligentia
) podľa § 233a TZ. Nad rámec uvedieme, že žiadne medzinárodné dohovory či európske právne normy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí priamo od SR nepožadovali zriadenie nedbanlivostnej formy trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Aj v tomto kontexte ide súčasná právna úprava nad minimálny rámec boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, obdobne tak aj v prístupe "
all crimes approach
"
9)
. Medzinárodné odporúčania však v maximálnej možnej miere umožňovali dotknutým štátom zriadiť aj uvedenú možnosť sankcionovania protiprávneho konania
10)
.
Predikatívny trestný čin
Z hľadiska problematiky, nemôžeme opomenúť ani problematiku tzv. predikatívneho trestného činu. Ako už názov napovedá, nejde o presne stanovený trestný čin, ale čin predikovaný, t. j. odhadovaný, predpokladaný. V praxi sa však možno stretnúť s častejším označovaním "trestný čin primárny, kmeňový či zdrojový"
11)
.
Nielen trestnoprávna teória chápe stav, keď sa pre trestnosť skutku legalizácie výnosu z trestnej činnosti nevyžaduje predošlé uloženie trestu za spáchanie pôvodného trestného činu, z ktorého výnos pochádza - z tzv. predikatívneho trestného činu.
"Predikatívny trestný čin znamená každý trestný čin, z ktorého pochádzajú zisky, ktoré sa môžu stať predmetom trestného činu...".
12)
Najmä v nadväznosti na nedbanlivostnú formu trestného činu legalizácie výnosu podľa § 233a TZ je potrebné upriamiť pozornosť na podstatný determinant. Podľa smernice EÚ č. 2018/1673 čl. 3: "
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby: a) predchádzajúce alebo súbežné odsúdenie za trestnú činnosť, z ktorej daný majetok pochádza, nebolo nevyhnutnou podmienkou na odsúdenie za trestné činy uvedené v odsekoch 1 (úmyselné) a 2 (nedbanlivostné); b) odsúdenie za trestné činy uvedené v odsekoch 1 (úmyselné) a 2 (nedbanlivostné) bolo možné, ak sa zistí, že majetok pochádza z trestnej činnosti, a to bez toho, aby bolo potrebné preukázať všetky znaky skutkovej podstaty alebo všetky okolnosti týkajúce sa uvedenej trestnej činnosti vrátane totožnosti páchateľa; c) sa trestné činy uvedené v odsekoch 1 (úmyselné) a 2 (nedbanlivostné) vzťahovali aj na majetok pochádzajúci z konania, ku ktorému došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny, ak by uvedené konanie bolo trestnou činnosťou, ak by k nej došlo v domovskej krajine.
"
V obdobnom móde v zmysle čl. 9 ods. 5) Varšavského dohovoru sa zmluvné strany zaviazali, že:
"Každá strana zabezpečí, aby predchádzajúce alebo súčasné odsúdenie za predikatívny trestný čin nebolo podmienkou na odsúdenie za pranie špinavých peňazí. (6) Každá strana zabezpečí, aby podľa tohto článku bolo možné odsúdiť osobu za pranie špinavých peňazí, ak sa preukáže, že majetok, ktorý je predmetom odseku 1 písm. a) alebo b) tohto článku, pochádzal z predikatívneho trestného činu bez toho, aby bolo potrebné presne stanoviť, z akého trestného činu."
Uvedený prístup reflektovala aj tuzemská judikatúra.
13)
Nepodmienenosť trestnosti legalizácie výnosov z trestnej činnosti na právoplatnom rozhodnutí súdu o vine v predikatívnom trestnom čine, možno zhrnúť ako významné
momentum
efektivity samotnej právnej úpravy najmä v prípadoch, kde v predikatívnom trestnom čine existuje napr. dôkazná núdza, prípadne existuje hmotnoprávna prekážka, procesnoprávna prekážka v podobe napr. odmietnutia trestného stíhania, zastavenia trestného stíhania pri predikatívnom trestnom čine a pod. Obdobný záver platí aj v prípadoch, keď došlo k predikatívnemu trestnému činu v zahraničí.
Zhrnieme teda, že otázka predikatívneho trestného činu spadá plne do pôsobnosti orgánov aplikujúcich právo a je súčasťou tzv. predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 TP
14)
,
15)
. Medzinárodné požiadavky a už aj tuzemská judikatúra jednoznačne neumožňujú aplikáciu takého výkladu, ktorý podmieňuje trestnosť legalizačného trestného činu na predošlé odsúdenie za predikatívny trestný čin. Na druhej strane je potrebné uviesť, že aplikačné orgány si budú musieť v rámci jednak predbežnej otázky, ako aj zjednocujúcej praxe ustáliť mieru či rozsah informácií nevyhnutných pre posúdenie predbežnej otázky - existencie výnosového skutku. Požiadavky na individuálne určiteľný trestný čin, oznámenie či podanie podané orgánom presadzujúcim právo, či povinnosť vznesenia obvinenia, resp. obžaloby sa javia byť z hľadiska účelu právnej normy, ako aj medzinárodných záväzkov za obštrukčné. Uvedená problematika je nad rozsah nášho článku, poukážeme však na dva podstatné determinanty samotného posudzovania. Prvý je ustálenie samotnej existencie výnosového skutku a druhý je
kauzálny nexus
medzi týmto výnosovým skutkom a legalizačnou dispozíciou s protiprávne nadobudnutým výnosom. Prijatie takejto, v skutku zásadnej predbežnej otázky, nie je možné bez kvalifikovaného zohľadnenia všetkých okolností každého konkrétneho prípadu a špeciálneho vyhodnotenia kvalifikovaným personálnym substrátom.
Legalizácia výnosu z trestnej činnosti
Po zohľadnení prístupu zákonodarcu v podobe opustenia
path dependency
- určitej závislosti od prejdenej cesty z historického hľadiska a renovácie unitárneho systému legalizačných skutkových podstát (nové podoby skutkových podstát, ktoré obsahujú jednak prvky podielnictva, ako aj legalizácie príjmov z trestnej činnosti a významné zohľadňovanie medzinárodných záväzkov) nás vedie k jednoznačnému záveru, že novelizované ustanovenia predstavujú
nóvum
a nejde len o ďalšiu modernizačnú novelu
.
Uvedená konštatácia má zásadný význam pre správny výklad a aplikáciu uvedenej skutkovej podstaty. V praxi sa často možno stretnúť s lipnutím na za
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 5/2023

5/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov