Pádej proti Slovenskej republike

Uznesením z 8. augusta 1997 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len "krajský súd") vyhlásil konkurz na poľnohospodárske družstvo (ďalej len "úpadca") a požiadal veriteľov, aby si uplatnili svoje nároky v konkurznom konanív lehote tridsať dní od vyhlásenia konkurzu. Sťažovateľ, právnik, bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty.

Dňa 28. januára 1999 krajský súd uskutočnil prieskumné pojednávanie, na ktorom preskúmal včas prihlásené nároky veriteľov, ako aj sumu týchto nárokov. Počas nasledujúcich rokov (20. januára 2003, 19. decembra 2005, 28. mája 2007 a 30. januára 2009) sa uskutočnilo niekoľko ďalších pojednávaní.

Dňa 13. januára 2011 krajský súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty predloženú sťažovateľom. Správa obsahovala výpočet sťažovateľovej odmeny za vykonanú prácu vo výške 139 376,80 EUR. Bola vypočítaná sťažovateľom v súlade s § 7 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní - ďalej len "vyhláška") v znení, ktoré bolo účinné pred nasledovnými dvoma vyhláškami (vyhláška č. 389/2001 Z.z., účinná od 29. septembra 2001 a vyhláška č. 398/2001 Z.z., účinná od 8. októbra 2001 - "novely"). Tento výpočet, a teda aj aplikácia vyhlášky na výpočet pred jej novelami, bol krajským súdom schválený ako správny.

Jeden z úpadcových veriteľov, C.E.F.M., akciová spoločnosť so sídlom v Prahe ("veriteľ"), podal voči uzneseniu odvolanie, namietajúc výšku odmeny tak, ako ju vypočítal sťažovateľ, pretože podľa jej názoru porušilo majetkové práva veriteľov. Odkázal na novelizovanú vyhlášku, ktorá zmenila spôsob výpočtu odmeny konkurzného správcu (znenie novely účinné od 29. septembra 2001) a ktorá sa použila v prípadoch, v ktorých prieskumné pojednávanie nebolo ukončené pred 8. októbrom 2001 (znenie novely účinné od 8. októbra 2001).Odvolávajúc sa na uznesenie najvyššieho súdu (sp. zn. 4 Obo 40/2004 zo 17. februára 2004), podľa ktorého sa prieskumné pojednávanie skončilo rozhodnutím o poslednom nároku, ktorý bol uplatnený včas, veriteľ tvrdil, že v predmetnom prípade prieskumné pojednávanie nebolo ukončené pred 8. októbrom 2001, keďže o poslednom nároku sa rozhodovalo 30. januára 2009. Preto, podľa jeho názoru, mal krajský súd použiť novelizované ustanovenia a priznať sťažovateľovi 66 880,44 EUR.

Dňa 31. augusta 2011 najvyšší súd potvrdil uznesenie krajského súdu, schváliac jeho odôvodnenie. Rozhodol, že prieskumné pojednávanie sa uskutočnilo 28. januára 1999, čiže predtým, ako novely nadobudli účinnosť. Preto krajský súd pri rozhodovanío odmene sťažovateľa správne použil legislatívu účinnú v čase pred tým, ako novely nadobudli platnosť a účinnosť.

Podľa sťažovateľovho vyjadrenia mu bola odmena vyplatená v januári 2012.

Po tom, ako uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť, krajský súd 31. mája 2012 schválil "rozvrhové uznesenie", v ktorom bližšie určil spôsob, akým sa výťažok z konkurzu rozdelí medzi veriteľov na účel uspokojenia ich jednotlivých nárokov. Toto uznesenie, čiastočne zmenené opravným rozvrhovým uznesením zo 14. júna 2012, bolo potvrdené najvyšším súdom 14. decembra 2012.