Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Poznámky k výkladu okolnosti spáchanie trestného činu organizovanou skupinou

Autor za pomoci typických výkladových metód približuje aktuálny aplikačný prístup k vyhodnoteniu spáchania trestnej činnosti organizovanou skupinou, ktoré je zaradené medzi okolnosti páchania trestného činu závažnejším spôsobom konania. V práci autor argumentačne polemizuje o možnosti rýdzo formálneho výkladu aplikácie ustanovení o organizovanej skupine.

The author, with the help of typical interpretive methods, brings close the current application approach to the evaluation of the commission of crime by an organized group, which is included among the circumstances of the commission of crime by a more serious method of action. In the work, the author argues against the possibility of a purely formal interpretation of the application of the provisions on the organized group.

SRHOLEC, M.: Poznámky k výkladu okolnosti spáchanie trestného činu organizovanou skupinou; Justičná revue, 74, 2022, č. 8-9, s. 942 – 953.

Kľúčové slová: organizovaná skupina, závažnejší spôsob konania, výkladové metódy, trestné právo hmotné.

Key words: organized group, more serious way of acting, interpretive methods, substantive criminal law.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.


Podkladom pre vznik predkladaného článku bol odborný, kompetenčný spor týkajúci sa subsumpcie konkrétnych skutkových okolností pod kvalifikačný moment - organizovaná skupina, a zároveň aj o vecnú príslušnosť
1)
orgánov činných v trestnom konaní ("OČTK"). Z výkladovej pozície vyšetrovateľa a na účel obohatenia aplikačnej praxe o nové akcenty, priblížime v príspevku zainteresovanému čitateľovi viaceré podnety na zamyslenie sa nad správnosťou zaužívanej výkladovej praxe. Cieľom predloženého článku je polemika o zaužívanom prístupe k výkladu spáchania skutku "organizovanou skupinou".
Predmetom článku je otázka správnosti rýdzo formálneho prístupu k výkladu ustanovenia § 138 písm. i) Trestného zákona (závažnejším spôsobom konania) a nadväzne § 129 ods. 2 Trestného zákona (organizovaná skupina), ako aj reziduálna recyklácia staršej, socialistickej judikatúry.
V súvislosti so spracovaním predmetnej matérie sme si vytýčili nasledovnú hypotézu: je aplikácia legálnej definície organizovanej skupiny podľa § 129 ods. 2 Trestného zákona prípustná v prípade, v ktorom 4 mladiství (2 pestovatelia, 1 pomocník zabezpečujúci hnojivo a ďalšie vybavenie, 1 díler), ktorí sa po predošlej vzájomnej dohode obsahujúcej rozdelenie úloh, kooperáciú a po dohode o budúcom rozdelení zisku zaoberajú pestovaním a následným spracovaním a predajom konope v malom rozsahu?
2)
Historický výklad
Pred samotným priblíženímobsahu danej témy nemožno opomenúť historický exkurz.Právna norma č. 140/1961 Sb. Trestný zákon, poznala pojem organizovaná skupina. Je však potrebné uviesť, že právna úprava ešte nepoznala legálnu definíciu organizovanej skupiny. Uvedený pojem bol prvkom priťažujúcich okolností a to v ustanovení § 34 písm. g), kde sa prihliadalo na to, že páchateľ: "
spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia
". Organizovaná skupina, či presnejšie skutočnosť "
ako člen organizovanej skupiny
" ako kvalifikačný moment použitia vyššej trestnej sadzby bola prítomná len pri skutkových podstatách: rozvracanie republiky (trest 12 - 15 rokov alebo trest smrti), teror (trest 5 - 12 rokov), sabotáž (trest 8 - 12 rokov), špekulácia (trest 3 - 10 rokov), záškodníctvo (trest 12 - 15 rokov alebo trest smrti), rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve (trest 3 - 10 rokov), falšovanie a pozmeňovanie peňazí (trest 10 - 15 rokov), ohrozenie devízového hospodárstva (trest 1 - 6 rokov), všeobecné ohrozenie (trest 8 - 15 rokov), výtržníctvo (trest 6 mesiacov - 3 roky), lúpež (trest 5 - 12 rokov) či krádež (trest 2 - 8 rokov)
3)
.
K uvedenému právnemu stavu možno priradiť pomerne často citované judikáty v súvislosti s organizovanou skupinou. Signifikantné a často citované je najmä rozhodnutie R 53/1976-II, podľa ktorého sa "
organizovanou skupinou rozumie združenie viacerých osôb, v ktorom je vykonané určité rozdelenie úloh medzi jednotlivých členov a jeho činnosť sa v dôsledku toho prejavuje určitou plánovitosťou a koordinovanosťou, čím sa spáchanie trestného činu uľahčuje a zvyšuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia sledovaného cieľa... Ide tak o vopred plánovanú činnosť s ustanovením konkrétnych úloh pri realizácii trestného konania a ktorá býva spravidla zorganizovaná jednou alebo viacerými osobami a tie bývajú tiež v skupine uznávané za vedúcich a úlohy tiež rozdeľujú. Taká činnosť sa potom vyznačuje cieľavedomosťou, plánovaným a koordinovaným postupom a zvyšuje nebezpečnosť činu pre spoločnosť
".
4)
Taktiež rozhodnutie č.R 45/1986, podľa ktorého
"...aby išlo najmenej o trojčlenné združenie trestne zodpovedných osôb, ich vzájomná súčinnosť na realizovaní trestnej činnosti vykazuje takú mieru plánovitosti ich priebehu a tomu zodpovedajúce rozdelenie a koordináciu úloh jednotlivých účastníkov, že tieto okolnosti zvyšujú pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu ...a tým i jeho nebezpečnosť pre spoločnosť." "Skupina nemusí mít trvalejší charakter a tímto způsobem lze spáchat i jen ojedinělý, jednorázový trestný čin. Nevyžaduje se výslovné přijetí za člena skupiny nebo výslovné přistoupení ke skupině. Postačí, že se pachatel do skupiny fakticky včlenil a aktivně se na její činnosti podílel.Soudní praxe vyžaduje, aby šlo o sdružení nejméně tří trestně odpovědných osob."
5)
Doktrinálny výklad
V podstate aj v súčasnosti sa o uvedenú judikatúru opierajú nielen autori vedeckých a odborných publikácií. Súčasná jurisprudencia charakterizuje kvalifikačné znaky organizovanej skupiny takto
6)
:"
Základnými kvalifikačnými kumulatívnymi znakmi organizovanej skupiny, ktoré ju odlišujú od inej menej závažnej súčinnosti páchateľov, najmä spolupáchateľstva a účastníctva, sú spolčenie najmenej troch osôb, vopred stanovenie účelu, ktorým je spáchanie trestného činu, určitá deľba vopred určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, charakteristika jej činnosti plánovitosťou a koordinovanosťou do takej miery, aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. V týchto súvislostiach sa spolčením rozumie vzájomná dohoda aspoň troch osôb, ktorá sa týka definovania hoci len všeobecných rysov budúcej trestnej činnosti. A týmto účelom dochádza v organizovanej skupine k určitej deľbe úloh medzi jej členmi, k ich naplánovaniu a ku koordinovaniu formou zosúladenia a harmonizácie. Táto deľba úloh a súvisiace činnosti však neznamená vytvorenie pevnejšej organizovanej schémy a už vôbec nie štruktúrovanosti skupiny. Nevyžaduje sa ani dlhšie časové trvanie. Jej členovia sú v približne v jednej a rovnakej realizačnej úrovni, bez určenia výraznejších vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Odlišuje sa ale rôznosťou úloh a činností a práve v dôsledku tejto heterogénnosti s cieľom úspešne dokonať trestnú činnosť jednotlivé úlohy najprv plánujú, potom rozdeľujú a nakoniec koordinujú. Nevyžaduje sa formálne a výslovné prijatie za člena skupiny, postačuje jeho faktické včlenenie sa, zabezpečenie jednej z jej činností.Typickou organizovanou skupinou je spolčenie výrobcov a distribútor drog, z ktorých jeden páchateľ zabezpečuje dodávku predmetov a výrobu drog, prekurzorov a iných surovín, ďalší ich vyrába a nakoniec ostatné osoby distribúciu drog zabezpečujú za predpokladu, že trestnú činnosť páchajú na rovnakej štrukturálnej úrovni danej relatívnou rovnosťou vzťahov, ktorá sa premietne aj do konečného, približne rovnakého rozdelenia zisku.
"
Prokurátor R. Kubička považuje za imanentné znaky organizovanej skupiny: a) plánovitosť v podobe aspoň kusého dodržiavania vopred určeného plánu, b) koordinovanosť v podobe zosúlaďovania činnosti členov skupiny, c) deľbu určených činností, d) zvyšovanie pravdepodobnosti úspešného spáchania trestného činu, e) časový charakter trvania väčší ako spolčenie
7)
.
Po zmene režimu došlo zákonom č. 183/1999 Z. z.
8)
k prijatiu legálnej definície organizovanej skupiny, a to v podobe § 89 ods. 26
9)
:
"Organizovanou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou"
10)
,
ktoré tvorilo podklad pre súčasnú, precizovanú právnu úpravu ustanovenia § 129 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, kde "
Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
" K uvedenej právnej úprave zákonodarca vo svojej dôvodovej správe uvádza, že: "
Skupina osôb a organizácie majúce vzťah k trestnému činu sú definované jednak počtom osôb, jednak inými znakmi, ktoré musia podľa zákona spĺňať (s výnimkou skupiny osôb). Pokiaľ ide o organizovanú, zločineckú a teroristickú skupinu, tu ide vždy o najmenej tri osoby, pričom tieto skupiny sa líšia účelom, za ktorým boli tieto zoskupenia vytvorené.Napríklad teroristická skupina na účely páchania trestného činu teroru, alebo terorizmu, zatiaľ čo zločinecká skupina má účel priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody, a to prostredníctvom spáchania jedného alebo viacej zločinov, trestného činu legalizácie z príjmu trestnej činnosti alebo niektorého z trestných činov korupcie.Zároveň sa definuje činnosť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu
."
Rekodifikáciou trestného práva v roku 2005 došlo k zadefinovaniu osobitného kvalifikačného pojmu "závažnejším spôsobom
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).