Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Regulácia kryptoaktív v práve EÚ

Článok poskytuje komplexný prehľad o súčasnej a pripravovanej regulácii kryptoaktív a súvisiacich otázok v práve EÚ. Predmetom analýzy je právna úprava vyplývajúca zo Stratégie v oblasti digitálnych financií pre EÚ v podobe Nariadenia MiCA, Nariadenia DLT a Nariadenia DORA. Osobitne akcentuje požiadavky na získanie povolenia a s tým súvisiace pravidlá činnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív a emitentov kryptoaktív, vyplývajúce z novej úpravy.

The article provides a comprehensive overview of the current and upcoming regulation of crypto-assets and related issues in EU law. The subject of the analysis is the legislation resulting from the Digital Finance Strategy for the EU in the form of the MiCA Regulation, the DLT Regulation and the DORA Regulation. It particularly emphasizes the licensing requirements and the related rules of conduct of crypto-asset service providers and issuers of crypto-assets resulting from the new regulation.

ŠIMKO, L.: Regulácia kryptoaktív v práve EÚ; Justičná revue, 75, 2023, č. 6-7, s. 788 – 808.

Kľúčové slová: kryptoaktíva, poskytovatelia služieb kryptoaktív, emitenti kryptoaktív.

Key words: crypto-assets, crypto-assets service providers (CASPs), crypto-asset issuers.

Právne predpisy/legislation: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/858 z 30. mája 2022 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a o zmene nariadení (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 a smernice 2014/65/EÚ; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011.


1 Úvod
Je notorietou, že od uskutočnenia prvej transakcie Bitcoinom (BTC)
1)
v roku 2009 získali kryptomeny, virtuálne meny, či kryptoaktíva nezanedbateľný podiel na finančnom trhu. Tieto pojmy v praxi predstavujú strešný termín na označenie digitálnych tokenov, ktoré sú založené na technológii distribuovanej databázy transakcií.
2)
Aj keď podrobnosti fungovania samotnej technológie, na ktorej sú kryptoaktíva založené, sú pomerne zložité, a ich objasnenie presahuje možnosti a účel tohto príspevku, faktom ostáva, že atraktivita kryptoaktív naďalej rastie a obchodovanie s nimi sa stalo novým fenoménom 21. storočia. Prirodzene, k tejto novej realite nevyhnutne patrí aj pozorné oko regulačných autorít po celom svete.
Kryptoaktíva sú nehmotné aktíva, ale fungujú inak ako klasické bankové peniaze. Prvé a nesporne najznámejšie z nich - BTC, založené na princípe technológii DLT, vytvárajú reťazec digitalizovaných informácií, tzv. blockchain
3)
, ktorý nie je právnym nárokom na vyplatenie peňazí vo forme zákonného platidla ako bankový dlh. Kľúčovým rozdielom medzi klasickými bankovými peniazmi a kryptoaktívami je, že táto technológia nevyžaduje zapojenie centralizovaného sprostredkovateľa, ktorý vedie účtovné knihy, zaznamenáva účty zákazníka a overuje prevod, ak je na účte k dispozícii dostatok finančných prostriedkov. V tejto súvislosti Z. Papoušková výstižne sumarizuje výhody BTC takto
4)
: decentralizovanosť, neexistencia prostredníka, celosvetovosť, neprelomiteľnosť, nízke transakčné náklady, anonymita, priama komunikácia a nízka likvidita.
Azda aj vďaka uvedenej charakteristike niektoré štáty začínajú o kryptoaktívach uvažovať aj ako o zákonných platidlách. El Salvádor sa stal prvou krajinou, ktorá prijala BTC ako zákonné platidlo (jeseň 2021). Hoci salvádorské predpisy ponechávajú americký dolár ako zúčtovaciu jednotku, obchodníci sú povinní prijať platbu BTC, ak neexistujú technické prekážky.
5)
V tom istom roku Čína spustila historicky prvú digitálnu menu centrálnej banky (CBDC - Central Bank Digital Currency) - digitálny yuan, ktorý je zákonným platidlom. Táto verzia čínskej meny je nasadená na blockchain-e regulovanom priamo Čínskou ľudovou bankou. Začiatkom roka 2022 americký FED publikoval dlho očakávanú štúdiu uskutočniteľnosti digitálnej meny centrálnej banky - Digitálny dolár, o výhodách a nevýhodách prijatia digitálneho dolára
6)
, v ktorom vyjadril stanovisko, že nemá v úmysle pokračovať vo vydávaní CBDC bez jasnej podpory z exekutívy a Kongresu, ideálne vo forme konkrétneho splnomocňujúceho zákona. Eurosystém ešte v roku 2020 publikoval svoju Správu o digitálnom eure, avšak nateraz sa zavedenie digitálneho eura neplánuje.
Prístup k regulácii kryptoaktív sa líši naprieč jednotlivými jurisdikciami vo svete. Prvá a razantná regulácia kryptoaktív pochádza z Číny. V decembri 2013 zakázala Čínska centrálna banka všetkým čínskym finančným inštitúciám vykonávať akékoľvek obchody s BTC, priamo či na kryptoburzách.
7)
Európske orgány dohľadu reagovali na trend obchodovania s kryptoaktívami sprvoti rigidne a ich vnímanie tohto nového fenoménu prešlo zaujímavým vývojom, ktorý nebudeme v tomto príspevku podrobne analyzovať, hoci si na úvod k tejto evolúcii dovolíme uviesť zopár poznámok.
V januári 2019 vydal orgán ESMA odporúčanie
8)
, v ktorom sa uvádza, že hoci niektoré kryptoaktíva môžu spadať do pôsobnosti práva EÚ, jeho účinné uplatnenie na tieto aktíva nie je vždy jednoduché. S výnimkou ustanovení v oblasti ochrany pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu
de lege la ta
väčšina kryptoaktív nespadá do pôsobnosti práva EÚ v oblasti regulácie finančných služieb, a preto sa na ne nevzťahujú ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľov, investorov a integrite trhu. O rok neskôr už bolo možné badať krok smerom k vytvoreniu nového regulačného rámca, keď v Stratégii v oblasti digitálnych financií pre EÚ
9)
Európska Komisia proklamovala, že absencia pravidiel pre služby súvisiace s kryptoaktívami vystavuje spotrebiteľov a investorov riziku.
Dnes právo EÚ vstupuje do poslednej fázy prípravy svojej odpovede na fenomén kryptoaktív. Niektoré členské štáty EÚ
10)
už zaviedli na vnútroštátnej úrovni pravidlá pre kryptoaktíva, čo podľa Komisie vedie k fragmentácii právnej úpravy, ktorá narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu, sťažuje poskytovateľom služieb možnosť rozširovať cezhraničnú činnosť a vedie k regulačnej arbitráži. To sa však čoskoro zmení.
V polovici marca 2022 výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON) schválil svoju negociačnú pozíciu k novému regulačnému balíku pre kryptoaktíva.
11)
Regulačný balík obsahuje Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (Nariadenie MiCA)
12)
, nariadenie o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry DLT (Nariadenie DLT)
13)
a nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti (Nariadenie DORA)
14)
, a tiež návrh na objasnenie alebo zmenu určitých súvisiacich pravidiel EÚ v oblasti finančných služieb.
15)
Tieto štyri legislatívne návrhy sú úzko späté ako balík opatrení v rámci Stratégie v oblasti digitálnych financií pre EÚ. Jazykom európskych legislatívcov:
účelom balíka je vytvoriť právny rámec, ktorý má nastaviť priaznivé prostredie pre inovácie pri uplatňovaní novej technológie, a zároveň zabezpečiť spoločný prístup na vnútorný trh s cieľom adresovať nové riziká, ktoré kryptoaktíva predstavujú.
Či už sa toto prostredie podarí alebo nepodarí vytvoriť, s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote môžeme konštatovať, že EÚ sa čoskoro zaradí medzi prvé štáty s komplexnou reguláciou kryptoaktív.
2 Terminológia
Na úvod našej analýzy považujeme za vhodné uskutočniť krátky terminologický exkurz. V aplikačnej praxi dosiaľ nejestvuje unifikované označenie, preto sa môžeme stretnúť s pluralitou pojmov - napríklad kryptomena, virtuálna mena.
Definícia pojmu "
virtuálna mena
" z piatej AML smernice, ktorá bola transponovaná do Slovenského právneho poriadku,
16)
má svoje korene ešte zo stanoviska EBA z júla 2014.
17)
V Zákone o dani z príjmovlegálna definícia pojmu "
virtuálna mena
" absentuje, hoci samotný predpis s týmto pojmom operuje a príjem z predaja virtuálnej meny je zdaniteľným príjmom. Súčasná slovenská daňová prax vychádza z definície obsiahnutej v metodickom usmernení č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien na zabezpečenie jednotného výkladu pri zdaňovaní príjmu plynúceho v súvislosti s predajom virtuálnej meny
18)
, ktoré rozsah pojmu "
virtuálna mena
" definuje takto: "
Ide o digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať, alebo s ním elektronicky obchodovať
."
K uvedenej charakteristike možno poznamenať, že označovanie súčasných kryptoaktív prívlastkom "mena" je nepresné, ba až zavádzajúce z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti sa tiež viacerí slovenskí autori venovali otázke miesta kryptoaktív v tradičnom systéme peňazí a mien.
19)
Osobitne napríklad aj A. Popovič, L. Hrabčák a I. Stieberová
20)
, ktorí vo svojom príspevku kritizujú "dostatočne nepremyslené a nekritické prebratie doslovného prekladu pojmu virtuálna mena zo zahraničných zdrojov" slovenským zákonodarcom v kontexte Zákona o dani z príjmov s ohľadom na to, že virtuálne meny nespĺňajú definičné znaky meny v pravom zmysle slova. S týmto názorom sa stotožňujeme, pričom, podľa nášho názoru, je označovanie kryptoaktív pojmom "mena" terminologickým omylom z nasledovných dôvodov.
Po prvé, mena je zákonom uznaná forma peňazí ako zákonného platidla v konkrétnom štáte. Kryptoaktíva nielenže nespĺňajú atribúty meny v právnom zmysle, pretože ich platnosť na území žiadneho štátu
21)
nie je mocensky ustanovená a právny poriadok negarantuje ich obeh ani ochranu
22)
, ale ani v jej ekonomickom zmysle. Navyše, v zmysle uvedeného stanoviska EBAz roku 2014 toto pomenovanie vytvára dojem, že kryptomena či virtuálna mena je zameniteľná aj za iné meny, ktoré požívajú status zákonného platidla.
Po druhé, kryptoaktíva nie sú peniazmi
23)
, ani klasickou menou, keďže nespĺňajú jej charakteristické znaky
24)
:
  • nie sú zákonným platidlom, ani všeobecným prostriedkom výmeny, a osoby nie sú povinné ich prijať ako úhradu za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak sa na tom strany nedohodnú;
  • nie sú zúčtovacou jednotkou a nemožno ich v praxi použiť pri vzájomnom porovnávaní hodnôt (napríklad pri ekonomickom rozhodovaní či štatistike);
  • nie sú uchovávateľom hodnoty, pretože majú vysoké a ťažko predvídateľné kolísanie kurzu;
  • nie sú zaručené žiadnou centrálnou emisnou autoritou (bankou), ale iba obojstrannou dôverou účastníkov obchodu.
Po tretie, bity dát evidované v distribuovanej databáze jednotlivých kryptoaktív nemajú charakter pohľadávok znejúcich na menu určitého štátu voči centrálnej banke tohto štátu, úverovým inštitúciám, ani voči poskytovateľom platobných služieb.
25)
Vzhľadom na tieto argumenty sú, podľa nášho názoru, označenia kryptomena, resp. virtuálna mena už prekonané a možno očakávať, že v budúcnosti budú aj v našej legislatíve nahradené termínom "
kryptoaktívum
", inšpirujúc sa najmä jazykom v legislatíve pochádzajúcej zo Stratégie v oblasti digitálnych financií pre EÚ.
26)
Z uvedených dôvodov pre poriadok uvádzame, že s ohľadom na nový regulačný rámec práva EÚ budeme v tomto príspevku používať označenie "
kryptoaktíva
".
Zároveň si pre ľahšiu orientáciu v novej terminológii zavedenej Nariadením MiCA dovoľujeme v krátkosti objasniť pojem "
token
". Tokenizácia je relatívne nedávnym fenoménom a označuje nadobudnutie aktív z reálneho sveta virtuálnej reprezentácie. Niektoré kryptoaktíva umožňujú vytváranie tokenov napr. nehnuteľností, ktoré je následne možné obchodovať bez potreby fyzickej obhliadky alebo podpísania kúpnej zmluvy.
27)
V širšom slova zmysle sa nielen v súvislosti s kryptoaktívami pod pojmom token rozumie reťazec písmen a čísel, ktorý síce nemusí obsahovať reálne dáta, ale je s nimi spätý alebo odkazuje na ne. Druhý a čoraz častejšie používaný význam slova token má konotáciu v kontexte kryptoaktív, kedy ide o špecifické typy tokenov.
V tomto význame je token digitálna účtovná jednotka, ktorá predstavuje aktívum alebo súbor údajov v blockchaine a môže plniť rôzne funkcie, od reprezentácie fyzického objektu až po poskytnutie prístupu k službám a funkciám špecifickým pre danú platformu. Tokeny možno prijať aj ako úložisko hodnoty - zlato, alebo ako prostriedok výmeny - doláre. Tokeny môžu mať rôzne podoby, vrátane zameniteľných, resp. druhových (po angl. "
fungible
") a nezameniteľných, resp. individuálnych (po angl. "
non-fungible
", v skratke NFTs).
Najznámejšie kryptoaktíva sú v podstate typom tokenov, patriacim do kategórie druhových tokenov, keďže ich kryptografický zápis kóduje druhový údaj bez viazanosti na individuálne určený objekt v reálnom svete. Týmto majú druhové tokeny vlastnosti, ako je zameniteľnosť, uniformnosť, deliteľnosť.
28)
BTC je rovnako tokenom, pretože obsahuje informáciu o predchádzajúcich transakciách, súčasnej transakcii, objeme a podobne. Napriek uvedenému sa tento pojem frekventovane používa na označenie projektov, v ktorých sú tokeny obchodované na inom blockchaine (najčastejšie Ethereum).
3 Stratégia v oblasti digitálnych financií pre EÚ
Budúcnosť financií je digitálna.
29)
Citujeme viceprezidentku Komisie, pretože tento výrok zachytáva východiskové hodnoty, na ktorých stavia nová Stratégia v oblasti digitálnych financií. Význam, aký má globálny trh s kryptoaktívami pre EÚ, sa konečne odzrkadlil v podobe nových pravidiel s cieľom nastaviť regulačný rámec pre oblasť digitálnych financií a vytvoriť digitálny jednotný trh s finančnými službami.
Balík právnych predpisov je zameraný na úpravu digitálnych financií, stratégiu retailových platieb, nový regulačný rámec EÚ pre kryptoaktíva (Nariadenia MiCA a Nariadenie DLT), a prináša aj nový unifikovaný rámec pre digitálnu prevádzkovú odolnosť finančných subjektov a manažment IKT rizík (Nariadenie DORA). Riešenie týchto aspektov je koncepčne rozdelené do troch nariadení, pričom každý predpis má odlišný predmet úpravy, i rozdielnu vecnú a osobnú pôsobnosť.
V hlavnej úlohe Nariadenie MiCA, ako ťažiskový predpis novej regulácie, zavádza spoločný harmonizovaný rámec pre kryptoaktíva a súvisiace finančné služby v práve EÚ. Nariadenie MiCA bude mať dosah na všetky subjekty podnikajúce v oblasti kryptoaktív v EÚ - zasiahne emitentov, ako aj poskytovateľov služieb kryptoaktív. Nariadenie MiCA má prispieť k uplatneniu voľného pohybu služieb a kapitálu umožnením cezhraničných aktivít poskytovateľom služieb kryptoaktív, a zároveň uľahčiť ich prístup k bankovým službám.
30)
Ďalšie v poradí, Nariadenie DLT, zavádza právny rámec pre obchodovanie a vysporiadanie transakcií s tými kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje v zmysle smernice MiFID II. Pre ostatné kryptoaktíva, ktoré sa nekvalifikujú ako finančné nástroje v zmysle smernice MiFID II (ako sú stablecoiny, tokeny elektronických peňazí a úžitkové tokeny), bude platiť regulačný rámec v podobe Nariadenia MiCA.
V neposlednom rade je Nariadenie DORA spoločným zdrojom pravidiel pre manažment IKT rizík v oblasti digitálnej prevádzkovej odolnosti pre všetky finančné inštitúcie v EÚ. Unifikácia legislatívnych požiadaviek na manažment IKT rizík v podobe Nariadenia DORA má za cieľ posilniť prevádzkovú odol
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).