Na úvod našej analýzy považujeme za vhodné uskutočniť krátky terminologický exkurz. V aplikačnej praxi dosiaľ nejestvuje unifikované označenie, preto sa môžeme stretnúť s pluralitou pojmov - napríklad kryptomena, virtuálna mena.
Definícia pojmu "
virtuálna mena
" z piatej AML smernice, ktorá bola transponovaná do Slovenského právneho poriadku,
16)
má svoje korene ešte zo stanoviska EBA z júla 2014.
17)
V
Zákone o dani z príjmovlegálna definícia pojmu "
virtuálna mena
" absentuje, hoci samotný predpis s týmto pojmom operuje a príjem z predaja virtuálnej meny je zdaniteľným príjmom. Súčasná slovenská daňová prax vychádza z definície obsiahnutej v metodickom usmernení č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien na zabezpečenie jednotného výkladu pri zdaňovaní príjmu plynúceho v súvislosti s predajom virtuálnej meny
18)
, ktoré rozsah pojmu "
virtuálna mena
" definuje takto: "
Ide o digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať, alebo s ním elektronicky obchodovať
."
K uvedenej charakteristike možno poznamenať, že označovanie súčasných kryptoaktív prívlastkom "mena" je nepresné, ba až zavádzajúce z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti sa tiež viacerí slovenskí autori venovali otázke miesta kryptoaktív v tradičnom systéme peňazí a mien.
19)
Osobitne napríklad aj A. Popovič, L. Hrabčák a I. Stieberová
20)
, ktorí vo svojom príspevku kritizujú "dostatočne nepremyslené a nekritické prebratie doslovného prekladu pojmu virtuálna mena zo zahraničných zdrojov" slovenským zákonodarcom v kontexte
Zákona o dani z príjmov s ohľadom na to, že virtuálne meny nespĺňajú definičné znaky meny v pravom zmysle slova. S týmto názorom sa stotožňujeme, pričom, podľa nášho názoru, je označovanie kryptoaktív pojmom "mena" terminologickým omylom z nasledovných dôvodov.
Po prvé, mena je zákonom uznaná forma peňazí ako zákonného platidla v konkrétnom štáte. Kryptoaktíva nielenže nespĺňajú atribúty meny v právnom zmysle, pretože ich platnosť na území žiadneho štátu
21)
nie je mocensky ustanovená a právny poriadok negarantuje ich obeh ani ochranu
22)
, ale ani v jej ekonomickom zmysle. Navyše, v zmysle uvedeného stanoviska EBAz roku 2014 toto pomenovanie vytvára dojem, že kryptomena či virtuálna mena je zameniteľná aj za iné meny, ktoré požívajú status zákonného platidla.
Po druhé, kryptoaktíva nie sú peniazmi
23)
, ani klasickou menou, keďže nespĺňajú jej charakteristické znaky
24)
:
- nie sú zákonným platidlom, ani všeobecným prostriedkom výmeny, a osoby nie sú povinné ich prijať ako úhradu za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak sa na tom strany nedohodnú;
- nie sú zúčtovacou jednotkou a nemožno ich v praxi použiť pri vzájomnom porovnávaní hodnôt (napríklad pri ekonomickom rozhodovaní či štatistike);
- nie sú uchovávateľom hodnoty, pretože majú vysoké a ťažko predvídateľné kolísanie kurzu;
- nie sú zaručené žiadnou centrálnou emisnou autoritou (bankou), ale iba obojstrannou dôverou účastníkov obchodu.
Po tretie, bity dát evidované v distribuovanej databáze jednotlivých kryptoaktív nemajú charakter pohľadávok znejúcich na menu určitého štátu voči centrálnej banke tohto štátu, úverovým inštitúciám, ani voči poskytovateľom platobných služieb.
25)
Vzhľadom na tieto argumenty sú, podľa nášho názoru, označenia kryptomena, resp. virtuálna mena už prekonané a možno očakávať, že v budúcnosti budú aj v našej legislatíve nahradené termínom "
kryptoaktívum
", inšpirujúc sa najmä jazykom v legislatíve pochádzajúcej zo Stratégie v oblasti digitálnych financií pre EÚ.
26)
Z uvedených dôvodov pre poriadok uvádzame, že s ohľadom na nový regulačný rámec práva EÚ budeme v tomto príspevku používať označenie "
kryptoaktíva
".
Zároveň si pre ľahšiu orientáciu v novej terminológii zavedenej Nariadením MiCA dovoľujeme v krátkosti objasniť pojem "
token
". Tokenizácia je relatívne nedávnym fenoménom a označuje nadobudnutie aktív z reálneho sveta virtuálnej reprezentácie. Niektoré kryptoaktíva umožňujú vytváranie tokenov napr. nehnuteľností, ktoré je následne možné obchodovať bez potreby fyzickej obhliadky alebo podpísania kúpnej zmluvy.
27)
V širšom slova zmysle sa nielen v súvislosti s kryptoaktívami pod pojmom token rozumie reťazec písmen a čísel, ktorý síce nemusí obsahovať reálne dáta, ale je s nimi spätý alebo odkazuje na ne. Druhý a čoraz častejšie používaný význam slova token má konotáciu v kontexte kryptoaktív, kedy ide o špecifické typy tokenov.
V tomto význame je token digitálna účtovná jednotka, ktorá predstavuje aktívum alebo súbor údajov v blockchaine a môže plniť rôzne funkcie, od reprezentácie fyzického objektu až po poskytnutie prístupu k službám a funkciám špecifickým pre danú platformu. Tokeny možno prijať aj ako úložisko hodnoty - zlato, alebo ako prostriedok výmeny - doláre. Tokeny môžu mať rôzne podoby, vrátane zameniteľných, resp. druhových (po angl. "
fungible
") a nezameniteľných, resp. individuálnych (po angl. "
non-fungible
", v skratke NFTs).
Najznámejšie kryptoaktíva sú v podstate typom tokenov, patriacim do kategórie druhových tokenov, keďže ich kryptografický zápis kóduje druhový údaj bez viazanosti na individuálne určený objekt v reálnom svete. Týmto majú druhové tokeny vlastnosti, ako je zameniteľnosť, uniformnosť, deliteľnosť.
28)
BTC je rovnako tokenom, pretože obsahuje informáciu o predchádzajúcich transakciách, súčasnej transakcii, objeme a podobne. Napriek uvedenému sa tento pojem frekventovane používa na označenie projektov, v ktorých sú tokeny obchodované na inom blockchaine (najčastejšie Ethereum).
3 Stratégia v oblasti digitálnych financií pre EÚ
Budúcnosť financií je digitálna.
29)
Citujeme viceprezidentku Komisie, pretože tento výrok zachytáva východiskové hodnoty, na ktorých stavia nová Stratégia v oblasti digitálnych financií. Význam, aký má globálny trh s kryptoaktívami pre EÚ, sa konečne odzrkadlil v podobe nových pravidiel s cieľom nastaviť regulačný rámec pre oblasť digitálnych financií a vytvoriť digitálny jednotný trh s finančnými službami.
Balík právnych predpisov je zameraný na úpravu digitálnych financií, stratégiu retailových platieb, nový regulačný rámec EÚ pre kryptoaktíva (Nariadenia MiCA a Nariadenie DLT), a prináša aj nový unifikovaný rámec pre digitálnu prevádzkovú odolnosť finančných subjektov a manažment IKT rizík (Nariadenie DORA). Riešenie týchto aspektov je koncepčne rozdelené do troch nariadení, pričom každý predpis má odlišný predmet úpravy, i rozdielnu vecnú a osobnú pôsobnosť.
V hlavnej úlohe Nariadenie MiCA, ako ťažiskový predpis novej regulácie, zavádza spoločný harmonizovaný rámec pre kryptoaktíva a súvisiace finančné služby v práve EÚ. Nariadenie MiCA bude mať dosah na všetky subjekty podnikajúce v oblasti kryptoaktív v EÚ - zasiahne emitentov, ako aj poskytovateľov služieb kryptoaktív. Nariadenie MiCA má prispieť k uplatneniu voľného pohybu služieb a kapitálu umožnením cezhraničných aktivít poskytovateľom služieb kryptoaktív, a zároveň uľahčiť ich prístup k bankovým službám.
30)
Ďalšie v poradí, Nariadenie DLT, zavádza právny rámec pre obchodovanie a vysporiadanie transakcií s tými kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje v zmysle smernice MiFID II. Pre ostatné kryptoaktíva, ktoré sa nekvalifikujú ako finančné nástroje v zmysle smernice MiFID II (ako sú stablecoiny, tokeny elektronických peňazí a úžitkové tokeny), bude platiť regulačný rámec v podobe Nariadenia MiCA.
V neposlednom rade je Nariadenie DORA spoločným zdrojom pravidiel pre manažment IKT rizík v oblasti digitálnej prevádzkovej odolnosti pre všetky finančné inštitúcie v EÚ. Unifikácia legislatívnych požiadaviek na manažment IKT rizík v podobe Nariadenia DORA má za cieľ posilniť prevádzkovú odol