Virtuálna mena, resp. kryptomena, ako je to uvádzané v legislatíve, je podľa FATF (Financial Action Task Force - Finančná akčná skupina) z právneho hľadiska definovaná ako digitálna reprezentácia hodnoty, ktorá môže byť obchodovaná a slúži ako jednotka zúčtovania, úložisko hodnoty, nemá však status legálneho platidla. Nie je vydávaná ani garantovaná žiadnou legislatívou a spĺňa už uvedené funkcie dohodou medzi užívateľmi tejto virtuálnej meny.
4)
Z technologického hľadiska musia kryptomeny spĺňať niekoľko základných kritérií. Tieto meny sú decentralizované, resp. neexistuje žiadna centrálna inštitúcia alebo fyzická osoba, ktorá je zodpovedná za vydávanie jednotiek kryptomeny alebo spracovávanie transakcií. Všetky transakcie sú zapísane na blockchaine a nikto okrem vlastníka privátneho kľúča nemá možnosť uskutočňovať transakcie. Kryptomeny dodržiavajú aj zásadu nezameniteľnosti, čo znamená, že dáta spojené s historickými transakciami na blockchaine nemožno upraviť.
5)
Blockchain je technológia (distribuovaná, decentralizovaná databáza), ktorá uchováva záznamy o transakciách chránených proti externým a interným zásahom. Existujú dva typy blockchainu - decentralizovaný, ku ktorému má prístup ktokoľvek, kto spĺňa požiadavky na overovanie transakcií, alebo centralizovaný, ku ktorému majú prístup iba subjekty na základe súhlasu centrálnej entity. Blockchain je základná technológia, na ktorej funguje drvivá väčšina kryptomien.
6)
S niektorými typmi blockchainu sú spojené tzv. chytré kontrakty - smart contracts. Tie možno definovať ako protokol fungujúci na blockchaine, ktorý zabezpečuje automatické vykonávanie úkonov, ktoré sú spojené s podmienkami určitej zmluvy. Za bežných okolností sú tieto úkony vykonávané manuálne stranami zmluvy, avšak v prípade tzv. chytrých kontraktov sú úkony vykonané automaticky na základe vopred naprogramovaného kódu, čím sa eliminuje zlyhanie ľudského faktoru, a tým sa znižujú transakčné náklady a čas.
7)
Volatilita je miera kolísavosti ceny a výnosov daného aktíva. Vdrvivej väčšine prípadov platí, že čím vyššou volatilitou dané aktívum disponuje, za tým riskantnejšie ho možno považovať. Volatilita je najčastejšie meraná štandardnou deviáciou alebo zmenou v cene.
KYC (Know Your Customer - poznaj svojho zákazníka) označuje štandardné procedúry finančných inštitúcií pred nadviazaním obchodného vzťahu s klientom, zamerané na overenie jeho identity, odhalenie zdroja jeho finančných prostriedkov, pochopenie peňažných tokov a identifikáciu možných rizík vyplývajúcich z tohto vzťahu.
Pod pojmom mixer (niekedy nazývaný aj ako tumbler) sa rozumie služba zameraná na spájanie vzájomne nesúvisiacich transakcií na blockchaine alebo rozdelenie jednej transakcie na viacero častí a ich realizácie v rôznych časových obdobiach s cieľom skomplikovania ich vysledovania smerom k originálnemu zdroju.
OTC (Over the Counter) broker je sprostredkovateľ, ktorý umožňuje obchodovanie formou spájania strany dopytu a ponuky bez potreby prítomnosti centralizovanej tretej strany (tradičnej burzy).
Hardwarová peňaženka predstavuje offline úložisko kryptomien, ktoré existuje vo forme zariadenia pripomínajúceho USB kľúč. Momentálne ide o takmer najbezpečnejšiu formu držania kryptomien, pretože s použitím súčasných technológií je prakticky nemožné sa do nej nabúrať klasickým spôsobom - prelomením hesla.
Softwarová peňaženka funguje ako program, resp. aplikácia, v ktorej možno držať, odosielať a prijímať odoslané kryptomeny.
Darknet (temná sieť, vo voľnejšom preklade temný internet) zahŕňa vrstvu internetu, ktorá je prístupná iba s využitím špecifického softwaru as náležitými autorizáciami, prípadne udelením prístupu. Darknet je využívaný na široké spektrum aktivít vyžadujúcich mimoriadnu mieru anonymity, ako je napr. uchovávanie a komunikácia týkajúca sa citlivých dát, globálny obchod s nelegálnymi predmetmi a službami a podobne.
Ransomware označuje typ škodlivého softwaru, ktorý po preniknutí do systému získava prístup ku všetkým dátam používateľa. Existujú rôzne formy ransomwaru, avšak vo väčšine prípadov má k zmieňovaným dátam po dobu trvania útoku prístup iba útočník, a nie používateľ. Tradične je za umožnenie opätovného prístupu k dátam požadované vysoké výkupné, keďže najčastejšie ide o citlivé dáta, keď sa útočník vyhráža ich zverejnením v prípade nezaplatenia výkupného, alebo sú paralyzované kľúčové mechanizmy znemožňujúce fungovanie napadnutej infraštruktúry.
Ako to už bolo zmienené, kryptomeny sú charakteristické svojimi špecifickými aspektmi, zjednodušujúcimi ich využitie pri páchaní trestnej činnosti. Väčšina odborníkov sa zhoduje na ich uvádzaných kľúčových vlastnostiach, ktorými sú anonymita, absencia centrálnej autority, rýchlosť a jednoduchosť. Niektoré z týchto vlastností sú však diskutabilné s ohľadom na jednotlivé druhy virtuálnych mien a, navyše, už existujú metódy využívané na sledovanie takýchto transakcií, najmä v zahraničí.
Všetky uskutočnené transakcie sú zaznamenané a uchované na zmieňovanom blockchaine, kde možno dohľadať adresy, z ktorých a na ktoré boli transakcie vykonané, avšak identity používateľov týchto adries zostávajú anonymné, keďže blockchain neobsahuje informáciu o geografickej polohe, IP adrese, osobných údajoch atď. Napriek tomuto atribútu kryptomeny nemožno považovať za úplne anonymné, keďže existujú spoločnosti ako napr. Chainalysis, Elliptic a CipherTrace, ktoré spolupracujú s vládami a finančnými inštitúciami po celom svete a zameriavajú sa na sledovanie kryptomenových transakcií, napríklad prostredníctvom spájania zmieňovaných adries s aktivitou na centralizovaných burzách vyžadujúcich KYC, rozšifrovania spojených transakcií vykonaných cez mixer atď. Výnimkou sú kryptomeny ako napr. Monero, poskytujúce mimoriadnu úroveň anonymity, transakcie prostredníctvom ktorých s použitím súčasných technológií nemožno vystopovať.
Ďalšia výhoda pre páchateľov pri využití kryptomien pri páchaní trestnej činnosti spočíva v absencii centrálnej autority vykonávajúcej transakcie, čím sa, inými slovami, rozumie možnosť priamej realizácie transakcií medzi používateľmi. Na rozdiel od inštitúcií operujúcich s elektronickými peniazmi, v prípade kryptomien na uskutočnenie transakcie nie je potrebná banka alebo poskytovateľ internetových platobných služieb, ktorí, v prípade elektronických peňazí, majú povinnosť vykonávať KYC a ďalšie priebežné kontroly transakcií, vyplývajúce z obchodného vzťahu.
Rýchlosť a jednoduchosť nakladania s kryptomenami je myslená relatívne v porovnaní s inými metódami využívanými v rôznych oblastiach trestnej činnosti. Na vykonanie takejto úspešnej transakcie je potrebné iba zariadenie (počítač, mobil alebo tablet) s pripojením na internet a so stiahnutou softwarovou peňaženkou. Transakcia je vo väčšine prípadov finalizovaná v rozpätí maximálne niekoľkých minút, v závislosti od konkrétnej kryptomeny. Vo výnimočných prípadoch môže transakcia trvať maximálne niekoľko hodín. Okrem jednoduchých transakcií je nemenej nenáročné aj držanie kryptomien, napr. na menej bezpečnej softwarovej peňaženke alebo na bezpečnejšej hardwarovej peňaženke, ktorej cena sa pohybuje okolo 30 €.
8)
V súvislosti s ďalej popisovaným využitím kryptomien pri páchaní trestnej činnosti je potrebné podotknúť, že kryptomeny nie sú primárne využívané na kriminálne účely. Podľa reportu Chainalysis bolo za rok 2019 iba 2,1 % transakcií spojených s nezákonnými aktivitami a v roku 2020 toto číslo kleslo na 1 %, v celkovej hodnote pohybujúcej sa okolo 10 mld. amerických dolárov, pričom jednoznačne najväčší podiel na danom objeme mali zmieňované podvody, nasledované obchodnými platformami na darknete (zameriavajúce sa prevažne na obchod s drogami), odcudzenými prostriedkami a ransomware.
Kryptomeny, ako ekvivalent klasického platidla s neustále vzrastajúcim potenciálom a hodnotou (pri ktorej sa predikuje ešte vysoký predpoklad rastu - napr. pri Bitcoine po ukončení jeho ťažby okolo roku 2140)
9)
na trhu, sú, aj vzhľadom na už skôr uvedené skutočnosti, spôsobilé byť súčasťou trestnoprávne relevantného konania páchateľov rôznej trestnej činnosti tak, ako je to aj pri klasických, štátom uznaných, garantovaných a krytých platidlách. V nasledujúcich kapitolách sa preto budeme aspoň rámcovo venovať jednotlivým druhom trestnej činnosti, pri ktorých je prenikanie kryptomien aj do oblasti trestného práva potencionálne najflagrantnejšie.
Virtuálne meny a legalizácia príjmov z trestnej činnosti
Tradične sú kryptomeny, v kontexte protizákonného konania, spájané s legalizáciou príjmu z trestnej činnosti, inými slovami, s praním špinavých peňazí
10)
, ktorá súvisí s už uvedenými oblasťami, keďže páchatelia potrebujú zahladiť stopy inej trestnej činnosti a vytvoriť zdanie, že ide o legálne nadobudnuté kryptomeny. Inými slovami, ide o následnú či súvisiacu kriminálnu aktivitu, ktorá je prítomná takmer pri všetkých formách kriminality spojenej s kryptomenami. V iných prípadoch môžu byť fiat meny prevedené na kryptomeny a po niekoľkých transakciách naspäť na fiat meny, čím sa odsledovanie originálneho zdroja stáva mimoriadne problematické. Vo väčšine prípadov hrajú v schémach prania špinavých peňazí nezameniteľnú rolu kryptomenové kasína, OTC brokeri, zmenárne, burzy alebo iné peňažné služby s laxnými KYC procedúrami. Zvýšené riziko predstavujú služby registrované vo vysoko rizikových krajinách podľa klasifikácie FATF. Menšie objemy môžu byť prevádzané aj cez súkromné osoby, v kombinácii s použitím hotovosti. V takomto prípade sa osoby fyzicky stretnú, odovzdajú si hotovosť a na konkrétnu adresu je následne prevedené zodpovedajúce množstvo kryptomien.
11)
Medzi najpopulárnejšie techniky využívané týmito subjektmi patrí tzv. peeling (niekedy aj peeling chain, v doslovnom preklade odlupovanie, v praxi sa však originálny názov neprekladá). Daná technika spočíva v opakovanom posielaní malých čiastok (napr. nepresahujúcich 1 000 €) z celkového množstva kryptomien na rôzne adresy (najčastejšie burzy alebo zmenárne, kde môžu byť kryptomeny zmenené na fiat meny), čím je eliminovaný jeden z fundamentálnych rizikových faktorov pri kontrole transakcií - ich vysoké objemy.
Opačnou technikou s rovnakým cieľom skomplikovania možnosti vysledovania kryptomenových tokov od originálneho zdroja ku konečnému príjemcovi je tzv. layering (v preklade vrstvenie, avšak v praxi sa taktiež nepoužíva tento preklad). Ako názov napovedá, táto technika sa špecializuje na pridávanie dodatočných vrstiev (transakcií z rôznych adries) k originálnej transakcii, čo v konečnom dôsledku sťažuje identifikáciu majiteľov adries a vykonávateľov transakcií v rámci celého procesu.
Diskutabilnou technológiou v kontexte prania špinavých peňazí sú bitcoinové automaty, ktoré umožňujú nákup určitého množstva Bitcoinu (vo väčšine prípadov v hodnote do 1 000 €) bez potreby registrácie, resp. zdieľania svojich osobných informácií. Podľa údajov z januára 2021 bolo na svete viac ako 14 000 bitcoinových automatov, čo nepochybne predstavuje možné riziko prania špinavých peňazí.
12)
V danom kontexte je však potrebné pamätať na skôr uvedenú skutočnosť, že osobné údaje nie sú vyžadované iba pri peňažných objemoch do 1 000 €, pričom takto limitovaná čiastka z hľadiska prania špinavých peňazí nepredstavuje atraktívnu príležitosť v porovnaní s inými metódami. Väčšina verejných miest, kde sa tieto automaty nachádzajú, je taktiež monitorovaná kamerovými systémami, ktoré v prípade vzniku podozrenia umožňujú dodatočnú identifikáciu potenciálneho páchateľa.
Ďalším fenoménom, ktorý je v prostredí kryptomien využívaný takmer výhradne pri praní špinavých peňazí, sú tzv. vložené služby - "nested services". Ako názov napovedá, ide o poskytovateľa služieb, prostredníctvom ktorého sú služby iného subjektu poskytované určitej koncovej skupine používateľov, ktorí by za bežných okolností mali k daným službám problém získať prístup. V tradičnom finančnom sektore ide o pomerne bežný jav. Ako najjednoduchší príklad možno uviesť korešpondenčné bankovníctvo. V prípade kryptomien má poskytovateľ vložených služieb väčšinou vytvorený účet na väčšej burze, z ktorej je cez jeho platformu poskytovaná likvidita jeho koncovým klientom. Prínos takejto služby spočíva najčastejšie v možnosti previesť fiat meny na kryptomeny a naopak, pri absencii KYC požiadaviek pre koncového používateľa. Aj napriek tomu, že využívanie takejto formy peňažných služieb je kompetentnými orgánmi vnímané ako varovný znak, nemusí automaticky symbolizovať protiprávne konanie a je preto potrebné ho analyzovať v širšom kontexte. V praxi sa možno iba zriedka stretnúť s využitím jednej konkrétnej techniky, keďže komplexná stratégia zahŕňa využitie čo najkomplikovanejšej kombinácie skôr vysvetlených metód a subjektov.
13)
Podľa analýzy dostupných dát podľa Chainalysis za rok 2020 možno pri transakciách, identifikovaných ako ich spojenie s praním špinavých peňazí, pozorovať zvýšenú koncentráciu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Päť najväčších poskytovateľov peňažných služieb, operujúcich s nelegálne získanými kryptomenami, bolo zodpovedných za vykonanie až 55 % všetkých realizovaných transakcií spojených s protiprávnym konaním. Z hlbšej analýzy vyplýva, že iba 1 867 identifikovaných adries získalo 75 % z celkového objemu zmieňovaných transakcií, pričom ešte menšia skupina, tvorená iba 270 adresami, získala 55 %, v peňažnej hodnote činiacej 1,3 mld. $. Najmenšia podskupina pozostávajúca iba z 24 adries získala kryptomeny v hodnote viac ako 500 miliónov $. Pre úplnejšie pochopenie celkového trendu je potrebné zdôrazniť, že analyzované adresy patria subjektom, ktoré boli akýmkoľvek spôsobom zapojené v komplexných procesoch prania špinavých peňazí a nejde iba o poskytovateľov koncových služieb.
Ako typický príklad prepojenia prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomien s ďalšími protiprávnymi aktivitami môže byť uvedená zločinecká skupina pôsobiaca v Spojenom kráľovstve a v Austrálii, ktorej aktivity skončili v roku 2019 zadržaním jej riadiacich členov. Primárnou aktivitou danej skupiny bola distribúcia kokaínu cez obchodný dom Harrods, v rámci ktorej členovia tejto skupiny schovávali do konkrétnych objednávok oblečenia kokaín a tieto objednávky boli následne doručované konkrétnym lokálnym dealerom. Proces prania špinavých peňazí v tejto schéme zahŕňal fyzickú výmenu hotovosti s využitím niekoľkých sprostredkovateľov, nasledovanú prevedením vopred dohodnutého množstva kryptomien s využitím dvoch búrz, siedmich kryptomenových adries sprostredkovateľov a deviatich konečných adries. U zadržaného člena zločineckej skupiny našla britská polícia hardwarovú peňaženku, z ktorej dokázala následne na rôzne ďalšie adresy vystopovať transakcie v objeme 8 miliónov dolárov za obdobie šiestich mesiacov, vedúce k ďalším členom tejto skupiny. Tento prípad potvrdzuje argument z úvodu článku, že v kontexte protiprávneho konania možno kryptomeny vnímať ako dvojsečnú zbraň. Analyzovaná situácia je príkladom skutočnosti, že aj keď kryptomeny vďaka svojim atribútom môžu uľahčiť pranie špinavých peňazí, naopak, vďaka svojim špecifikám môžu orgánom činným v trestnom konaní uľahčiť identifikovanie a stíhanie ďalších páchateľov pôsobiacich v zločineckej skupine.
14)
V Slovenskej republike neboli doposiaľ vo fáze trestného stíhania evidované prípady kryptomenových finančných operácií, zneužitých na legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. Dá sa však predpokladať, že je len otázkou času a rýchlosti expanzie daného trendu zo zahraničia, kedy sa podobné protiprávne konanie vyskytne aj v slovenských trestnoprávnych reáliách. Zastieranie pôvodu veci získanej trestnou činnosťou, resp. jeho utajovanie, príp. skresľovanie, patrí k jedným z imanentných následných konaní páchateľa pri majetkovo motivovanej trestnej činnosti. Táto skutočnosť je determinovaná, okrem iného, aj rozsahom takto páchanej kriminality, keďže páchateľ, ktorý nezákonne nadobudne alebo sústavne počas dlhšieho obdobia nadobúda finančný obnos z nelegálnych zdrojov, má pochopiteľne záujem na tom, aby takto získané aktíva mohol ďalej používať v peňažnom styku s ostatnými subjektmi. Pri skôr popísanom úmyselnom konaní (za splnenia ďalších znakov) páchateľa dochádza, pri aplikácii slovenského
Trestného zákona, k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa
§ 233 Trestného zákona. Nedbanlivostná forma trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti je následne zakotvená v zákonnom ustanovení
§ 233a Trestného zákona.
Obe zmienené skutkové podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti vo svojej objektívnej stránke kriminalizujú konanie páchateľa, ktorý taxatívne vymedzenými spôsobmi disponuje s výnosom pochádzajúcim z trestnej činnosti. V kontexte ultranacionálneho charakteru používania virtuálnych mien považujeme za potrebné zdôrazniť, že predikatívna trestná činnosť pri takto formulovanej skutkovej podstate trestného činu môže byť pritom spáchaná kdekoľvek - či už na území Slovenskej republiky alebo aj v zahraničí, čo umocňuje aktuálnosť tejto prezentovanej témy.
Vo svetle charakteru fungovania kryptomenových finančných operácií ďalej vyvstáva aplikačný problém vo vzťahu k uplatneniu ustanovenia
§ 234 Trestného zákona, ktorým by sa v súčasnosti potencionálne postihovali prevažne pracovníci bánk a iných peňažných ústavov, ktorým z ich zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie vyplýva povinnosť hlásiť neobvyklé obchodné operácie. V zmysle
§ 5 písm. i) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa bankovým obchodom rozumie vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky ajej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi. A práve absencia povinnosti regulácie je podľa autorov najslabším miestom, identifikovaným ako možné riziko pri vykonávaní finančných operáciívyužitím systému decentralizovaných virtuálnych mien, pri ktorých chýba určitý centralizačný prvok (tak ako ho poznáme v klasickom bankovníctve) vo vzťahu k regulácii a kontrole finančných prevodov z dôvodu, že finančné operácie vo virtuálnej mene fungujú práve na už zmienenom princípe rovnosti zúčastnených subjektov a hodnota je im pripisovaná nie z hľadiska ich krytia štátnou centrálnou bankou (ktorá na krytie fiat meny používa napr. zlato), ale práve z existencie konsenzu zúčastnených osôb, pričom jedným z hlavných determinantov volatility virtuálnych mien je neustále sa meniaci pomer medzi ponukou a dopytom na kryptoburzách.
Virtuálne meny a dark web
Zahraničné vládne inštitúcie si v posledných rokoch začínajú všímať potenciál, ktorý pre boj s trestnou činnosťou kryptomeny predstavujú a sústreďujú svoje iniciatívy na sledovanie podozrivých transakcií a adries vedúcich ku konkrétnym páchateľom, ktorí svoje aktivity realizujú najmä na zmieňovanom dark webe. Ako nedávny úspešný príklad možno uviesť spoločnú operáciu policajných zložiek viacerých krajín s názvom Dark HunTOR (dark ako dark web, a huntor je homonymum odvodené od anglického slova hunter, znamenajúceho lovec, pričom TOR je názov najznámejšieho prehliadača používaného na prístup k stránkam na dark webe) z októbra 2021. Výsledkom operácie bolo zadržanie 150 subjektov podozrivých z nelegálneho obchodovania s drogami, zbraňami a ukradnutými osobnými údajmi týkajúcimi sa najmä platobných kariet na území Európy, Austrálie a USA. Europol informoval, žev rámci operácie boli zaistené finančné prostriedky vo výške 26,7 milióna €, pričom 3,6 milióna € z nich bolo práve v kryptomenách.
15)
Zmieňovaná operácia nadväzovala na úspešnú podobnú medzinárodnú iniciatívu s názvom DisrupTor zo septembra 2020 (odvodené z anglického disrupt - narušiť), ktorá vyvrcholila zadržaním 179 subjektov podozrivých primárne z nelegálneho obchodovania s opiátmi. Na základe informácie amerického ministerstva spravodlivosti zadržali policajné zložky kryptomeny v hodnote 1,6 milióna $.
16)
Aktivity na dark webe, okrem nelegálnych látok, zahŕňajú aj činnosti spojené s obchodovaním s ľuďmi a sexuálnym zneužívaním. Podľa informácií Medzinárodnej organizácie práce, daný sektor generuje zisky pohybujúce sa na úrovni 150 mld. $ ročne a odborníci sa zhodujú, že významná časť tohto objemu je realizovaná práve v kryptomenách. Podľa dát zhromažďovaných od roku 2015 mal trend stúpajúcu tendenciu do roku 2019, kedy dosiahol hodnotu predstavujúcu 930 000 $ v kryptomenách. V rovnakom roku bola zastavená činnosť jednej z najväčších stránok s detskou pornografiou s názvom Welcome to Video, ktorá pri transakciách za platený obsah využívala práve Bitcoin. Schopnosť policajných zložiek v Európe, Ázii a v Amerike vypátrať transakcie na blockchaine viedla k následnému zatknutiu a potrestaniu 338 páchateľov zapojených do prevádzkovania zmieňovaného portálu. Podľa dostupných dát mala úspešná akcia odstrašujúci efekt, čo viedlo k poklesu objemu transakcií na podobných stránkach pod 250 000 $ za rok 2020.
17)
Ako ďalší príklad možno uviesť server DarkScandals, taktiež poskytujúci užívateľom prístup (nielen) k detskej pornografii, ktorý bol zablokovaný v marci 2020. Podľa informácií Medzinárodného centra pre stratené a zneužívané deti získal tento server za osem rokov svojej existencie 1,6 - 2 milióny $ v kryptomenách. Ako uviedli kompetentné orgány, prevádzkovateľa servera sa podarilo vypátrať na základe aktivít niektorých užívateľov Welcome to Video. Policajné zložky, ktoré najprv identifikovali adresy spojené s Welcome To Video, boli schopné ďalej sledovať aktivitu užívateľov vedúcej k DarkScandals. Ako ukázali kryptomenové toky na obidvoch portáloch, vysledovať transakcie nepredstavovalo pre orgány činné v trestnom konaní výrazný problém, keďže kryptomeny boli kupované na podozrivých zmenárňach bez KYC požiadaviek a ďalej boli posielané priamo na kryptomenové adresy administrátorov, bez využitia sofistikovaných metód vysvetlených v predchádzajúcej časti článku.
18)
Financovanie terorizmu
Osobitné vlastnosti kryptomien (najmä zvýšená miera anonymity a relatívne nízke poplatky za transakcie) si našli využitie aj v oblasti financovania terorizmu, aj keď podľa najnovšieho výskumu sú v porovnaní s tradičnými komplexnými metódami financovania terorizmu kryptomeny využívané zriedkavejšie. Na druhej strane existujú aj faktory, ktoré odradzujú teroristov od používania kryptomien, a to najmä volatilita, v dôsledku ktorej je dlhodobé uchovávanie prostriedkov v kryptomenách problematické. Kryptomeny sú niektorými teroristickými organizáciami vnímané ako atraktívne najmä z dôvodu inovatívnosti, na čo kompetentné orgány špecializujúce sa na boj proti terorizmu nie vždy stíhajú reagovať adekvátnymi postupmi. Inštitúcie ako napr. Organizácia spojených národov, Svetová banka, Medzinárodný menový fond a FATF sa momentálne nachádzajú v počiatočnej fáze skúmania a vyvíjania moderných metód financovania terorizmu prostredníctvom kryptomien a overené postupy zamerané na odhaľovanie takejto činnosti prichádzajú prevažne zo súkromnej sféry od zmieňovaných analytických firiem ako napr. Chainalysis, Elliptic a CipherTrace. Regulácie a procesy zamerané na boj proti financovaniu terorizmu sú oveľa menej efektívne v rozvíjajúcich sa krajinách, v ktorých je terorizmus najrozšírenejší.
Za jednu z prvých iniciatív odhaľujúcich trestnú činnosť teroristických organizácií v týchto súvislostiach možno považovať článok "Bitcoin wa Sadaqat Al Jihad" z roku 2014, ktorý detailne vysvetľoval, ako môžu teroristi využiť kryptomeny a ako sa tak môžu vyhnúť pôsobnosti existujúcich AML/CFT regulácií.
19)
V nasledujúcich rokoch boli zaznamenané prípady presunu finančných prostriedkov s využitím kryptomien v relatívne malých objemoch, pohybujúcich sa v desiatkach tisícov dolárov, vedúce k teroristickým útokom na Jakarte (2016) a finančnej podpore ISIS z USA (2017).
20)
Za obdobie posledných troch rokov bolo odhalených viac transakcií s vyššími objemami, ako napríklad verejná kampaň teroristickej skupiny Hamas z roku 2019, ktorá vyzývala sympatizantov, aby na jej adresy (presnejšie, patriace brigádam al-Kassáma, ktoré plnia úlohu vojenských zložiek Hamasu) posielali Bitcoin. Podľa informácií izraelského Úradu pre boj proti financovaniu terorizmu získal Hamas do júla 2021 7,7 milióna $ v rôznych kryptomenách, kedy bola zmieňovaná čiastka uložená na 84 rôznych adresách, týmto úradom zadržaná.
21)
Zmieňované transakcie sa dostali do pozornosti aj amerického ministerstva spravodlivosti v auguste 2020, kedy boli vykonané kroky proti viacerým kampaniam zameraným na financovanie terorizmu. Okrem Hamasu sa zásah týkal aj al-Káidy (a menších, menej známych skupín spolupracujúcich s ňou), ktorá bola financovaná cez kryptomenovú zmenáreň s názvom BitcoinTransfer, registrovanú v Sýrii. Išlo však iba o menší, doplnkový zdroj financovania, keďže za dva roky existencie tejto zmenárne bolo prevedených 150 000 $.
22)
V oblasti kyberterorizmu si uplatnenie našiel spomínaný ransomware, vo väčšine prípadoch vyžadujúci platby v Bitcoinoch. V roku 2017 si tak celosvetovú pozornosť získal ransomware WannaCry, ktorý napadol viac ako 200 000 počítačov v 150 krajinách. WannaCry zablokoval všetky súbory užívateľa, pričom na obrazovke sa zobrazili informácie, ako dané súbory možno získať späť. Podľa zobrazených informácií bolo do siedmich dní potrebné na konkrétnu adresu poslať 300 $ v Bitcoinoch, inak hrozilo, že všetky súbory budú navždy stratené. WannaCry zasiahol aj kritickú zdravotnícku infraštruktúru v Anglicku a Škótsku, v dôsledku čoho museli byť v niektorých nemocniciach odpojené zariadenia ako napr. chladničky skladujúce krv, magnetické rezonancie atď. Do dnešného dňa sa nepodarilo vypátrať, kto presne bol za útok zodpovedný, avšak viacerí odborníci sa zhodli na skutočnosti, že s veľkou pravdepodobnosťou išlo o Lazarus Group s väzbami na vládu Severnej Kórei. Na tri adresy, ktoré patrili útočníkom, bolo poslaných 54,43 Bitcoinov, čo pri cene z mája 2017, kedy došlo k útoku, činí celkovú hodnotu pohybujúcu sa okolo 100 000 $. Odhady odborníkov na globálne spôsobené škody v dôsledku nefunkčnosti zariadení sa pohybujú v rozmedzí stoviek miliónov až po 4 miliardy $.
23)
Ako ďalšie známe príklady z tejto oblasti kriminality sú v literatúre uvádzané napr. ransomware útoky na spoločnosť JBS z mája 2021, ktorý vyvrcholil platbou JBS 11 miliónov $ útočníkom, alebo útok na americký ropovod Colonial Pipeline, kedy útočníci takýmto vydieraním získali platbu v hodnote 4 milióny $. Zaujímavosťou v prípade Colonial Pipeline je, že FBI bola schopná sledovať túto protiprávnu aktivitu na adrese, na ktorú bola daná suma zaslaná a o niekoľko dní neskôr ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že získalo späť Bitcoiny v hodnote 2,3 milióna $.
Akým spôsobom nadobudlo ministerstvo kryptomeny, nebolo oznámené a dodnes zostáva predmetom špekulácií.
24)
Ostatné formy trestnej činnosti spojené s virtuálnymi menami
V súčasnosti najmenej rozšírenou formou kriminality, vo svete spojenou s kryptomenami, je tzv. cryptojacking, ktorý označuje zmocnenie sa výpočtovej sily zariadenia používateľa a jej využitie na ťažbu kryptomien bez jeho vedomia. Najbežnejšou formou cryptojackingu je inštalácia softwaru, prostredníctvom ktorého útočník získava prístup k výpočtovej technike. Do rizikovej skupiny spadajú najmä menej skúsení používatelia internetu, ktorí pod zámienkou bezplatného multimediálneho obsahu alebo lákavej reklamy môžu nechtiac kliknúť na odkaz, z ktorého je daný škodlivý software stiahnutý. V prípade sofistikovaných cryptojacking programov je problematické takúto aktivitu odhaliť, avšak medzi typické symptómy zariadenia zasiahnutého cryptojackingom sa radia napr. prehrievanie, náhle spomalenie výkonu, náhodné vypínanie a zvýšenie platieb za elektrinu. Vzhľadom na charakter cryptojackingu a ekonomické riziko spočívajúce prevažne vo zvýšených platbách za elektrinu, je momentálne mimoriadne problematické vyčísliť škody, ktoré sú touto formou kriminality spôsobené.
Trestnoprávne aspekty využívania virtuálnych mien v Slovenskej republike
Aj napriek skôr popísaným jednotlivým druhom trestnej činnosti nemožno rámcovať využívanie virtuálnych mien iba na určité špecifické druhy trestnej činnosti, keďže, ako to už bolo v predchádzajúcich kapitolách konštatované, kryptomeny na základe dohody jednotlivých fyzických osôb a právnických osôb predstavujú určitú výmennú hodnotu, vďaka ktorej sa pre subjekty zúčastňujúce na ich obchodovaní stávajú ekvivalentom ku klasickým platidlám. Aj vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že kryptomeny ako nositelia určitej hodnoty na základe dohody s nimi obchodujúcich subjektov (v spolupôsobení s determinantmi ich volatility) budú v nastávajúcom období presakovať do mnohých oblastí kriminality, v rámci ktorej sú už v súčasnosti využívané klasické peňažné prostriedky (fiat meny). Nepôjde teda zrejme len o majetkovú a hospodársku trestnú činnosť, v rámci ktorej či už škoda alebo rozsah trestného činu, oceniteľný v peniazoch, tvorí imanentný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu v podobe spôsobeného následku. Rovnako sa s finančnými prostriedkami ako výnosmi z trestnej činnosti, primárne nezameranej na útok na majetkové, resp. hospodárske hodnoty, bude pravdepodobne možné stretnúť sa napr. pri vykonávaní trestnej činnosti na objednávku, kedy páchateľ môže spáchať trestný čin za vopred sľúbenú odmenu v kryptomene, príp. môže spáchať násilný trestný čin v úmysle získať majetkový prospech, napr. pri trestnom čine úkladnej vraždy podľa
§ 144 ods. 1,
ods. 2 písm. f) Trestného zákona alebo vraždy podľa
§ 145 ods. 1,
ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Rovnako možno uvažovať aj v intenciách spáchania trestného činu lúpeže podľa
§ 188 Trestného zákona, kedy konanie páchateľa bude smerovať síce primárne voči slobode poškodeného, avšak v kontexte analyzovanej problematiky s úmyslom zmocniť sa cudzej veci - napr. hardvérovej kryptopeňaženky.
Vo všeobecnosti však možno uvažovať o virtuálnych menách v kontexte trestnej činnosti naozaj širokospektrálne, a to pri každej trestnej činnosti spojenej s určitým druhom peňažného plnenia - či už vynúteného páchateľom od poškodenej osoby, príp. vo forme dobrovoľnej platby od objednávateľa a pod.
Na rámcovo načrtnutých skutkových eventualitách možno exemplifikatívne demonštrovať naozaj rozšírený záber vzrastajúceho trendu virtuálnej meny v kontexte trestného práva hmotného, čo nepochybne musí viesť kčo najvčasnejšej reflexii práva, vrátane slovenského, na tento nový fenomén, s cieľom umožniť orgánom činným v trestnom konaní efektívny postup voči páchateľom rôznorodej trestnej činnosti, ktorá však (v rôznych aspektoch) bude mať spoločného menovateľa v podobe virtuálnych mien.
V podmienkach Slovenskej republiky už boli evidované prípady trestnej činnosti spojenej s kryptomenami. Išlo napr. o konanie páchateľa, ktorý prostredníctvom sociálnej siete vylákal od poškodeného finančnú sumu vo výške 2 300 € pod zámienkou predaja hardvérového zariadenia určeného na ťažbu kryptomien. Poškodený uhradil predmetnú sumu prostredníctvom internetbankingu zo svojho bankového účtu na účet páchateľa, avšak následne už k odovzdaniu hardvéru nedošlo. Páchateľ teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že poškodeného uviedol do omylu ohľadom splnenia si zmluvnej povinnosti, a teda uvedeným konaním páchateľa bola naplnená skutková podstata prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona.
25)
V praxi sa možno stretnúť aj s prípadmi telefonických hovorov z neznámych čísel, pričom sa volajúci prezentuje pod falošnou identitou a žiada od volanej osoby pod rôznymi zámienkami zaplatenie určitej peňažnej čiastky alebo vykonanie inej činnosti v podobe inštalácie na prvý pohľad bezpečnej aplikácie. Vzhľadom na skutočnosť, že vynaliezavosť páchateľov je v tomto smere takpovediac bezhraničná, vyskytujú sa i prípady, kedy páchateľ navedie volanú osobu, aby si stiahla do svojho mobilného či počítačového zariadenia určitý softvérový program (napr. TeamViewer, AnyDesk), ktorý páchateľovi poskytne vzdialený prístup do zariadenia volanej osoby. Takto nadobudnutý prístup môže páchateľ následne využiť napríklad na vytvorenie účtov na kryptomenových burzách alebo v zmenárňach v mene volanej osoby a z jej zariadenia pre zaslanie, resp. preposlanie finančných prostriedkov.
26)
Takýmto postupom sa páchateľ nielenže dopúšťa trestného činu podvodu tak, ako v predchádzajúcom prípade, ale aj významne sťažuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri objasňovaní takejto trestnej činnosti, pretože platí, že čím viac medzičlánkov (v tomto prípade IP adries) sa v danej finančnej operácii vyskytne, tým ťažšie je následné vystopovanie originálneho pôvodu peňazí v takomto finančnom toku zapojených, čo v konečnom dôsledku, okrem sťaženia postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri objasňovaní trestnej činnosti, má za následok napríklad aj z pohľadu páchateľa úspešnejšiu legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. Aj napriek určitej miere anonymity poskytovanej pri finančných operáciách s virtuálnymi menami, vzhľadom na súčasný stav IT technológií, možno kryptografickou analýzou dát vypátrať konkrétnu IP adresu a vďaka nej aj jej vlastníka. Avšak aj na takýto (na prvý pohľad nie príliš zložitý) postup OČTK (orgánov činných v trestnom konaní) je potrebné disponovať aspoň minimálnymi poznatkami o subjektoch uskutočňovanej platobnej operácie - napr. údaje o účte osoby, ktorá platbu prijala, odoslala a pod.
Čo však pri takto načrtnutom
mode operandi
možno cez prizmu objasňovania trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami vnímať ako problematické, je tá skutočnosť, že pokiaľ je poškodený podvodným konaním páchateľa uvedený do omylu, nainštaluje si do svojho elektronického zariadenia škodlivý softvér, pomocou ktorého umožní do svojho počítača, tabletu, príp. mobilného telefónu vzdialený prístup páchateľovi, takýto páchateľ sa následne stáva takmer nevypátrateľným. Aj keby sa expertom z radov orgánov činných v trestnom konaní podarilo analýzou dát vypátrať IP adresu, z ktorej boli uskutočňované virtuálne platobné operácie, dopracovali by sa zrejme len k osobe poškodeného, keďže prostredníctvom jeho zariadenia by skutočný páchateľ na diaľku realizoval trestnoprávne relevantné konanie.
Ak by sme aj pripustili eventuálnu možnosť vypátrania páchateľa cestou analýzy poškodeným stiahnutého softvéru umožňujúceho páchateľovi vzdialený prístup, pokiaľ by to náležité zistenie skutkového stavu veci orgánmi činnými v trestnom konaní úplne neznemožnilo, viedol by takýto sofistikovaný spôsob páchania trestnej činnosti minimálne k následnému sťaženiu jej objasnenia veľmi výrazným spôsobom.
V súvislosti s praktickou rovinou možností odhaľovania trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami je dôležité vyzdvihnúť, že v zmysle zásady oficiality, ako jednej zo základných zásad trestného konania, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Uvedené znamená, že tieto orgány a súdy síce vykonávajú úkony trestného konania na základe takejto povinnosti, avšak základným predpokladom na vykonanie úkonov trestného konania je skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní sa o spáchanom skutku, ktorý vykazuje naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, hodnoverným spôsobom dozvedia a že sa o týchto skutočnostiach dozvedia včas.
"Existuje množstvo spôsobov, na základe ktorých môžu OČTK začať odhaľovanie trestnej činnosti spojenej so zneužívaním kryptomien. Napríklad vlastná operatívno-pátracia činnosť policajných útvarov; oznámenie o podozrivej finančnej transakcii konkrétnou finančnou inštitúciou; preverovanie informácií, na ktoré poukázali investigatívni novinári v médiách; podanie trestného oznámenia o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu konkrétnou osobou; výmena informácií od medzinárodných partnerov či vyšetrovanie predikatívnych trestných činov."
27)
Čo sa týka prezentovanej nemožnosti vystopovania účastníkov kryptomenových transakcií miestom ich realizácie, anonymita platieb pomocou virtuálnych mien býva často prezentovaná ako ich jednoznačná prednosť, čo však, ako to už bolo uvedené, nebýva vždy pravdou.
"Anonymita platieb je lákavou prednosťou, ktorá poskytuje priestor pre prevody finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti az nelegálnych činností (pranie špinavých peňazí, teroristické aktivity, daňové úniky a pod.). Aj keď rovnaké možnosti v súčasnosti poskytujú hotovostné platby (cash), kryptomenové prenosy navyše prinášajú výhodu v podobe verejnej databázy všetkých platobných transakcií (blockchain). Osoby zapísané v tejto databáze sú síce anonymné, no existuje možnosť analytického spracovania údajov na účely získavania informácií o ich totožnosti."
28)
Hoci potenciál presahu využívania kryptomien pri páchaní trestnej činnosti je nepochybný vo všetkých uvedených smeroch, považujeme za potrebné záverom poukázať na tú skutočnosť, že v zmysle "
Prehľadu o stíhaných a obžalovaných osobách podľa paragrafov",
ktorý zverejňuje Generálna prokuratúra SR, za rok 2021 podiel spáchanej majetkovej a hospodárskej kriminality predstavoval pri celkovom počte 29 217 stíhaných známych osôb až 42,44 %. Z tohto čísla vyplýva, že takmer polovicu stíhaných známych osôb za rok 2021 predstavovali páchatelia trestných činov podľa 4. a 5. hlavy osobitnej časti
Trestného zákona, v rámci ktorých úmysel páchateľa trestného činu smeruje k ohrozeniu, resp. poškodeniu majetkových a hospodárskych hodnôt ako takých. Vzhľadom na túto skutočnosť možno dôvodiť, že kryptomeny, hoci v súčasnej dobe predstavujú mladý a ešte nie v značnej miere rozšírený fenomén, s postupným (už v súčasnosti sledovaným) nárastom ich popularity medzi širokými vrstvami spoločnosti bude potrebné počítať s tým, že ich výskyt začne vzrastať aj medzi páchateľmi trestnej činnosti nielen vo svete, ale aj v podmienkach Slovenskej republiky.
29)
Záver
Záverom možno zosumarizovať, že tak, ako to bolo v minulosti, aj v súčasnosti sú nové technológie a postupy využívané ako dvojsečná zbraň, s potenciálom mimoriadne zvýšiť, avšak aj zhoršiť kvalitu života určitých skupín obyvateľstva. Jednou zo zmieňovaných technológií sú práve kryptomeny, vytvorené s víziou vybudovať alternatívny svetový finančný systém odolný voči extrémom hospodárskych cyklov, dostupný prakticky pre každého kto má prístup k internetu, bez potreby gigantického a často neefektívneho bankového systému. Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam popísaným skôr, kryptomeny sa stali jedným z obľúbených nástrojov páchateľov rôznej trestnej činnosti, pomocou ktorého možno v niektorých špecifických prípadoch jednoduchšie páchať trestnú činnosť, čo je uľahčené aj pomalými iniciatívami regulátorov.
Tradične sú kryptomeny v kontexte protizákonného konania spájané s praním špinavých peňazí, ktoré súvisí s uvedenými oblasťami, keďže páchatelia potrebujú zahladiť stopy inej trestnej činnosti a vytvoriť zdanie, že ide o legálne nadobudnuté kryptomeny. Inými slovami, ide o následnú či súvisiacu kriminálnu aktivitu, ktorá je prítomná takmer pri všetkých formách kriminality spojenej s kryptomenami.
Ďalšie protizákonné aktivity sú aktivity vyvíjané na dark webe, a okrem nelegálnych látok zahŕňajú aj činnosti spojené s obchodovaním s ľuďmi a sexuálnym zneužívaním.
Osobitné vlastnosti kryptomien (najmä zvýšená miera anonymity a relatívne nízke poplatky za transakcie) si našli využitie aj v oblasti financovania terorizmu, aj keď podľa najnovšieho výskumu sú v porovnaní s tradičnými komplexnými metódami financovania terorizmu kryptomeny využívané zriedkavejšie.
V oblasti kyberterorizmu si uplatnenie našiel ransomware, vo väčšine prípadov vyžadujúci platby v Bitcoinoch.
V súčasnosti najmenej rozšírenou formou kriminality spojenou s kryptomenami je tzv. cryptojacking, ktorý označuje zmocnenie sa výpočtovej sily zariadenia používateľa ajej využitie na ťažbu kryptomien bez jeho vedomia.
Hoci v podmienkach Slovenskej republiky výskyt kriminálneho správania s použitím kryptomien ešte nie je taký zreteľný, ich vzostup v štatistikách trestných stíhaní, aj s ohľadom na ultranacionálny charakter, sa očakáva v relatívne blízkej budúcnosti.
AKBANOV, Maxat, a kol. WannaCry Ransomware: Analysis of Infection, Persistence, Recovery Prevention and Propagation Mechanisms, Warszawa: Journal of Telecommunications and Information Technology, 2019
FATF Report, Virtual Currencies, Key Definitions and Potential AML/CFT Risks, 2014
LÁNSKÝ, Jan. Kryptoměny, Praha: C. H. Beck, 2018
The 2021 Crypto Crime Report, Chainalysis, 2021
WANG, Schacheng, ZHU, Xixi. Evaluation of Potential Cryptocurrency Development Ability in Terrorist Financing, Beijing: Institute for Finance and Economics, Central University of Finance and Economics, 2021