Rozhodovacia prax súdov pri priznávaní primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľom

Spotrebiteľ z pohľadu poplatkovej povinnosti sa podanou žalobou nevystavuje žiadnemu riziku, keďže je oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej ako "poplatkový zákon"), podľa ktorého je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. V zmysle citovaného ustanovenia poplatkového zákona je od poplatku oslobodený spotrebiteľ v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy v každom konaní, ktoré má základ v spotrebiteľskej zmluve. Cieľom oslobodenia spotrebiteľov od súdnych poplatkov priamo zo zákona bolo preklenutie ich zábran uplatňovať svoje nároky na súde v postavení žalobcu, resp. brániť svoje práva v pozícii žalovaného alebo povinného voči dodávateľom ako silnejšej zmluvnej strane určujúcej obsah zmluvy, ktorá súčasne stanovuje podmienky jej realizácie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou, či súdy nižšej inštancie správne vyložili citované znenie poplatkového zákona, keď skonštatovali, že žaloba spotrebiteľa v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia nespadá pod ust. § 3 ods. 5 ZoOS a z toho dôvodu nemal byť spotrebiteľ oslobodený od súdneho poplatku. Najvyšší súd SR vyslovil záver, že zo znenia poznámky 4aa) k ust. § 4 ods. 2 za) poplatkového zákonaje zrejmé, že tento uvádza len príkladný, nie taxa