Zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu R 93/2015 a jeho vplyv na uplatňovanie práv zo zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi

Občianskoprávne a obchodnoprávne kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijali 20. októbra 2015 spoločné stanovisko¹⁾ k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Stanovisko bolo prijaté v tomto znení:

Už na prvý pohľad je z jeho znenia zreteľný príkaz, aby konajúci súd kontroloval aj to, či uplatnený nárok je v súlade s dobrými mravmi a či nie je zneužívajúcim výkonom práva zo zmenky, a to bez ohľadu na to, či ide o spotrebiteľa, alebo nie. Ak by konajúci súd dospel k záveru, že žalovaným je spotrebiteľ, má mu poskytnúť ochranu, a to aj pred neprijateľnými podmienkami, ktoré majú vplyv na uplatnený nárok.

Stanovisko ako osobitný inštitút výkladu právasúdom bez ohľadu na kauzu vyplývajúcu z individuálneho prípadu je pre rozhodovanie najvyššieho súdu atypickým nástrojom, ktorý sa využíva len veľmi obmedzene a zriedkavo. Hoci tento inštitút výkladu práva nie je v odbornej literatúre prijímaný veľmi pozitívne²⁾ najmä pre odklon od klasickej úlohy súdov - vykladať právo vždy v súvislosti z individuálne riešeným prípadom, v danej veci je tento postup odôvodnený účelom dosiahnutia efektívneho zjednotenia rozhodovacej praxe vo veciach, v ktorých by sa najvyšší súd inak k vyjadreniu svojho názoru nedostal.³⁾

Po dlhšom čase sa najvyšší súd takouto formou vyrovnáva s hmotnoprávnymi problémami spojenými s ochranou spotrebiteľa a s tým súvisiacou divergujúcou judikatúrou. Využívame túto príležitosť a ponúkame bližší pohľad tak na problémy, s ktorými sa najvyšší súd musel vysporiadať, ako aj na riešenie, ku ktorému dospel a k dôsledkom z toho plynúcim.

Problém, s ktorým sa mal najvyšší súd vysporiadať, bol viacúrovňový a súvisel s uplatňovaním nárokov zo zmenky voči spotrebiteľom prostredníctvom nariadenia, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie o konaní s nízkou hodnotou sporu" alebo "nariadenie").⁴⁾ Zjednodušene povedané, abstraktná povaha záväzku zo zmenky znamená, že zmenka je sama osebe právnym dôvodom záväzku, ako aj to, že nedostatky právneho vzťahu, ktorý je kauzálny vo vzťahu k zmenke, nemajú v zásade vplyv na platnosť a rozsah záväzku zo zmenky. Prípustnosť námietok, ktoré zaviazanému zo zmenky prislúchajú voči jej majiteľovi a voči jeho predchodcom, zákon zmenkový a šekový⁵⁾ (ďalej len "ZZŠ") obmedzuje (najmä čl. I § 7, § 10, § 17 ZZŠ). Zmenka sa tak stala obľúbeným prostriedkom aj pre zabezpečenie záväzkov, ktorých právny dôvod je spochybniteľný, prípadne ide o pohľadávky, ktoré vyplývajú z právnych úkonov majúcich určité nedostatky (často sú nimi neprijateľné zmluvné podmienky). Zákonodarca jej používanie v spotrebiteľských vzťahoch postupne obmedzil,⁶⁾ avšak vzhľadom na to, že takýto zákaz v zásade zakladá tiež len (obmedzene aplikovateľnú) kauzálnu námietku voči nároku uplatnenému zo zmenky, prieraznosť týchto obmedzení bola otázna.

Vzhľadom na osobitné procesné prostriedky viac či menej súvisiace so zmenkami (zmenkový platobný rozkaz, využitie konania podľa nariadenia o konaní s nízkou hodnotou sporu), resp. vzhľadom na abstraktný charakter zmenky je sporné, či sa na uplatňovanie nárokov zo zmenky vždy a v plnom rozsahu aplikuje ochrana, ktorú sleduje právo na ochranu spotrebiteľa. Aj v prípadoch, ktoré dali popud k zjednocujúcemu stanovisku, využíval navrhovateľ unifikovanú procesnú úpravu zjednodušeného a zrýchleného postupu - nariadenie o konaní s nízkou hodnotou sporu. Všeobecné súdy tak stáli pred otázkou, ako v zjednodušených konaniach - ale aj všeobecne - naplniť účel ochrany spotrebiteľa, najmä ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ak priestor pre súdnu ingerenciu je pri uplatňovaní nárokov zo zmenky úzky.

Najvyšší súd si musel pred prijatím textu stanoviska zodpovedať viacero podstatných otázok súvisiacich s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi problémami skúmaných rozhodnutí. Stanovisko má dať odpoveď na otázku, či prvostupňový súd, ktorý koná podľa nariadenia, môže preskúmavať uplatnenú pohľadávku, kauzálny právny vzťah, prípadne aj nekalú povahu zmluvnej podmienky, za účelom ochrany spotrebiteľa.⁷⁾ Prostredníctvom zjednocujúceho stanoviska tak bolo súdom nižšieho stupňa komunikované usmernenie, ako vykladať relevantné ustanovenia ZZŠ a súvisiace pravidlá hmotnoprávnej a procesnoprávnej povahy, a to pomerne komplikovanou textáciou predovšetkým prvej vety stanoviska.

Ako prvé môže byť namietané, že odpoveď na otázku uplatňovania práva zo zmenky prostredníctvom nariadenia o konaniach s nízkou hodnotou sporu - a teda rozsah prieskumnej aktivity súdu - závisí od výkladu (resp. platnosti) nariadenia o konaní s nízkou hodnotou sporu, ktoré prislúcha len Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len "súdny dvor") a nie vnútroštátnemu súdu. Predmetom výkladu sú totiž tie články nariadenia, ktoré upravujú postup súdu konajúceho podľa nariadenia o konaní s nízkou hodnotou sporu. Najvyšší súd v konaní o zaujatí zjednocujúceho stanoviska však nerieši konkrétny spor, a nie je preto ani len oprávnený podať prejudiciáln