Internet je zvláštny časopriestor. Pohybujú sa v ňom beztrestne internetoví zločinci (tzv.
hackeri
), informační popletenci (tzv.
hoaxeri
), provokatívne démonickí diskutéri (tzv.
trollovia
) a iné mytologické bytosti, pričom celý tento pitoreskný svet monitoruje neviditeľné oko orwelovského Veľkého brata.
1)
Jeho pozornému zraku nič neujde. Osobitne ho zaujímajú sociálne siete a zvláštnu pozornosť venuje tým, ktoré sú uzatvorené. A úplne najpodozrivejšie z nich sú pre neho uzatvorené siete sudcov, prokurátorov, skrátka právnikov, ktorí sa
ex definitione
miešajú do politiky. Navyše, sudcom (nepodceňujeme však ani prokurátorov) moderný konštitucionalizmus "prihral" pomerne veľkú právomoc rozhodovať politické spory v rámci ústavného súdnictva. Dosť dôvodov na to, aby Veľký brat "monitoroval" komunikáciu prebiehajúcu na sociálnych sieťach uzatvorených pre societu právnikov. Bezstarostnosť účastníkov takéhoto diskusného fóra na uzatvorenej sociálnej sieti, prístupnej len pre právnikov, sa stalo osudným tureckému sudcovi na trestom súde v meste Van, Ýbrahimovi Kozanovi, ktorého zaujal jeden príspevok na internete a rozhodol sa ho bez komentára zdieľať s ostatnými členmi tejto sociálnej siete. Disciplinárna sankcia, ktorá ho za toto zdieľanie postihla, sa stala predmetom sťažnosti a o nej rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva v prípade
Kozan proti Turecku (z 1. marca 2022, č. 16695/19)
. Je to prvýkrát, čo ESĽP posudzoval kompatibilnosť disciplinárnej sankcie uloženej sudcovi za zdieľanie príspevku na uzatvorenej sociálnej sieti. Preto okrem samotného kontextu tohoto prípadu je dôležitý, už na úvod, krátky exkurz do vnímania slobody prejavu
Ad a)
Právu na uplatňovanie slobody prejavu je v slovenskej odbornej verejnosti venovaný pomerne široký priestor
2)
a preto pre potreby komentovania tohto prípadu je vhodné zúženie pohľadu na slobodu prejavu sudcov pri kritickom hodnotení súdnictva a jeho súčastí. V tomto smere nemožno obísť predovšetkým ikonické rozhodnutie ESĽP vo veci
Baka proti Maďarsku (z 23. júna 2016, č. 20261/12)
.
3)
Pre adresnejšie nasmerovanie judikatúry ESĽP na prípad
Kozan
však najlepšie poslúži nedávne rozhodnutie ESĽP, ktoré sa navyše priamo týka tureckej justície, a to
Eminogaoglu proti Turecku (z 9. marca 2021, č. 76521/12
). Sťažovateľom bol hlavný prokurátor kasačného súdu, ktorý vo viacerých verejných vystúpeniach, najmä v televíznych rozhovoroch, kritizoval politické ovplyvňovanie priebehu trestných konaní. Napríklad v jednom rozhovore pre televíznu stanicu Kanal Türk povedal:
"Je to vláda, ktorá vedie vyšetrovanie trestného činu terorizmu? Vie o tom vláda? Je to vláda, ktorá to riadi? Keď sa pozriete na niektoré vyjadrenia, prejavy... premiér hovorí,Urobili sme zistenia, kým sme sa dostali k moci, teraz sa ich snažíme odhaliť.' Ide o vážny útok na vyšetrovacie orgány, inými slovami, hovoríte, že ,urobili sme nejaké zistenia predtým, ako sme sa dostali k moci a informovali sme o nich súdny systém. Je to súdny systém, ktorý to vyšetruje.' Môže súdny systém vykonávať vyšetrovanie na objednávku? Takýto atak pravdepodobne ovplyvní vyšetrovacie orgány... V žiadnom prípade nemožno pripustiť, aby takáto pochybnosť existovala. Spravodlivosť musí byť prenechaná na justičný systém. Nemožno tvrdiť, že vyšetrovanie trestného činu bolo ,úspechom' súdneho systému a výkonnej moci [súčasne]. Súdny systém nemôže viesť trestné vyšetrovanie spolu s výkonnou mocou... Vyšetrovanie trestného činu vedie prokurátor
." Za takéto a obdobné výroky mu Vysoká rada sudcov a prokurátorov ("HSYK")
4)
uložila disciplinárnu sankciu vo forme preloženia na súd nižšieho stupňa. Pri preskúmavaní tejto sťažnosti ESĽP "
zdôraznil, že najmä vzhľadom na rastúci význam deľby moci a dôležitosť ochrany nezávislosti súdneho systému, akýkoľvek zásah do slobody prejavu sudcu v takomto postavení si vyžaduje dôkladnú kontrolu zo strany ESĽP
."
Navyše, treba mať na pamäti tzv. "mrazivý účinok", ktorý tvorí strach zo sankcie na výkon slobody prejavu, najmä na ostatných sudcov, ktorí sa chcú zúčastniť verejnej diskusie o otázkach týkajúcich sa výk
