Po útoku na Zámockej ulici v Bratislave, ku ktorému došlo v októbri 2022, vedúci analytického odboru Kancelárie Rady pre mediálne služby uviedol, že technologickým spoločnostiam sa nedarí spolupracovať so slovenským regulátorom, zatiaľ čo homofóbny a násilný obsah sa naďalej rozširuje.
1)
2)
Ďalej uviedol, že mnoho platforiem nedokáže zmierniť obsah v iných jazykoch než angličtina - predovšetkým v oblasti strednej a východnej Európy.
3)
Toto sú len niektoré z problémov, na ktoré reaguje právna úprava a s ktorými sa má popasovať (staro)nová Rada pre mediálne služby.
Dňa 1. 8. 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len ako "ZoMS"), ktorý zavádza unikátny mechanizmus zameraný na zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu na online platformách. ZoMS upravuje práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, a teda nie je zameraný na užívateľov sociálnych sietí. Konanie vo veci zamedzenia šírenia nelegálneho obsahu na platforme na zdieľanie obsahu alebo prostredníctvom obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa ZoMS, najmä v elektronickej periodickej publikácii, na spravodajskom webovom portáli alebo v agentúrnom servise (ďalej len "konanie o zamedzení nelegálneho obsahu"), má byť krajným riešením vtedy, ak užívateľ sociálnej siete neuspeje s nahlásením nenávistných prejavov priamo na sociálnej sieti. Táto právna regulácia je teda zameraná na poskytovateľov obsahovej služby, ktorí sú takto nútení sa nahláseným obsahom zaoberať.
ZoMSpriniesol aj dôležitú inštitucionálnu zmenu a to, že národným regulačným orgánom je po novom Rada pre mediálne služby. Rada pre vysielanie a retransmisiu, zriadená podľa právnych predpisov účinných do 31.7.2022, je Radou pre mediálne služby (ďalej aj ako "regulátor"), ktorá má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
4)
Ďalej tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem "Rada pre vysielanie a retransmisiu", sa rozumie "Rada pre mediálne služby".
5)
Radu pre vysielanie a retransmisiu teda možno označiť za predchodkyňu Rady pre mediálne služby.
O podnetoch na zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu na platforme na zdieľanie obsahu (ďalej len "podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu") podľa ust.
§ 112 ods. 2 písm. c) ZoMSrozhoduje v senáte rada, ktorá je štatutárnym orgánom Rady pre mediálne služby a skladá sa z deviatich členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada SR.
6)
Ďalej poukazujeme na ustanovenia
ZoMS, relevantné z hľadiska nahlasovania šírenia nenávistných prejavov na sociálnych sieťach. Dôležitá je druhá hlava šestnástej časti
ZoMS, ktorá upravuje podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu. Podľa ust.
§ 151 ZoMSsa podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu podáva regulátorov, písomne alebo elektronickou formou, pričom priamo na webovej stránke Rady pre mediálne služby možno nájsť elektronický formulár
7)
na podanie takéhoto podnetu. Regulátor od nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy eviduje niekoľko desiatok takýchto podnetov, no nie všetky spĺňali podmienky na to, aby mohol začať konanie proti poskytovateľovi obsahovej služby. Vo viacerých prípadoch Rada podnet označila za neopodstatnený, keďže nahlásený obsah nenapĺňal znaky nelegálneho obsahu podľa
ZoMS, alebo podnet odložila z dôvodu nesplnenia povinných náležitostí.
8)
Tam, kde v článku používame pojem poskytovateľ obsahu, máme na mysli toho, kto nenávistný obsah na sieti uverejnil (tvorca), a teda nenávistného rečníka. Tam, kde používame pojmy poskytovateľ obsahovej služby alebo poskytovateľ platformy na zdieľanie obsahu
9)
, máme na mysli poskytovateľa sociálnej siete, na ktorej bol nenávistný prejav uverejnený, ako napr. spoločnosť Metá.
Ako každá nová právna úprava, ani táto nie je bez problémov, obzvlášť v tak citlivej problematike, akou je boj proti nenávistným prejavom, kde sa rovnováha medzi slobodou prejavu a právom na súkromie stanovuje len ťažko. V tomto článku by sme radi upriamili pozornosť na oblasti už uvedeného zákona, ktoré považujeme za problematické. Analýza novej právnej úpravy a prvé skúsenosti z praxe ukázali, že problematickými by mohla byť napr. lehota na preverenie podnetu týkajúceho nelegálneho obsahu či lehota pre vydanie rozhodnutia o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu.
Pri spracovaní článku sme vychádzali z hypotézy, že nové konanie zníži výskyt nenávistných prejavov na sociálnych sieťach. Naším cieľom bolo analyzovať predmetnú právnu úpravu, poukázať na jej nedostatky, ktoré vnímame, a v neposlednom rade priniesť
de lege ferenda
návrhy na jej zlepšenie. Danú problematiku sme skúmali pomocou použitia analytickej metódy, ako aj syntetickej či popisnej metódy. Vychádzali sme pritom aj z praktických skúseností, ktoré sme nadobudli pri monitorovaní nenávistných prejavov na sociálnych sieťach.
1 K pojmu nelegálny obsah
ZoMS pracuje s pojmom
nelegálny obsah,
pričom obsahuje účelovú definíciu tohto pojmu. Podľa ust.
§ 151 ods. 2 sa nelegálnym obsahom na účely
ZoMS rozumie obsah, ktorý:
- napĺňa znaky detskej pornografie podľa ust. § 132 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len ako "TZ"),
- napĺňa znaky extrémistického materiálu podľa ust. § 130 ods. 7 TZ,
- podnecuje ku konaniu, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu,
- schvaľuje konanie, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu, alebo
- napĺňa znaky trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa ust. § 422d TZ, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa ust. § 423 TZ alebo trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa ust. § 424 TZ; nenávistné prejavy možno často zaradiť práve do tejto poslednej skupiny.
Z dôvodovej správy nevyplýva, čo viedlo zákonodarcu k takémuto vymedzeniu pojmu nelegálny obsah. Dôvodová správa sa obmedzuje len na konštatovanie, že
"ide o závažný obsah, ktorý napríklad napĺňa znaky detskej pornografie, extrémistického materiálu, podnecuje k terorizmu, takéto konanie schvaľuje alebo podnecuje k nenávistí."
10)
Pojem nelegálny obsah podľa
ZoMS pritom nezahŕňa množstvo obsahu, ktoré podnecuje k nenávisti, a s ktorým sa bežne na sociálnych sieťach stretávame. Prvým problematickým bodom tejto definície je, že podnecovanie a schvaľovanie sa týka len trestných činov terorizmu. Tieto sú pritom namierené voči ústavnému, politickému, hospodárskemu, spoločenskému zriadeniu štátu, voči životom a zdraviu, ako aj voči osobnej slobode ľudí a pod.
11)
Domnievame sa však, že podnecovanie podľa ust.
§ 337 TZ a schvaľovanie trestného činu podľa ust.
§ 338 TZako formy trestnej súčinnosti sú na sociálnych sieťach nebezpečné v spojitosti s akýmkoľvek trestným činom, nielen s trestnými činmi terorizmu, keďže takto dochádza k normalizácii nelegálneho správania. S takouto koncepciou počítal aj pripravovaný zákon o opatreniach na zvýšenie bezpečnosti a dôveryhodnosti platforiem v on-line prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri ďalej). Ako príklad možno uviesť situáciu, keď jeden užívateľ sociálnej siete uverejní komentár, ako napr.
"VYPÁLIŤ CELÚ OSADU"
a ďalší užívateľ sociálnej siete na tento komentár reaguje komentárom, v ktorom vyjadrí sympatie k takémuto trestnému činu. Pri podnecovaní postačuje, že prejav je spôsobilý vyvolať u iných osôb rozhodnutie spáchať trestný čin, pričom je irelevantné, či došlo ku konaniu, na ktoré páchateľ podnecuje.
12)
K schvaľovaniu môže dôjsť ešte pred spáchaním trestného činu. Podnecovanie a schvaľovanie majú spoločné to, že vyvolávajú priaznivé nálady pre páchanie trestných činov.
13)
Podľa Stratégie a akčného plánu OSN, proti nenávistným prejavom je podnecovanie mimoriadne nebezpečnou formou prejavu, keďže explicitne a zámerne vyzýva na diskrimináciu, nevraživosť a násilie, ktoré môžu viesť k teroristickým činom alebo zločinom proti ľudskosti.
14)
Ďalším problematickým bodom definíc
