Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Sloboda prejavu vs. nenávistné prejavy na internete
ZÁHORA, J.: Sloboda prejavu vs. nenávistné prejavy na internete.∗∗ Právny obzor, 107, 2024, č. 4, s. 384 – 407.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.4.03
Freedom of Expression vs. Hate Speech on the Internet. Hate speech on social media is a problem that can negatively affect individuals and society as a whole. In the context of restricting freedom of speech, it is primarily the hate speech that is subject to legal restrictions. The author presents the basic principles of freedom of expression as defined by the European Court of Human Rights. The Court has not yet adopted any comprehensive definition of hate speech and instead approaches the concept and scope of hate speech on a case-by-case basis. The boundary between determining whether a specific expression reaches the intensity of hate speech or whether it is a matter of freedom of expression, although it contains insults or expressions of an unpopular opinion, cannot be determined in general, but is always assessed in a specific case. Therefore, the author focuses on case law regarding freedom of speech and hate speech on the Internet. The government can react to hate speech in two ways. It can emphasize freedom of expression, because there is always the risk of regulation going too far and stifling the exchange of ideas. The second approach, which the Slovak Republic also has, consists in protective legislation, not only for the protection of the groups themselves, but for the good of society as a whole. For that reason, in the end, the author also focuses his attention on the decision-making activity of the Slovak courts, regarding hate speech, either within the framework of civil law or criminal law.
Key words: freedom of expression, hate crime, hate speech, illegal content, Internet, political speech, speech inciting violence.
„Nenávisť je nenávisť – a nik by jej nemal byť vystavený“
Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie
Správa o stave Európskej únie, september 2020
Úvod
Vynález a rozvoj internetu za ostatných 50 rokov bol určite jedným z najdôležitejších technologických vynálezov dvadsiateho storočia. Jeho vznik a fungovanie výrazne ovplyvnilo množstvo aspektov každodenného života, najmä komunikáciu, učenie, prácu, nakupovanie a hry. Umožnil aj vznik nových foriem sociálnej interakcie, aktivít a sociálnych komunít. To umožnilo rozvíjať nové spôsoby komunikácie a zdieľania obsahu. Technologické nástroje zavedené Web 2.0
1)
umožnili používateľom internetu viac využívať vzájomnú interakciu, slobodne pôsobiť a spolupracovať v sociálnych médiách ako tvorcovia obsahu vytváraného používateľmi (
UGC - user-generated content
). Tieto nástroje otvorili nové kanály a pridali nových agentov do dynamiky tvorby obsahu tým, že sa uľahčilo publikovanie a obeh informácií a znížili sa náklady na ich publikovanie.
2)
V porovnaní s inými druhmi médií je internet slobodné miesto, do ktorého môže ktokoľvek prispievať svojimi názormi bez potreby schválenia alebo odsúhlasenia nejakej nadriadenej autority.
3)
Na druhej strane, okrem jeho prínosov, vytvára používanie internetu množstvo problémov z hľadiska ochrany ľudských práv.
4)
Internet je informačný a komunikačný nástroj odlišný od "tradičných" médií, najmä pokiaľ ide o schopnosť uchovávať a prenášať informácie. Elektronická sieť, ktorá slúži miliardám používateľov na celom svete, nepodlieha a potenciálne nikdy nebude podliehať rovnakým predpisom a kontrole. Riziko, ktoré predstavuje obsah a komunikácia na internete pre realizáciu a ochranu ľudských práv a slobôd, najmä práva na rešpektovanie súkromného života, je určite vyššie ako v "tradičných" médiách. Preto sa pravidlá upravujúce produkciu materiálov z "tradičných" médií a internetu môžu odlišovať. Tie musia byť nepochybne prispôsobené špecifikám technológie, aby sa zabezpečila ochrana a podpora dotknutých práv a slobôd.
5)
Ďalšie špecifikum internetu vo vzťahu k printovým médiám spočíva aj v "
čo môže značne zvýšiť účinky zdieľania informácii na internete v porovnaní s tradičnými médiami.
jednoduchosti, rozsahu
a
rýchlosti šírenia
informácií na internete a
trvalosti
už zverejnených informácií",6)
Možno tiež spomenúť aj rastúci potenciál tohto druhu komunikácie. Podľa dostupných údajov od roku 2017 do roku 2021 sa v globálnom meradle počet používateľov sociálnych sietí zvýšil z 2,73 miliardy až na 4,26 miliardy.
7)
Podľa odhadov môže do roku 2027 počet užívateľov sociálnych sietí stúpnuť na 6 miliárd.
8)
Internet nezmenil len faktický spôsob komunikácie a vyjadrovania, ale priniesol aj zmeny v právnom chápaní slobody prejavu.
9)
Nárast používania internetu a sociálnych médií priniesol v priebehu rokov aj množstvo nenávistných prejavov na internete. Z uvedených dôvodov internet zohráva dôležitú úlohu, prekonáva všetky "tradičné" médiá, ktoré predtým propagovali nenávistné prejavy. Internet sa stal aj priestorom aj na šírenie tzv. podprahového zla.
10)
Verejné fóra, ako sú blogy, sociálne siete, diskusné miestnosti a webové stránky viedli k nárastu kontroverzných prejavov, ktoré sa rozvíjajú predovšetkým z dôvodu nedostatočnej regulácie komunikácie vo virtuálnom priestore.
11)
Internet a najmä sociálne siete majú množstvo funkcií, ktorých pomocou možno šíriť nenávistné prejavy. Nenávistné prejavy na sociálnych sieťach sú problémom, ktorý môže negatívne ovplyvniť jednotlivcov aj spoločnosť ako celok. K najčastejším prostriedkom šírenia nenávistných prejavov možno zaradiť status, správu, komentár, príspevok na stránke, v skupine alebo v udalosti, uploadovanie obrázkov, videí a súborov, zdieľanie statusov, príspevkov, obrázkov, videí či súborov.
12)
K rýchlemu šíreniu nenávistných prejavov prostredníctvom digitálneho slova prispieva efekt
straty zábran na internete
, pretože
predpokladaná anonymita
na internete a
pocit beztrestnosti
znižujú zábranu ľudí vyjadrovať takéto prejavy.
13)
1. Všeobecné východiská k slobode prejavu
Sloboda prejavu patrí medzi najvýznamnejšie občianske a politické práva a zaručujú ju hlavné globálne
14)
a regionálne systémy ochrany ľudských práv.
15)
V Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
(ďalej len "Ústava")
sloboda prejavu spolu s právnom na informácie patrí medzi politické práva. To predurčuje ústavnú ochranu, ktorá v čl. 26 ods. 3 Ústavy výslovne zakazuje cenzúru. Z dôvodu absencie definície cenzúry v Ústaveje potrebné tento pojem definovať podľa kritérií ustanovených na výklad a uplatňovanie relevantných medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných slobodách.
16)
V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len " ESĽP" alebo "Súd")
je sloboda prejavu vykladaná široko. Všeobecne platí prezumpcia, že článok 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právv znení protokolov
17)
(ďalej len "Európsky dohovor")
zahŕňa všetky formy prejavu, bez ohľadu na médium, ktorého prostredníctvom sa prejav realizuje, a bez ohľadu na obsah prejavu.
18)
Podľa citovaného článkusa sloboda prejavu vzťahuje nielen na také informácie alebo myšlienky, ktoré sú priaznivo prijímané alebo považované za neškodné či bezvýznamné, ale tiež na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu obyvateľstva. Také sú požiadavky pluralizmu, tolerancie a otvorenosti, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť.
19)
Pri riešení zásahov do slobody prejavu ESĽP v zásade používa dva prístupy:
20)
a)
Prístup
vylúčenia z ochrany
poskytovanej Európskym dohovorom, stanovený v článku 17 (zákaz zneužitia práva), v prípadoch, v ktorých dotknuté komentáre predstavujú nenávistné prejavy a negáciu základných hodnôt tohto dohovoru. Sťažnosť odmietne ako neprijateľnú a následne už vôbec neskúma, či bolo obmedzenie slobody prejavu v súlade s čl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru.b)
Prístup
stanovenia obmedzení
poskytovanej ochrany, uvedený v článku 10 ods. 2 Európskeho dohovoru. Tento prístup je používaný v prípadoch, keď dotknutý prejav síce je nenávistným prejavom, nie je však pravdepodobné, že by ničil základné hodnoty stanovené v tomto dohovore.Ad a)
ESĽP v zmysle čl. 17 Európskeho dohovoru zásadne
odmieta poskytovať
ochranu prejavom, ktorými sa toto právo zneužíva. Ide o najzávažnejšie nenávistné prejavy, ktoré útočia na podstatu demokracie, prejavy, ktorými sa rozširuje nacistická ideológia, popiera alebo zľahčuje holokaust, príp. prezentujú antisemitské názory.
21)
Ako ESĽP vysvetlil, že ak demokratický štát poskytne úplnú slobodu hnutiam a osobám, ktoré ho chcú zničiť, povedie to k jeho zničeniu. Preto sa demokratický štát môže voči takýmto osobám brániť.
22)
Ad b)
Sloboda prejavu nie je absolútnym právom, pretože podlieha viacerým obmedzeniam stanoveným v čl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru, ktorý začína so zdôvodnením týchto obmedzení, pretože výkon práva slobody prejavu je spojený s právami a zodpovednosťou.
23)
Citovaný článokstanovuje, že do tohto práva možno zasahovať len na
základe zákona
slobody prejavu:
24)
a uvádza celkom 10 legitímnych obmedzenínárodná bezpečnosť
,
územná celistvosť
,
verejná bezpečnosť
,
predchádzanie nepokojom
,
predchádzanie zločinnosti
,
ochrana zdravia
,
ochrana morálky
,
ochrana povesti
,
ochrana práv iných
,
zabránenie úniku dôverných informácií
a
zachovania autority a nestrannosti súdnej moci
.Pri posudzovaní oprávnenosti zásahu do práva na slobodu prejavu, ESĽP aplikuje
trojstupňový test
, v ktorého zmysle:1.
zásah musí byť stanovený
zákonom
;2.
musí sledovať
legitímny cieľ
uvedený v článku 10 ods. 2 Európskeho dohovoru;3.
musí to byť
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
, čo znamená overiť, či národná intervencia zodpovedá "naliehavej sociálnej potrebe".
25)
Len čo posudzovanie prejde týmito fázami, zásah musí prejsť aj testom
proporcionality
. Test proporcionality musí zohľadňovať primeranosť opatrenia na dosiahnutie stanoveného cieľa a možnosť štátu použiť menej rušivé opatrenia.Vo všeobecnosti vzniká väčšina kolízií týkajúcich sa slobody prejavu vo vzťahu k
právu na súkromie
.
26)
Rozhodnutie, ktorému z kolidujúcich práv dá v konkrétnom prípade ESĽP prednosť, závisí od toho, či obmedzenie slobody prejavu je v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné
.
27)
Z principiálneho hľadiska môže byť nevyhnutné v niektorých demokratických spoločnostiach postihovať alebo dokonca brániť takým formám prejavov, ktoré sú založené na netolerancii, ktoré šíria, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť za predpokladu, že akékoľvek uložené "formálne požiadavky", "podmienky", "obmedzenia" alebo "sankcie" sú primerané legitímnemu sledovanému cieľu.
28)
ESĽP opakovane zdôraznil, že ide o mimoriadne nebezpečný druh zásahu do slobody prejavu, ktorý musí byť uplatňovaný s mimoriadnou opatrnosťou a len vo
výnimočných prípadoch
.
29)
2. Nenávistný prejav
V kontexte obmedzovania slobody prejavu platí, že je to predovšetkým nenávistný prejav, ktorý je predmetom právneho obmedzovania. Samotný pojem
nenávistný prejav
(
hate speech
) nemá presný legálny význam, resp. v medzinárodnom práve neexistuje jeho všeobecne akceptované vymedzenie. Rovnako ani v odbornej literatúre neexistuje univerzálna definícia pojmu nenávistný prejav. Významová neurčitosť pojmu je nesporne nedostatkom s ohľadom na požiadavku právnej istoty.
30)
S pojmom nenávistný prejav súvisia aj iné pojmy ako napr. nenávistný zločin, resp. trestný čin z nenávisti
31)
(alebo
hate crime
), nezákonný obsah, stereotyp, predsudok, generalizácia či extrémizmus, šovinizmus, xenofóbia alebo rasizmus.
32)
My však zostaneme iba pri pojme nenávistný prejav. Bolo vytvorených množstvo definícií tohto pojmu.Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy "
o nenávistných prejavoch"
33)
charakterizuje nenávistný prejav ako "
všetky formy prejavu, ktoré šíria, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú rasovú nenávisť, xenofóbiu, antisemitizmus alebo iné formy nenávisti založenej na neznášanlivosti, vrátane intolerancie vyjadrenej agresívnym nacionalizmom a etnocentrizmom, diskriminácie a nepriateľstva voči menšinám, migrantom a osobám prisťahovaleckého pôvodu
".Európska komisia a štyri významné IT spoločnosti (Facebook, Microsoft, Twitter a YouTube), s cieľom reagovať na šírenie rasistických a xenofóbnych nenávistných prejavov na internete, v máji 2016 predložili
. V uvedenom dokumente je "nezákonný nenávistný prejav" chápaný v zmysle čl. 1 rámcového rozhodnutia 2008/913/SVV
Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete
34)
ako "
verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu
".Uvádzané spoločnosti následne vo svojich "politikách" konkretizovali obsah pojmu nenávistný prejav, resp. správanie.
Facebook
priame útoky na ľudí - nie ako útoky na koncepty alebo inštitúcie - na základe chránenej charakteristiky: ich rasy, etnickej príslušnosti, národnosti, zdravotného postihnutia, náboženského presvedčenia, kasty, sexuálnej orientácie, pohlavia, rodovej identity a vážnej choroby
".
35)
Microsoft
obsah, ktorý napáda, uráža alebo ponižuje niekoho z dôvodu chránených čŕt, ako sú rasa, etnický pôvod, pohlavie, rodová identita, sexuálna orientácia, náboženstvo, národnostný pôvod, vek, zdravotné postihnutie alebo kasta
".
36)
Twitter
útok na iných ľudí na základe rasy, etnickej príslušnosti, národnostného pôvodu, kasty, sexuálnej orientácie, pohlavia, rodovej identity, náboženskej príslušnosti, veku, zdravotného postihnutia alebo vážneho ochorenia
".
37)
YouTube
... obsah, ktorý propaguje násilie alebo nenávisť voči jednotlivcom či skupinám na základe akýchkoľvek z nasledujúcich atribútov, ktoré podľa pravidiel služby YouTube indikujú status chránenej skupiny: vek, kasta, postihnutie, etnická príslušnosť, rodová identita a jej vyjadrenie, štátna príslušnosť, rasa, status imigranta, náboženstvo, pohlavie, sexuálna orientácia, obete závažného násilného činu a ich príbuzní, status veterána
".
38)
V rámci
Organizácie Spojených národov
bola prijatá definícia nenávistného prejavu ako "
akýkoľvek druh komunikácie v reči, písaní alebo správaní, že napáda alebo používa pejoratívny alebo diskriminačný jazyk v súvislosti s osobou alebo skupinou na základe toho, kým sú, inými slovami na základe ich náboženstva, etnika, národnosti, rasy, farby, pôvodu, pohlavia alebo iného faktora identity
".
39)
V literatúre sa však môžeme stretnúť aj s kritikou tejto definície. Napr. Fino
40)
kritizuje, že predmetná definícia pokrýva okrem nezákonných nenávistných prejavov" aj tzv.
zákonné nenávistné prejavy
(lawful hate speech)
. Za tzv. zákonné nenávistné prejavy uvedený autor považuje také nenávistné prejavy, ktoré sú síce znepokojujúce z hľadiska tolerancie, ale sú "len" urážlivé, šokujúce alebo znepokojujúce, ale sú chránené slobodou prejavu.
41)
Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o boji proti nenávistným prejavom
42)
za nenávistný prejav považuje "
všetky druhy prejavov, ktoré podnecujú, podporujú, šíria alebo ospravedlňujú násilie, nenávisť alebo diskrimináciu voči osobe alebo skupine osôb, alebo ktoré ich hanobia z dôvodu ich skutočných alebo pripisovaných osobných charakteristík alebo postavenia, ako napríklad rasa, farba, jazyk, náboženstvo, národnosť, národný alebo etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie, pohlavie, rodová identita a sexuálna orientácia
". Toto odporúčanie však rozlišuje medzi:a)
nenávistnými prejavmi, ktoré sú
zakázané podľa trestného práva
;b)
nenávistnými prejavmi, ktoré
nedosahujú úroveň závažnosti
vyžadovanú pre trestnú zodpovednosť, no napriek tomu podliehajú občianskemu alebo správnemu právu;c)
urážlivými alebo škodlivými typmi prejavov, ktoré
nie sú dostatočne závažné
na to, aby boli legitímne obmedzené podľa Európskeho dohovoru, ale napriek tomu si vyžadujú alternatívne reakcie.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 4/2024
