Výživné na maloletého - domnienka o výške mesačného príjmu rodiča (ZSP 10/2023)

Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v porovnaní s doterajším určením výživného na maloletého došlo k zmene pomerov na strane maloletého a tiež oboch jeho rodičov. Zmenu pomerov na strane maloletého odôvodnil uplynutím troch rokov od poslednej úpravy výživného, nástupom maloletého do materskej školy a navštevovaním záujmových krúžkov. Matkine pomery sa zmenili tým, že sa zamestnala, už nebýva u rodičov, ale s maloletým v nájomnom byte, osobne sa stará o maloletého a jej čistý mesačný príjem je asi 750 eur. Otec je živnostník, ktorého čistý mesačný príjem predstavuje 600 až 800 eur; býva sám v prenajatom byte. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na zvýšenie výživného v plnom rozsahu (zo sumy 100 eur na 250 eur) s odôvodnením, že rozpätie primeraného výživného sa v danom prípade pohybuje od 160 eur do 240 eur. Pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil tiež skutočnosť, že matka má vyšší životný štandard ako otec. Pri úprave styku otca s maloletým (spôsobom špecifikovaným vo výroku rozsudku) zohľadnil vek maloletého, potrebu umožniť otcovi, aby preukázal, že sa vie o neho postarať, pričiniť sa o jeho výchovu, prípravu do školy a rozvoj osobnosti.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného na maloletého. Za správne označil aj úvahy prvoinštančného súdu vedúce ku konkrétnej výške zvýšeného výživného (na 160 eur mesačne) a stotožnil sa aj s úpravou styku otca s maloletým tak, ako ho určil súd prvej inštancie. Konštatoval, že zvolený model stretávania sa otca s maloletým nepochybne umožní ďalšie prehĺbenie ich vzájomného vzťahu. Odvolacie námietky matky, požadujúcej zúženie styku otca s maloletým, považoval odvolací súd za nenáležité. Pokiaľ matka poukazovala na to, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom maloletého, odvolací súd uviedol, že nepriame zisťovanie názoru maloletého (prostredníctvom kolízneho opatrovníka) bolo v danom prípade postačujúce. Pripomenul, že matka v konaní pred súdom prvej inštancie nepodala návrh na vykonanie dokazovania výsluchom maloletého a podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné doplniť dokazovanie vykonaním tohto dôkazu.

Prípustnosť dovolania vyvodzovala matka z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") a tiež § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedla, že podľa nej nie sú z dovolacieho prieskumu vylúčené rozhodnutia namietajúce nesprávne právne posúdenie procesných noriem. Práve naopak, § 420 písm. f) CSP vytvára možnosť ochrany základných práv, do ktorých bolo zasiahnuté rôznym nesprávnym procesným postupom. K prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedla, že dosiaľ dovolacím súdom neriešenou je otázka, či je súd povinný aplikovať vyvrátiteľnú právnu domnienku podľa § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZR"), ak povinný rodič hodnoverne nepreukáže svoj skutočný príjem, pričom ním uvádzané náklady vysoko prekračujú ním deklarovaný príjem, resp. či má súd povinnosť aplikovať v konaní hmotnoprávnu normu, ak sa naplnili predpoklady, ktoré táto norma pre svoju aplikáciu predvída. Matka v súvislosti s takto naformulovanou otázkou vychádzala z presvedčenia, že príjem deklarovaný otcom nezodpovedá jeho skutočnému príjmu, čo vyplýva z toho, že otcom vyčíslené mesačné náklady (955 eur) prevyšujú ním deklarovaný príjem (600 až 800 eur). Skutočný príjem otca je podľa nej bezpochyby vyšší a umožňuje mu uspokojovať aj finančne náročnejšie koníčky (