Ochrana oprávneného dediča/Možnosť tezaurácie výživného (ZSP 49/2023)

§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka
§ 64 zákona o rodine
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

Právo oprávneného dediča na vydanie majetku, ktorý má nepravý dedič z dedičstva (§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalého manžela, ktorý bol predmetom vyporiadania v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

V prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa sa rodičia môžu dohodnúť, že výživné na maloleté dieťa splatné až v budúcnosti bude tezaurované (§ 64 zákona o rodine) aj prevodom podielových listov z povinného rodiča na dieťa.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/13/2022

Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že nebol účastníkom konania o dedičstve po poručiteľovi, hoci ním, ako poručiteľov syn a dedič mal byť. V uvedenom konaní bola určená všeobecná cena majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) poručiteľa a žalovanej (manželky poručiteľa) a zároveň bolo určené, čo z majetku v BSM patrí žalovanej a čo do dedičstva po poručiteľovi. V osvedčení o dedičstve bolo konštatované, že poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení a že dedičmi zo zákona sú manželka poručiteľa a deti pochádzajúce z ich manželstva. Na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nadobudla celé dedičstvo manželka poručiteľa bez povinnosti finančne sa vyrovnať s ostatnými dedičmi. Žalobca, dedičské práva ktorého neboli zohľadnené, vzhľadom na to ako oprávnený dedič [§ 485 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“] uplatnil svoje práva na súd

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalobca – poručiteľov syn a dedič v prvej dedičskej skupine – nebol účastníkom konania o dedičstve po poručiteľovi a majetok z dedičstva nadobudla len žalovaná. Ostatní žalovaní (spoločné deti poručiteľa a jeho manželky) z majetku poručiteľa nenadobudli v dedičskom konaní žiadny majetok, preto žalobu voči nim z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok domáhať sa vydania majetku, avšak len toho, ktorý v konaní o dedičstve nadobudla žalovaná z dedičstva (§ 485 OZ). Na majetok, ktorý rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM poručiteľa a žalovanej pripadol do jej výlučného vlastníctva, sa totiž (podľa názoru súdu) nevzťahuje povinnosť žalovanej vydať ho žalobcovi. Pokiaľ žalovaní v spore navrhli, aby žalobcovi bol na jeho dedičský podiel započítaný peňažný dar 33 000 eur, ktorý obdržal za života poručiteľa vo forme podielových listov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že započítanie v zmysle § 484 druhá veta OZ nie je možné, lebo poskytnutím týchto podielových listov poručiteľ plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči žalobcovi.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd konštatoval, že napadnutý rozsudok je čiastočne nepreskúmateľný (preto ho čiastočne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu žalované deti poručiteľa nie sú pasívne legitimované (z dedičstva nič nenadobudli, preto nemajú žalobcovi ani čo vydať), preto žaloba voči nim bola správne zamietnutá. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo pri rozhodovaní o žalobe potrebné vychádzať (len) z majetku, ktorý žalovaná nadobudla z dedičstva. K argumentácii žalobcu pripomenul, že v konaní o dedičstve môže byť BSM vyporiadané aj tak, že celé BSM patrí do dedičstva a pozostalému manželovi patrí tzv. náhradová pohľadávka (a naopak). Ak by súd v konaní o žalobe oprávneného dediča ako predbežnú otázku posudzoval rozsah bezdôvodného obohatenia nepravého dediča (v danom prípade žalovanej) aj z majetku patriaceho do BSM (to znamená, ak by nevychádzal z osvedčenia o dedičstve ani z dohody o vyporiadaní BSM), tak len za predpokladu, že BSM nebolo vyporiadané podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Podľa odvolacieho súdu sa teda žalobca nedôvodne domáha ochrany svojich práv aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré v konaní o dedičstve pri vyporiadaní BSM pripadli žalovanej. Dodal, že v konaní o žalobe podanej v zmysle § 485 OZ súd nemôže rozhodnutie o vyporiadaní BSM zrušiť, ani nanovo o ňom rozhodnúť. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o nezapočítaní daru podielových listov na dedičský podiel žalobcu. Podľa jeho názoru tento bezodplatný prevod nemohol byť v žiadnom prípadne plnením vyživovacej povinnosti poručiteľa voči žalobcovi. Podielové listy sú totiž cenné papiere, s ktorými je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnosoch z tohto majetku. Podielové listy zabezpečujú ich majiteľom podiel na výnosoch zo vzájomného investovania do cenných papierov alebo iných majetkových hodnôt. Podielovými listami nie je možné zabezpečiť pravidelnú spotrebnú funkciu výživného ani uspokojovanie bežných osobných potrieb žalobcu. Podielové listy nie sú spôsobilé ani ako výživné splatné v budúcnosti, lebo o takejto povinnosti vo vzťahu k vtedy maloletému žalobcovi nerozhodol súd a neexistovali (neboli tvrdené) žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Navyše, žalobca a jeho matka tvrdili, že bežné výživné poručiteľ neplatil vôbec. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prevodom podielových listov došlo k ich darovaniu, ktoré je relevantné v zmysle § 484 ods. 1 OZ. Odvolací súd po zhrnutí, že v danom prípade sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, vysvetlil v závere