Rozpor priznania výživného na plnoleté dieťa s dobrými mravmi (ZSP 50/2023)

§ 75 ods. 2 zákona o rodine
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

Z hľadiska posúdenia, či by priznanie výživného na plnoleté dieťa bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 zákona o rodine), je bez právneho významu, že ku konaniu dieťaťa zakladajúcemu tento rozpor došlo až po podaní návrhu na určenie výživného.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/188/2022

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že plnoletý navrhovateľ uplatnil v konaní voči odporcovi (svojmu otcovi) nárok na výživné. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu posudzoval súd opodstatnenosť návrhom uplatneného nároku len za obdobie od podania návrhu (5. mája 2014) do vylúčenia navrhovateľa z denného štúdia na vysokej škole (31. augusta 2014). Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že odporca v tomto období riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Zároveň ale bolo preukázané, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený za vraždu blízkej osoby (odporcovej matky), ktorej sa dopustil 26. apríla 2015. S prihliadnutím na to súd prvej inštancie konštatoval, že ani za predpokladu existencie nároku navrhovateľa na výživné voči odporcovi nie je možné vyhovieť podanému návrhu, nakoľko je neprípustné, aby plnoletá osoba, ktorá úmyselne usmrtila matku svojho otca, sa voči nemu domáhala výživného. Je pritom bez významu, že k vražde došlo až po čase, za ktorý by inak navrhovateľovi patril nárok na výživné. Dodal, že životný štýl, ktorý navrhovateľ už dávnejšie viedol (požíval omamné a psychotropné látky, ich užívanie prezentoval na sociálnej sieti a takýto záhaľčivý spôsob života radil medzi svoje záujmy a aktivity) a najmä trestným súdom odsúdené konania navrhovateľa (v roku 2015 zavraždil odporcovu matku a v roku 2010 sa zúčastnil na úkladnej vražde inej osoby), treba objektívne kvalifikovať ako správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami nespochybniteľne dopadajúcimi na odporcu, porušuje dobré mravy. Z týchto dôvodov navrhovateľov návrh na určenie výživného zamietol.

Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým a právnym záverom vedúcim k zamietnutiu návrhu na určenie výživného, keď s poukazom na § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) posúdil správanie navrhovateľa voči odporcovi ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že vzťah navrhovateľa k odporcovi zreteľne nezodpovedá vzťahu dospelého dieťaťa k rodičovi. Vražda svojej starej matky je bez akýchkoľvek pochybností absolútne odsúdeniahodným správaním, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami objektívne porušuje základné pravidlá slušnosti a ľudskosti. Prioritným predmetom úpravy rodinného práva sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Nie je spravodlivé, aby osoba, ktorá sa dopustila k