Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Európsky vyšetrovací príkaz na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky

V posledných desaťročiach prešli telekomunikačné technológie enormným vývojom, najmä v oblasti internetovej, mobilnej a satelitnej telekomunikácie.
1)
Telekomunikačné zariadenia sú často používané aj páchateľmi v rámci páchania cezhraničnej trestnej činnosti. Preto bolo potrebné vytvoriť právny rámec pre justičnú spoluprácu pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky na území iného členského štátu EÚ. Autor predstavuje justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ pri odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky na základe Európskeho vyšetrovacieho príkazu. Zaoberá sa jednotlivými možnosťami, keď je Slovenská republika vydávajúci, ale aj vykonávajúci štát. Na záver poukazuje na niektoré aplikačné problémy pri realizácii Európskeho vyšetrovacieho príkazu na odpočúvanie.
In the lastdecade telecommunications technology has undergone enormous development, particularly in the field internet, mobile and satellite telecommunications. Telecommunication devices are often used even by perpetrators in the context ofcross border criminal activities. It was therefore necessary to create a legal framework for judicial co-operation when interception and recording of telecommunications is performed in the territory of another Member State. The author presents judicial cooperation between EU Member States in the interception of telecommunications based on the European investigation order. He deals with eventualities when the Slovak Republic is the issuing state but also the executing state. Finally, he points to some application problems in the execution ofthe European investigation orderfor interception of telecommunications.
ZÁHORA, J.: Európsky vyšetrovací príkaz na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 986 - 999.
 

Úvod
Po vzniku Európskych spoločenstiev, teraz Európskej únie, možno sledovať významný vplyv Európskej únie na národné trestné právo. Hoci pri vzniku Európskych spoločenstiev sa nepočítalo so zásahmi Spoločenstva do oblasti trestného práva, história ukazuje, že tieto zásahy boli a sú neodmysliteľné.
2)
Zrušenie hraničných kontrol v Európskej únii značne uľahčilo voľný pohyb občanov, no zároveň sa otvorili hranice aj pre páchateľov trestných činov. Ľudia môžu voľne cestovať a využívať voľný pohyb osôb. Berúc do úvahy voľný pohyb osôb v rámci EÚ, páchatelia majú neobmedzené možnosti vo výbere miesta svojich kriminálnych aktivít. Spomedzi najzávažnejších foriem trestnej činnosti možno spomenúť napr. obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami, sexuálne vykorisťovanie či "pranie špinavých peňazí". Popri týchto "tradičných" formách páchania trestnej činnosti sa objavujú "nové" formy trestnej činnosti, akou je napr. počítačová kriminalita.
3)
Ako bolo uvedené, páchatelia sa môžu v rámci EÚ voľne pohybovať, resp. si voľne "vyberať" miesta ich kriminálnych aktivít. Štátne hranice však tvoria určitú prekážku pri výkone spravodlivosti v rámci rozdielnych trestných jurisdikcií a to predovšetkým pri odhaľovaní a vyšetrovaní týchto trestných činov, získavaní dôkazov pre ich následné využitie na odsúdenie páchateľa v inom členskom štáte. Postupne sa tak začali vytvárať určité mechanizmy spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi s následnou využiteľnosťou takto získaných dôkazov v trestnom konaní.
Na základe vytvorenia "Schengenského priestoru"
4)
bol prijatý aj tzv. Schengenský vykonávací dohovor
5)
, ktorý vytvoril východiskovú platformu spolupráce medzi členskými štátmi Schengenskej dohody. Právna pomoc v trestných veciach bola upravená v III. hlave Schengenského vykonávacieho dohovoru.
Viaceré nástroje uplatniteľné na vzájomnú právnu pomoc a paralelná existencia vzájomnej právnej pomoci so vzájomným uznávaním justičných rozhodnutí tvorili roztrieštený prístup, čím sťažovali úlohu justičným orgánom pri uplatňovaní postupov justičnej spolupráce v trestných veciach. Európska rada preto vyzvala na vytvorenie takého komplexného systému, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje v tejto oblasti zabezpečenia dôkazov a ktorý by sa podľa možností vzťahoval na všetky druhy dôkazov, obsahoval lehoty na vykonanie a čo najviac obmedzil dôvody odmietnutia. Ďalším problémom pri aplikácii inštitútov justičnej spolupráce v trestných veciach boli problémy s prípustnosťou dôkazov získaných v jednom členskom štáte EÚ a následným využitím takto získaného dôkazu v inom členskom štáte.
Historické súvislosti
Fundamentálnym činiteľom v oblasti justičnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ bolo prijatie Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (ďalej len "Dohovor 2000"), ktorý doplnil a rozšíril existujúce formy spolupráce medzi členskými štátmi EÚ. Dohovor 2000 bol prijatý na základe výzvy prednesenej na seminári praktikov, ktorý sa konal v apríli 1995, aby Európska únia vytvorila vhodné nástroje justičnej spolupráce v trestných veciach.
6)
Vychádzajúc z výsledkov tohto seminára bol v apríli 1996 predstavený návrh dohovoru. Tento text bol neskôr rozšírený aj na oblasti, ktoré neboli pôvodne obsiahnuté, najmä na odpočúvanie telekomunikácie. V hlave III. citovaný dohovor upravoval podrobnosti o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie pri odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky.
Cieľom Dohovoru 2000 bolo rozvinutie a modernizácia existujúcich ustanovení týkajúcich sa spolupráce, berúc do úvahy najmä pokroky v technológiách. Dohovor 2000 možno považovať za prvý multilaterálny dohovor, ktorý sa, okrem iných oblastí, explicitne zaoberal aj problematikou odpočúvania telekomunikačnej prevádzky. Hoci Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach
7)
z roku 1959, prijatý na pôde Rady Európy, vytváral možnosti na právnu pomoc aj v oblasti odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, Európska komisia dospela k záveru, že je namieste prijať špecifický nástroj, pretože nie všetky zmluvné štáty pokladali tento dohovor z roku 1959 za vhodný právny základ na vybavenie žiadosti o odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky.
8)
V zmysle čl. 18 Dohovoru 2000 bolo možné vydať v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva dožadujúceho štátu žiadosť o odpočúvanie a okamžitý prenos telekomunikačnej prevádzky dožadujúcemu členskému štátu alebo o odpočúvanie, záznam a následný prenos záznamu telekomunikačnej prevádzky dožadujúcemu členskému štátu. V čl. 19 a 20 boli upravené špecifické formy odpočúvania, a to: odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky na vlastnom území prostredníctvom poskytovateľov služieb a odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky bez technickej pomoci iného členského štátu.
Významným faktorom rozvoja justičnej spolupráce pri odpočúvaní telekomunikácie je aj skutočnosť, že v posledných desaťročiach prešli telekomunikačné technológie prudkým vývojom, najmä v oblasti internetovej, mobilnej a satelitnej telekomunikácie. Telekomunikačné zariadenia sú často používané páchateľmi v rámci páchania cezhraničnej trestnej činnosti, organizovanú trestnú činnosť a terorizmus nevynímajúc. Preto bolo potrebné reagovať aj na formy justičnej spolupráce pri odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky na území iného štátu.
Základným nedostatkom Dohovoru 2000 je jeho nedokončená ratifikácia všetkými členskými štátmi EÚ. Hoci od jeho podpísania už uplynulo 20 rokov, stále ho neratifikovali všetky členské štáty. Dohovor 2000 doposiaľ neratifikovalo Chorvátsko, Grécko a Írsko. Zatiaľ posledným členským štátom EÚ, ktorý ratifikoval Dohovor 2000, bolo Taliansko, pre ktoré je tento dohovor platný od 22. februára 2018.
9)
Vzhľadom na prijatie
Európskeho vyšetrovacieho príkazu
(ďalej len "EVP") boli príslušné ustanovenia tohto Dohovoru 2000, s výnimkou spoločných vyšetrovacích tímov, od 22. mája 2017 nahradené práve týmto nástrojom a to vo všetkých členských štátoch EÚ s tým, že Írsko
10)
a Dánsko
11)
sa na EVP nezúčastňujú. Preto sa vo vzťahu k Írsku a Dánsku nepostupuje na základe EVP. Na druhej strane, Spojené kráľovstvo urobilo vyhlásenie, že sa bude podieľať na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.
12)
Vzhľadom na to, že 1. februára 2020 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vystúpilo z Európskej únie
13)
, vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu sa po uplynutí prechodného obdobia (ktoré sa skončí 31. decembra 2020, pokiaľ sa neprijme iná dohoda), nebude postupovať v zmysle Smernice 2014/41/EÚ.
Všeobecná charakteristika EVP
Nástroje založené na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí vo vzťahu k zaisťovaniu dôkazov
14)
sa pokladali za neuspokojivé vtom, že sa vzťahovali len na špecifický typ dôkazov a že ustanovovali veľký počet dôvodov na odmietnutie vykonania príkazu.
15)
Dovtedajší stav v získavaní dôkazov naprieč vnútornými hranicami EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Hlavné problémy súviseli s roztrieštenosťou a zložitosťou vtedajšieho právneho rámca získavania dôkazov. Roztrieštenosť a zložitosť bola spôsobená predovšetkým existenciou dohovorov o vzájomnej právnej pomoci a nástrojov o vzájomnom uznávaní a zložitosťou právneho rámca (nástrojov o vzájomnom uznávaní). V tejto oblasti paralelne existovala tradičná vzájomná právna pomoc a vzájomné uznávanie. To znamenalo, že orgán štátu pôvodu/dožadujúci orgán sa mohol rozhodnúť, či použije vzájomnú právnu pomoc alebo vzájomné uznávanie, pričom sa na ne vzťahovali rôzne pravidlá a v niektorých prípadoch o nich konali iné príslušné orgány.
Z toho dôvodu Komisia predstavila Zelenú knihu
16)
, ktorej cieľom bolo nahradenie existujúceho právneho režimu získavania dôkazov v trestných veciach jediným nástrojom založeným na zásade vzájomného uznávania, ktorý by sa vzťahoval na všetky typy dôkazov.
V Štokholmskom programe
17)
Európska rada rozhodla, že by sa malo pokračovať v tvorbe "komplexného systému na získavanie dôkazov v prípadoch s cezhraničným rozmerom na základe zásady vzájomného uznávania. Existujúce nástroje v tejto oblasti predstavujú neucelený režim. Preto je potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale taktiež zohľadňujúci pružnosť tradičného systému vzájomnej právnej pomoci. Tento nový model by mohol mat širší rozsah pôsobnosti a mal by zahŕňať čo najviac typov dôkazov a zároveň zohľadňovať dotknuté opatrenia." Európska rada vyzvala Komisiu, aby po posúdenívplyvu navrhla komplexný systém, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje v tejto oblasti a ktorý by sa podľa možností vzťahoval na všetky druhy dôkazov a lehoty výkonu a čo najviac obmedzil dôvody odmietnutia, či na to ako uľahčiť prípustnosť dôkazov v tejto oblasti.
Tento "nový prístup" sa zakladá na jedinom nástroji s názvom Európsky vyšetrovací príkaz, ktorý bol zavedený
smernicou o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach
18)
(ďalej len "smernica 2014/41/EÚ").
Právny základ citovanej smernice vychádza z článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
19)
EVP by mal mať horizontálnu pôsobnosť, a preto by sa mal uplatňovať na všetky vyšetrovacie opatrenia, ktorých cieľom je získanie dôkazov.
20)
Cieľom
predmetnej smernice bolo vytvoriť jeden účinný, prehľadný a flexibilný inštitút na získanie dôkazu v rámci trestného konania, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte.
Európsky vyšetrovací príkaz
je justičné rozhodnutie, ktoré vydal alebo overil
21)
justičný orgán členského štátu na účely vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení v inom členskom štáte s cieľom získať dôkazy v súlade s touto smernicou. EVP sa môže vydať aj na
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 8-9/2020

8-9/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov