ZR XVII/2019 (64/2015) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. mája 2014, sp. zn. 3 Sž/22/2013)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2015, s. 17 – 28.

Telenákupom, ktorý je jednou z foriem mediálnej komerčnej komunikácie, je i program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa audiotextovej hry o cenu, ktorou je finančná výhra.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. mája 2014, sp. zn. 3 Sž/22/2013)

Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 4. 11. 2013, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „odporkyňa“ aj „Rada“).

Odporkyňa, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g), h) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“), rozhodnutím zo dňa 10. 9. 2013 (vydaným v správnych konaniach) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu – pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 16 000 € za porušenie povinnosti uvedenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe D. dňa 11. 1. 2013 o cca 00.31 hod. a dňa 20. 1. 2013 o cca 23.55 hod. odvysielala komunikáty s názvom Sexy výhra a dňa 30. 3. 2013 o cca 7.00 hod. a dňa 1. 5. 2013 o cca 7.00 hod. odvysielala komunikáty s názvom Akčná výhra, ktoré naplnili definíciu telenákupu, keď obsahovali nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadaných úloh.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielané komunikáty obsahovali priamu ponuku (zverejnenie audiotextového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu (hru o cenu), a preto tieto komunikáty naplnili definíciu telenákupu, v dôsledku čoho sa na ne vzťahuje úprava § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. Odporkyňa uviedla, že na základe poskytnutých informácií v odvysielaných príspevkoch diváci nemali možnosť identifikovať všetky znaky, ktoré mali zohľadniť a ich číselné hodnoty. Hoci celá úloha bola prezentovaná ako jednoduchá a poskytnuté informácie ako dostačujúce na jej riešenie, je zrejmé, že tieto neboli jednoznačné, úplné, presné a ani správne a nepostačovali na vyriešenie zadanej úlohy moderátorkou prezentovaným spôsobom.

Rada dospela k záveru, že odvysielané komunikáty, ktoré naplnili definíciu telenákupu boli nečestné, nakoľko boli vysielané tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných alebo nepresných informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu o náročnosti riešenia zadanej úlohy a spôsobe jej riešenia za účelom presvedčiť ho, aby sa hry o cenu zúčastnil. Jednotlivé úlohy boli prispôsobované tak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky znaky, ktoré majú byť nositeľmi číselnej hodnoty, resp. číselnú hodnotu týchto znakov, čím sa pre nich stali neriešiteľné na základe matematických postupov.

Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu porušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 16 000 €.

II.

Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že na základe vizuálneho ako aj verbálneho zadania, viacnásobne proklamovaného počas vysielania, bolo divákovi zrejmé, že úlohou je spočítať všetky čísla viditeľné na obrázku, pričom obrázok bol vymedzený jeho zreteľným orámovaním, teda nebolo pochybností, ktorá časť obrazovky bola obrázkom, kde sa nachádzali číslice, ktoré bolo potrebné spočítať. Zároveň odzneli pre diváka aj ďalšie podstatné informácie, ktoré divákovi naznačili správny postup, spôsob uvažovania, informovali ho o skutočnosti, že číslice môžu byť aj ukryté a že sa má zamerať na číslice všetkých možných sústav.

Zdôraznila, že sčítanie je počtový výkon, binárna operácia, ktorá usporiadanej dvojici reálnych čísel priraďuje číslo označené symbolom a+b.

Čísla, ktoré sa pri sčítaní sčítavajú, sa nazývajú sčítance. Výsledok sčítania je číslo, ktoré sa nazýva súčet. Číslica alebo cifra je znak (symbol) používaný na zápis hodnoty čísla v danom ráde v pozičnej číselnej sústave.

V desiatkovej (decimálnej) sústave sa používajú číslice 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9. Na zápis čísiel v šestnástkovej (hexadecimálnej) sústave sa ako číslice používajú aj písmená A, B, C, D, E, F.

Rímske číslice: I = 1, V = 5, X = 10, L = 50, C = 100, D = 500, M = 1000. Pojem digitálny označuje veličiny, vyjadrené v diskrétnej (nespojitej) číselnej forme (obvykle v binárnej sústave pomocou jednotiek a núl).

Navrhovateľka tiež podrobne rozpísala, akým spôsobom sa mali konkrétne príklady počítať, ktorým číslam a znakom bola pridelená aká číselná hodnota a aký bol správny výsledok.

Navrhovateľka uviedla, že zákon č. 308/2000 Z. z. neobsahuje definíciu slušnosti a čestnosti, neobsahuje výklad k tomuto ustanoveniu zákona, teda vysielateľ môže pri definovaní týchto pojmov v nadväznosti na aplikáciu predmetného ustanovenia zákona aplikovať len všeobecné a verejnosťou prijateľné normy slušnosti a čestnosti. Má za to, že celé vysielanie vysielateľa je možné považovať za také, ktoré je slušné a čestné a nemá vedomosť o tom, že by obsahom vysielania vysielateľa boli akékoľvek nečestné alebo neslušné obsahy. Vo všeobecnosti je možné čestnosť a slušnosť považovať za spoločenské hodnoty prisudzované procesom alebo javom danou spoločnosťou. Je zrejmé, že obsah týchto pojmov a ich výklad bude závisieť od spoločnosti, od doby, v ktorej sú posudzované, od okolností, za ktorých dochádza k ich posúdeniu od ďalších faktorov, ktoré budú mať jednoznačne vplyv na výklad a obsah týchto pojmov. Pojem slušnosť a čestnosť v súčasnej spoločnosti sú kritériami morálky a etiky, dôležitým javom, ktorý by mal byť princípom každej spoločnosti. Je nespochybniteľné, že vplyv na morálku spoločnosti majú aj médiá, preto je v tejto súvislosti vysielateľovi nejasné, na základe čoho považuje správny orgán napadnuté vysielanie za nečestné a neslušné. (Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku citovala z odbornej publikácie: Právny rozbor, Advokátní kancelář JUDr. Anna Stará pre Objednatele: Rada pro rozhlasové a televizní vysílaní; z 11. apríla 2006, Praha.)

K právnej podstate posúdenia predmetných vysielaní ako telenákupu navrhovateľka uviedla, že sa nestotožnila s právnym názorom odporkyne, ktorá podradila odvysielané komunikáty ustanoveniam upravujúcim vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie, teda keď predmetné komunikáty považuje za telenákup podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Podľa názoru vysielateľa predmetné komunikáty vykazujú jasné znaky zábavného súťažného formátu, nie sú priamou ponukou vysielanou verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Navrhovateľka má za to, že pokiaľ majú byť predmetné komunikáty považované za telenákup tak, ako je pojem telenákup definovaný v ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z., je potrebné naplniť všetky kritériá definované v § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a zároveň musia byť naplnené kritériá definované v ustanovení § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.

Podľa jej názoru telenákup je formou mediálnej komerčnej komunikácie a ako taký musí byť preukázané, že vysielaný komunikát naplnil kritériá mediálnej komerčnej komunikácie vo všetkých častiach. Musí byť teda preukázané, že v danej veci išlo o skutočnú ponuku služieb, skutočné nabádanie diváka zaobstarať si tovary alebo služby a o skutočný odplatný vzťah. V opačnom prípade nie je možné predmetné komunikáty považovať za telenákup, ale za reláciu zábavného charakteru s prvkami hry. Navrhovateľka poukázala aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) vec C-195/06 (Kommunikationsbehörde Austria c) a Österreichischer Rundfunk).

Navrhovateľka uviedla, že odvysielané komunikáty boli samostatnou programovou jednotkou, vysielateľom prezentované ako zábavný formát s prvkami hry. Z pohľadu vysielateľa išlo o nakupovaný akvizičný program, a to od spoločnosti T.TV Ltd., pričom vysielateľ nezasahuje do obsahu nakúpeného programu a zaväzuje sa odvysielať ho tak, ako bol výrobcom diela dodaný. Vysielateľ nedisponuje obsahom týchto relácií. Vysielateľ nakupuje predmetné programy ako akvizície a tieto zaraďuje do vysielania ako akvizičné zábavné programy, teda nepredáva vysielací čas s cieľom vysielať reklamu alebo telenákup tretej osoby. Vysielateľ sa nepodieľa na akýchkoľvek ziskoch výrobcu diela, ktoré plynú z jeho hospodárskej činnosti pri realizácii predmetných komunikátov a ani pri akejkoľvek jeho inej podnikateľskej činnosti. Vysielateľ má právo na kontrolu obsahu zadaných súťaží tak, aby tieto neboli v rozpore s ustanoveniami zákona. Predmetné komunikáty sú vysielané v dennej periodicite, ako pravidelný programový formát, z celkového vysielacieho času tvoria minimum, nakoľko programová služba D. je vysielaná 24 hodín denne. Vysielanie predmetných komunikátov nie je nosným vysielacím programovým formátom programovej služby D., programová služba D. je monotypovou programovou službou, ktorej viac ako 80 % programov tvorí dramatika, resp. dramatický programový typ (z prevažnej časti filmy, seriály). V predmetných komunikátoch nie je nikde prezentovaný žiadny obchodný názov, obchodná značka, obchodná známka, tovary alebo služby tretích subjektov a nie je ani prezentované ďalšie vysielanie vysielateľa. Otázky, ktoré sú súčasťou predmetných komunikátov sú náhodné, nie sú spájané s nijakým obchodným menom, názvom, značkou, tovarom alebo službou tretieho subjektu. Obsah predmetných komunikátov nie je možné nijakým bežným a ani skrytým spôsobom spojiť s akoukoľvek komerčnou činnosťou akéhokoľvek tretieho subjektu. Podľa názoru navrhovateľky teda odvysielané komunikáty nie je možné považovať za telenákup a tak ich nie je možné podriadiť pod ustanovenia upravujúce vysielanie reklamy a telenákupu.

Navrhovateľka ďalej namietala aj výšku uloženej pokuty z dôvodu, že nereflektuje naposledy právoplatne uloženú sankciu, keďže vysielateľka doteraz nebola sankcionovaná za porušenie v rozhodnutí uvedeného ustanovenia zákona. Poukázala pritom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/28/2007, a tak je podľa navrhovateľky pokuta vo výške 16 000 € neprimeraná a neodôvodnená.

Poukazujúc na uvedené navrhovateľka navrhla, aby najvyšší súd predmetné rozhodnutie odporkyne zrušil a v prípade, ak uvedenému návrhu súd nevyhovie, aby adekvátne znížil uloženú sankciu tak, aby spĺňala svoj preventívny a výchovný účel.

III.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. 9. 2013 potvrdil.

V dôvodoch uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaných komunikátov vychádzala z rozsudku SD EÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone č. 308/2000 Z. z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu, je telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá:

– skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou,

– význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu