Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Späťvzatie podpory pre prezidentského kandidáta
Autor si v príspevku kladie otázku, v nadväznosti na viaceré prípady dištancovania sa poslancov NR SR od prezidentských kandidátov, ktorých sme boli svedkami v roku 2019, či je dispozícia s poslaneckým návrhom na kandidáta na prezidenta z právneho hľadiska vôbec možná. Pozornosť sa zameriava nielen na vecnú prípustnosť späťvzatia poslaneckého návrhu či poslaneckej podpory pre kandidáta, ale aj na formu takéhoto prejavu vôle a časový rámec jeho realizovateľnosti. Súčasťou záveru príspevku je aj formulácia návrhov de lege ferenda.
Following several cases of members of Slovak Parliament dissociating themselves from presidential candidates in 2019, the author deals with the question whether it is legally possible to withdraw the parliamentary proposal for the presidential candidate. The paper focuses not only on the factual admissibility of the withdrawal of the MP's support for the presidential candidate, but also on the form of such an activity and the timeframe of its feasibility. Moreover, proposals de lege ferenda form part of the conclusions of the paper.
DOMIN, M.: Späťvzatie podpory pre prezidentského kandidáta; Justičná revue, 72, 2020, č. 1, s. 17 - 34.
Úvod
Aj keď politická prax môže vytvárať dojem, že uchádzač o úrad prezidenta Slovenskej republiky je tým subjektom, ktorý podáva návrh na svoju kandidatúru (aj keď podporenú podpismi poslancov alebo občanov), z formálno-právneho hľadiska je takýto kandidát skôr objektom než subjektom návrhu. V zmysle Čl. 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
1)
(ďalej aj "Ústava") totiž "
kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady
(...),
a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi
". Návrh na kandidáta na prezidenta tak môže predložiť len (1) skupina najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj "Národná rada" alebo "NR SR"), alebo (2) skupina najmenej 15 000 oprávnených občanov Slovenskej republiky (ďalej aj "SR"). Samotná osoba, ktorá sa chce o post hlavy štátu uchádzať, teda návrh na svoju kandidatúru, z formálno-právneho hľadiska, nepodáva.
2)
Návrh na prezidentského kandidáta sa najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb doručuje predsedovi NR SR.
3)
Ten následne, najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, rozhodne o jeho prijatí alebo odmietnutí.
4)
Rozhodnutie predsedu Národnej rady o odmietnutí návrhu nemusí byť konečné, keďže je preskúmateľné súdom.
5)
Skutočnosť, že kandidáta na prezidenta môžu navrhnúť len dva druhy subjektov, následne vyvoláva otázku, či tieto subjekty môžu, prípadne za akých okolností a v akom časovom rámci svoje rozhodnutie zmeniť a kandidatúru takpovediac stiahnuť. Logiku "kto navrhuje, nech aj odvoláva" pritom zákonná úprava, ako si ešte na ďalších riadkoch priblížime, pri iných druhoch volieb výslovne predpokladá. V prípade volieb prezidenta však ani Ústava a rovnako ani volebný kódex
expressis verbis
neupravujú to, či skupina poslancov NR SR, prípadne aj skupina občanov SR, môžu so svojím návrhom na kandidáta na prezidenta disponovať, najmä ho vziať späť.
6)
Načrtnuté úvahy o možnostiach dispozície s prezidentskou kandidatúrou zo strany poslancov NR SR pritom nezostávajú len v rovine teórie. Zatiaľ posledné voľby prezidenta, ktoré sa konali v marci 2019, totiž mali priniesť hneď viacero situácií potvrdzujúcich úvahy o možnosti späťvzatia návrhu na kandidáta či možnosti späťvzatia podpory pre tohto kandidáta. V prípade jedného z prezidentských kandidátov malo dôjsť k "späťvzatiu podpisu" pod jeho kandidatúru jedným z poslancov NR SR.
7)
Dotknutá osoba sa však, aj napriek uvedenému, napokon kandidátom stala, keďže získala dostatočný počet "poslaneckých podpisov".
8)
V druhom prípade došlo k tomu, že predseda Národnej rady odmietol návrh na kandidáta z dôvodu, že poslanci, ktorí sa pod predmetný návrh mali podpísať, sa neskôr listom adresovaným samotnému predsedovi od dotknutého návrhu dištancovali. Tvrdili totiž, že boli uvedení do omylu, keďže predpokladali, že svoj podpis pripojili k petícii ako občianskemu návrhu, ktorý pre svoju relevantnosť musí obsahovať aspoň 15 000 podpisov. Poslancom aj predsedovi NR SR, ktorý návrh na kandidatúru dotknutej osoby odmietol, dal napokon za pravdu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len "Najvyšší súd" alebo "NS SR"), ktorý žalobu žiadajúcu preskúmanie rozhodnutia predsedu Národnej rady a jeho nahradenie zamietol.
9)
Žalobca napokon neuspel ani na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj len "Ústavný súd" alebo "ÚS SR"), ktorý jeho ústavnú sťažnosť namietajúcu porušenie základných práv a slobôd odmietol.
10)
V druhom z uvedených prípadov síce NS SR v rozhodnutí výslovne nespomína možnosť späťvzatia poslaneckého návrhu, no jeho závery možno interpretovať aj takýmto spôsobom.Cieľom tohto príspevku preto je, v nadväznosti na stručne priblížené udalosti z obdobia minuloročných prezidentských volieb, pokúsiť sa zodpovedať otázku, či poslanci NR SR môžu so svojím návrhom na kandidáta na prezidenta disponovať, predovšetkým či môžu svoj návrh ako celok vziať späť, prípadne či podporu prezidentskému kandidátovi môže vziať späť niektorý z poslancov individuálne. Okrem otázky,
či
je to možné, sa na ďalších riadkoch pokúsime nájsť odpoveď aj na otázku,
dokedy
by to malo byť možné. Zaoberanie sa druhou otázkou, teda časovým ohraničením možnosti dispozície s prezidentskou kandidatúrou zo strany poslancov Národnej rady však bude, samozrejme, podmienené kladnou odpoveďou na otázku prvú. Aj napriek skutočnosti, že nastolené otázky nie sú výlučne teoretické a v praxi už boli, prinajmenšom do určitej miery, nastolené, slovenská odborná literatúra im doposiaľ potrebnú pozornosť nevenovala. Odpoveď na položené otázky sme nenašli ani v relevantnom výbere učebných pomôcok z oblasti ústavného práva,
11)
ani v relevantných monografiách
12)
či komentároch k Ústave.
13)
Dispozícia s prezidentskou kandidatúrou zo strany samotného kandidáta
Ako už bolo naznačené v úvode, súčasná právna úprava výslovne nepredpokladá možnosť dispozície s prezidentskou kandidatúrou zo strany subjektu, ktorý návrh na kandidáta na prezidenta podal, či už by išlo o skupinu občanov SR alebo skupinu poslancov NR SR. Avšak, volebný kódex predpokladá možnosť dispozície s kandidatúrou priamo zo strany prezidentského kandidáta. Zákonná úprava tejto dispozície je jednotná a vzťahuje sa preto na všetkých prezidentských kandidátov bez ohľadu na to, či ich navrhli poslanci Národnej rady alebo občania. Na nasledujúcich riadkoch si túto zákonnú úpravu v stručnosti priblížime, keďže môže byť argumentačne využiteľná aj v snahe nájsť odpovede na otázky, ktoré boli na úvod príspevku položené.
Fyzická osoba, ktorá je kandidátom na prezidenta, síce sama návrh na svoju kandidatúru podať nemôže, avšak "vziať ju späť" sama už môže. Volebný kódex možnosť prezidentského kandidáta disponovať so svojou kandidatúrou označuje ako "vzdanie sa kandidatúry" a upravuje ju v § 104. Predmetom úpravy je, okrem samotnej možnosti dispozície, aj forma takéhoto prejavu vôle a časový rámec, v rámci ktorého môže byť táto dispozícia realizovaná. Vzdanie sa kandidatúry musí mať obligatórne písomnú formu a musí byť doručené predsedovi NR SR. Ako sme totiž uviedli, je to práve predseda Národnej rady, kto rozhoduje o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta. Predseda Národnej rady je následne povinný vzdanie sa kandidatúry bezodkladne oznámiť štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej aj len "štátna komisia"), ktorej úlohou je zabezpečiť zverejnenie tejto informácie vo všetkých volebných miestnostiach, ako aj na internetových stránkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj len "Ministerstvo vnútra" alebo "MV SR").
Volebný kódex okrem adresáta vzdania sa kandidatúry výslovne určuje aj časový aspekt dispozície prezidentského kandidáta so svojou kandidatúrou. Vyhlásenie o vzdaní sa kandidatúry musí byť predsedovi NR SR doručené najneskôr 48 hodín pred začatím prvého kola volieb. Keďže voľby sa v zmysle všeobecných pravidiel uvedených v prvej časti volebného kódexu
14)
konajú vždy v sobotu od 07:00 hod., k späťvzatiu kandidatúry môže dôjsť najneskôr do 07:00 hod. vo štvrtok, ktorý predchádza sobotným voľbám. Ako vyplýva aj zo znenia relevantnej zákonnej normy, predmetná lehota má hmotnoprávny charakter, t.j. najneskôr vo štvrtok o 07.00 hod. musí byť písomné vzdanie sa kandidatúry predsedovi NR SR skutočne doručené. Ak došlo k vzdaniu sa kandidatúry po vyhotovení hlasovacích lístkov, údaje o dotknutom kandidátovi majú na hlasovacom lístku zostať.
15)
Volebný kódex síce v tomto prípade výslovne neuvádza, že na takéhoto kandidáta sa pri sčítavaní hlasov neprihliada, či to, že hlas pre takéhoto kandidáta je neplatný,
16)
no z povahy veci vyplýva, že na takéto (stále právne perfektné) vzdanie sa kandidatúry sa prihliadať má. Akýkoľvek hlas udelený takémuto kandidátovi by preto nemal byť platný.Vzhľadom na uvedené, berúc do úvahy aj spôsob, akým je relevantné ustanovenie volebného kódexu formulované, možno dospieť k záveru, že doručenie vzdania sa kandidatúry po zákonom stanovenej lehote, teda neskôr ako 48 hodín pred začatím volieb, nemá žiadne právne účinky. Vzdanie sa kandidatúry v tak krátkom čase pred voľbami by totiž vyvolávalo viaceré praktické ťažkosti. Okrem iného by napríklad bolo v podstate nemožné, aby sa voliči o takomto vzdaní sa kandidatúry riadnym spôsobom dozvedeli. Avšak, ak by takýto kandidát, ktorý kandidátom už byť nechcel, mal podľa výsledkov prvého kola volieb postúpiť do kola druhého, môže sa kandidatúry platne vzdať po vyhlásení výsledkov prvého kola volieb.
17)
Výslovne to potvrdzuje aj volebný kódex.
18)
Keďže voľby prezidenta, ako je všeobecne známe, môžu byť až dvojkolové, právna úprava predpokladá možnosť vzdania sa prezidentskej kandidatúry aj vo vzťahu k druhému kolu volieb. Podľa pravidiel upravujúcich vzdanie sa kandidatúry pred prvým kolom volieb (§ 104) sa totiž v zmysle § 115 ods. 1 volebného kódexu má primerane postupovať aj v druhom kole volieb. Postupujúci prezidentský kandidát sa teda môže svojej kandidatúry vzdať najneskôr do 48 hodín pred začatím druhého kola volieb, teda rovnako najneskôr do 07:00 hod. vo štvrtok, ktorý predchádza sobote, počas ktorej sa bude druhé kolo volieb konať.
19)
Rovnaká je aj forma a taktiež aj adresát takéhoto prejavu vôle. Ak k takémuto vzdaniu sa kandidatúry dôjde, v zmysle Čl. 101 ods. 5 Ústavy do druhého kola volieb postupuje kandidát, ktorý získal v prvom kole ďalší najvyšší počet hlasov v poradí. Vzhľadom na príkaz použiť pravidlá týkajúce sa prvého kola primerane aj na kolo druhé, ani v prípade druhého kola volieb by už nemalo byť prípustné vzdanie sa kandidatúry neskôr ako 48 hodín pred začatím hlasovania v druhom kole. Žiada sa však dodať, že akékoľvek vzdanie sa kandidatúry v relatívne krátkom čase pred uskutočnením druhého kola, napríklad aj tri či štyri dni pred voľbami, bude síce z formálno-právneho hľadiska platné, no súčasne bude veľmi problematické. Ďalší kandidát v poradí, čiže kandidát nahrádzajúci kandidáta, ktorý sa vzdal, totiž bude mať v porovnaní s druhým uchádzačom výrazne kratší čas na vedenie svojej volebnej kampane. V takomto prípade by tak mohli vzniknúť pochybnosti o tom, či mali obaja kandidáti súperiaci v druhom kole volieb možnosť uchádzať sa o volenú funkciu za rovnakých podmienok, čo je vyžadované ústavným princípom rovnosti volebného práva.
20)
Volebnú kampaň možno totiž viesť len do 48 hodín predo dňom konania volieb, t.j. len do konca stredy (približne 23:59 hod.), ktorá predchádza sobotným voľbám.
21)
Volebný kódex formuluje len spôsob vzdania sa kandidatúry zo strany samotného prezidentského kandidáta a časový okamih, dokedy tak kandidát môže spraviť. Žiadnym spôsobom však neupravuje dôvod. Prezidentský kandidát sa tak svojej kandidatúry môže vzdať z akéhokoľvek dôvodu a nie je povinný tento dôvod, či svoje pohnútky vedúce k vzdaniu sa kandidatúry, s nikým komunikovať. Nemusí tak spraviť nielen s predsedom NR SR, ale ani so subjektmi, ktoré kandidáta navrhli.
Dispozícia s kandidatúrou zo strany navrhujúceho subjektu pri ost
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 1/2020
