Podiel prezidenta SR na ustanovovaní sudcov Ústavného súdu SR

Kreačnou pôsobnosťou prezident SR vstupuje do sféry vplyvu zákonodarnej moci, vlády SR i súdnej moci tak vo vzťahu k Ústavnému súdu SR, k všeobecným súdom ako aj k Súdnej rade SR. Šírka záberu robí z kreačnej pôsobnosti prezidenta SR súbor ústavnoprávne najvýznamnejších otázok týkajúcich sa postavenia hlavy štátu. Zároveň sa bytostne dotýka záujmov politických strán v mocensky veľmi citlivých oblastiach. Preto sa presadzovaný výklad kreačnej pôsobnosti prezidenta SR mení podľa toho, koho si politické strany želajú dosadiť do funkcie alebo odmietnuť.

"V právnej vede neexistuje v súčasnosti s výkonom kreačných právomocí prezidenta jednotný názor na vnímanie ich obsahu. Ak by bol prezident len "poštárom" - odovzdal by menovací/odvolací poverovací dekrét, vykonával by príkaz niekoho iného, čo by však bolo v rozpore s vyššie uvedenou neviazanosťou prezidenta príkazmi (Čl. 101 ods. 1 posledná veta Ústavy SR). Ak by však na strane druhej bolo jeho právom rozhodnúť sa, či návrhu vyhovie alebo nevyhovie, mohlo by to viesť k posilneniu jeho postavenia v systéme moci."¹⁾

Názor vyslovený v čase vyjadrenia úradujúcim prezidentom SR sa usiluje o názorovú neutralitu, aj keď je v ňom obsiahnutý silný ústavnoprávny argument o nesúlade výkladu menovacích pôsobností prezidenta SR ako symbolických s poslednou vetou čl. 101 ods. 1 Ústavy.

Východiskovým je právny názor Ústavného súdu SR na všetky ústavné právomoci priznané prezidentovi SR podľa čl. 102: "Jediné ustanovenie Ústavy SR limitujúce výkon všetkých ústavných právomocí prezidenta SR je obsiahnuté v sľube, ktorý skladá a v ktorom sa zaväzuje, že: "Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony" (čl. 104 ústavy). Preto len záujmy občanov, zachovávanie a obhajoba Ústavy Slovenskej republiky a ostatných zákonov sú jediné ústavou upravené dôvody, ktoré prezident Slovenskej republiky zohľadňuje pri výkone ktorejkoľvek zo svojich ústavných právomocí tak, ako sú upravené v čl. 102 písm. a) až r) ústavy."²⁾

Ústavný súd SR dospel k záveru, že prezident SR má kreačnú pôsobnosť, ktorá nie je iba symbolická, reprezentatívna.³⁾

Ústavný súd SR sa vymedzením účelu a obsahu ústavného postavenia prezidenta SR v nie jednoznačne určených ustanoveniach o pôsobnosti prezidenta SR, teda v tých prípadoch, ktoré sú ponechané na zistenie, či ide o oprávnenie alebo povinnosť prezidenta SR uplatniť príslušnú pôsobnosť, zaoberal vo vzťahu k pôsobnosti prezidenta SR:

a) odvolať člena vlády SR na návrh predsedu vlády SR,

b) menovať vedúceho diplomatickej misie,

c) menovať viceguvernéra Národnej banky na návrh vlády SR schválený Národnou radou SR,

d) menovať generálneho prokurátora SR na návrh Národnej rady SR.

Ústavný súd SR v konaní o pôsobnosti prezidenta SR pri rozhodovaní o návrhu predsedu vlády SR na odvolanie člena vlády SR podal tento výklad:

"Článok 116 ods. 4 Ústavy SR upravuje oprávnenie predsedu vlády SR podať právne významný návrh na odvolanie člena vlády SR. Podaním návrhu predsedu vlády SR na odvolanie člena vlády vzniká prezidentovi SR právna povinnosť návrhom sa zaoberať. Prezident po posúdení okolností prípadu musí rozhodnúť, či návrhu predsedu vlády SR vyhovie a člena vlády odvolá, alebo či návrhu predsedu vlády SR nevyhovie a člena vlády neodvolá.

Článok 116 ods. 4 Ústavy SR prezidentovi SR neukladá povinnosť odvolať člena vlády, ak to predseda vlády navrhne."⁴⁾

Nasledoval spor o výklad (o v tom čase) čl. 102 písm. b) Ústavy, ktorý sa začal tak, že vláda SR navrhla O. K. do funkcie mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne SR pri Organizácii spojených národov a vedúcej stálej misie SR pri Organizácii spojených národov so sídlom v New Yorku. Prezident SR návrh odmietol. Ústavný súd SR v konaní o výklade ústavy posudzoval, či prezident SR môže viazať vyhovenie návrhu vlády SR na splnenie určitej podmienky. Ústavný súd SR dospel k záveru, že postup prezidenta SR, ktorým nevyhovel žiadosti vlády SR poveriť osobu navrhnutú vládou SR funkciou vyslanca, nie je predmetom ústavne relevantného sporu o výklad ústavy, a to aj preto, že vláda SR sa dopustila procesnej chyby, do návrhu na konanie nezahrnula tú časť sporu, ktorá ústavne relevantná mohla byť.⁵⁾ V podstate rovnaký spor sa pokúsil vyvolať sťažovateľ navrhnutý na funkciu veľvyslanca SR v Turecku, ktorý tiež nesplnil procesné podmienky pre podanie návrhu spôsobilého vyvolať právne relevantný účinok.⁶⁾

V spore o podstatu pôsobnosti prezidenta SR menovať viceguvernéra Národnej banky Slovenska ústavný súd podal tento výklad čl. 102 ods. 1 písm. h), veta pred bodkočiarkou:

"Prezident SR posudzuje pri výkone svojej právomoci podľa čl. 102 ods. 1 písm. h) vety pred bodkočiarkou Ústavy SR, či kandidát na funkciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ktorého navrhla vláda a s ktorým vyslovila súhlas Národná rada SR podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 566/1992 Zb. o Národnej rade Slovenska v znení neskorších predpisov, spĺňa predpoklady na vymenovanie do tejto funkcie podľa § 7 ods. 4 uvedeného zákona. Ak dospeje k záveru, že tieto predpoklady navrhnutý kandidát nespĺňa, návrhu vlády SR nevyhovie."⁷⁾

Ďalší spor vznikol o právnu povahu návrhu na vymenovanie generálneho prokurátora SR, ktorý predložila Národná rada SR.

Ústavný súd SR v tomto výklade úpravy čl. 102 ods. 1 písm. t) uviedol:

"Prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora SR podľa čl. 150 Ústavy SR, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že tohto kandidáta nevymenuje.

Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy SR).

Prezident SR uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."⁸⁾

M. Giba tento výklad kreačnej pôsobnosti prezidenta SR pri ustanovovaní generálneho prokurátora podrobil výraznej kritike:

"Na margo tohto výkladu Ústavného súdu sa žiada urobiť niekoľko poznámok z hľadiska zodpovednosti a kontrolovateľnosti orgánov verejnej moci. Závažná skutočnosť vzťahujúca sa na osobu kandidáta je nutne iná než právna, lebo právne významné je len to, či kandidát bol zvolený v súlade s ústavou a zákonom a či spĺňa zákonom predpísané podmienky pre obsadenie funkcie. Všetky ostatné skutočnosti vzťahujúce či nevzťahujúce sa na jeho osobu sú nesprávne. Prezident republiky, ktorý nenesie politickú zodpovednosť za výkon svojej funkcie (a ktorý na zvolenie do nej nemusí spĺňať žiadne odborné ani morálne predpoklady, lebo mu stačí vek 40 rokov a voliteľnosť do Národnej rady SR) tak získava právomoc posudzovať osobu kandidáta na generálneho prokurátora, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané predpoklady, vrátane odborných a morálnych, ktoré sa posudzujú skôr, ako sa má niekto stať "obyčajným" prokurátorom. Posudzovať môže aj iné, ako právne skutočnosti, a teda toto posúdenie bude nutne vecou názoru jedného človeka - prezidenta republiky - čiže celkom subjektívne, pričom však súčasne podľa Ústavného súdu nesmie byť svojvoľné. Ústavný súd však bližšie nešpecifikoval hranicu medzi subjektívnym posúdením právne neuchopiteľných skutočností a svojvôľou."⁹⁾

Tvorba práva parlamentom sa zásadne odlišuje od tvorby práva súdom. Zákon prijatý v parlamente má upraviť všetky relevantné vzťahy k okamihu schválenia návrhu zákona v pléne parlamentu. Právna úprava tvorená súdom sa rodí postupne, na etapy vymedzované spormi, o ktorých má súd rozhodnúť. Chybou kritizovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR o výklade kreačnej pôsobnosti prezidenta SR pri ustanovovaní generálneho prokurátora nie je, že ústavný súd nevysvetlil rozdiel medzi subjektívnym posúdením skutočností, ktoré bude v budúcnosti hodnotiť a svojvôľou. Ústavný súd SR jednoznačne uviedol, že taký rozdiel existuje, a že prezident SR pri uplatnení kreačnej právomoci ho musí dodržať. Ak sa rozdiel stane predmetom sporu o výklad Ústavy v budúcnosti, Ústavný súd SR tento rozdiel vysvetlí v konaní, ku ktorému dôjde.

Prezident SR v ústavnom poriadku SR neznáša politickú zodpovednosť. Túto okolnosť nemožno absolutizovať, ani dramatizovať tam, kde hlava štátu znáša právnu zodpovednosť. Prezident SR je zaťažený právnou zodpovednosťou za úmyselné porušenie Ústavy, ktorého právnym účinkom môže byť strata funkcie spojená so stratou spôsobilosti znovu získať funkciu hlavy štátu. Túto možnosť nie je korektné zanedbať kvôli tomu, že hlavu štátu na Slovensku nezaťažuje politická zodpovednosť, ktorú treba pri výklade Ústavy hodnotiť ako menej závažnú zodpovednosť v porovnaní s právnou zodpovednosťou.

Rozdiel medzi účelom, obsahom a rozsahom úpravy vo vykonávacom zákone a v Ústave je frekventovaný a značný v konfrontácii vykonávacích zákonov s Ústavou. Okolnosť, že vykonávací zákon určuje podmienky prístupu k ústavnej funkcii, neznamená, že ide o podmienky, ktoré dokonale a úplne napĺňajú ústavné podmienky prístupu k tej istej ústavnej funkcii. Preto splnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok samočinne nepreukazuje, že kandidát bol zvolený v súlade s Ústavou. Splnenie zákonom ustanovených podmienok prístupu k funkcii "obyčajného prokurátora" nemusí automaticky zaručovať splnenie podmienok prístupu k funkcii generálneho prokurátora, lebo výkon tejto funkcie môže predstavovať viac, ako zavŕšenie služobného postupu.

To všetko relativizuje kritiku, ktorej M. Giba podrobil uznesenie Ústavného súdu SR o kreačnej pôsobnosti prezidenta SR pri menovaní generálneho prokurátora. Kritika preukázala, že existujú podmienky, ktoré treba ďalej skúmať, no nepreukázala, že právne názory vyslovené Ústavným súdom SR sú natoľko mylné, že v záujme ochrany ústavnosti ich nemožno použiť .

Ústavný súd SR podal všetky uvedené výklady kreačnej pôsobnosti prezidenta SR vo forme záväzného výkladu v konaní o výklade Ústavy podľa čl. 128 Ústavy, teda s výrokmi vyhlásenými v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a s právnym účinkom .

Vyhlásené právne názory Ústavného súdu SR sa týkajú účelu a obsahu kreačnej pôsobnosti prezidenta SR vo vzťahu k a) odvolávaniu člena vlády SR na návrh predsedu vlády SR, b) menovaniu viceguvernéra Národnej ba