Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Quis custodem custodiet - bumerang slovenského ústavného práva (Časť druhá)
QUIS CUSTODEM CUSTODIET - BUMERANG SLOVENSKÉHO ÚSTAVNÉHO PRÁVA (Časť druhá)
Ústavný súd SR sa od samého vzniku občas nevyhýba účelovému rozhodovaniu a účelovým rozhodnutiam.
Účelové rozhodovanie možno spoznať podľa toho, že Ústavný súd SR v takom konaní urobí úkony a
vysloví názory, aké v predchádzajúcich konaniach nikdy neurobil a nikdy nevyslovil, a také názory v
neskorších konaniach nikdy nezopakuje. K nikdy nevysloveným názorom a úkonom sa dostal aj v konaní o
sťažnosti, v ktorom kandidáti Národnej rady SR na sudcov Ústavného súdu SR namietli, že prezident SR
porušil ich základné právo uchádzať sa o prístup k verejnej funkcii, keď ich všetkých
odmietol.1) Aký osud budú mať názory premiérované ústavným súdom v tejto
veci? Stanú sa bežne používaným precedensom alebo zapadnú do histórie, ktorá ich tak usvedčí z
účelovosti?
Pokračovanie z predchádzajúceho čísla.
Prvý senát Ústavného súdu SR pri vedení konania I. ÚS 575/2016 uplatnil procesnoprávne
neštandardné prvky a postupy. Ústavný súd SR, samozrejme, mohol zvoliť postup založený na
originálnom prekonávaní procesných prekážok, aby sa dostal k objektívnej a nestrannej ochrane
ústavnosti v spore, no nezdá sa, že by v okolnostiach prípadu konal výlučne s takouto
motiváciou.
Zmena Ústavy zmenou záväzného výkladu
Z hľadiska záväznosti majú rozhodnutia Ústavného súdu SR dve rozdielne kvality:
1. záväzné výklady Ústavy podľa čl. 128
Ústavy, ktorých právny účinok výslovne určuje
Ústava SR v čl. 128 druhá a tretia veta tak, že
rozhodnutie o výklade ústavy sa "vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov" a "výklad
je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia".
2. autoritatívne výklady, ktoré ústavný súd podáva v rámci rozhodovacej činnosti rozdielnej od
konania o výklade Ústavy, ak je vec sporná podľa čl.
128. Autoritatívne výklady sú striktne formálne záväzné iba
inter partes
, no autoritou
ústavného súdu pôsobia erga omnes
a pro futuro
.Záväzný výklad Ústavy, ak ho Ústavný súd SR podá,
znamená, že ústavná norma interpretovaná Ústavným súdom SR, môže mať iba taký účel, rozsah a obsah,
ako to rozhodol Ústavný súd SR. To platí buď navždy, alebo do okamihu, keď ústavný súd svoj prvotný
výklad nahradí neskorším, inak vystavaným výkladom.
Zmena záväzného výkladu Ústavy SR je formou zmeny
Ústavy SR. Prinajmenšom
de facto
, aj keď opatrnosť z
akceptácie označenia za zmenu de iure
vyvoláva predovšetkým nezvyk, nedostatok skúsenosti s
používaním takejto formy zmeny ústavy. Z hľadiska právneho účinku je zmena záväzného výkladu
rovnocenná so zmenou Ústavy SR, akú prijatím ústavného
zákona vykoná Národná rada SR, či akú vykonajú účastníci referenda, ak prijmú rozhodnutie o zmene
Ústavy nadpolovičnou väčšinou podľa čl. 98 ods. 2
Ústavy SR. Právo na zmenu Ústavy SR sa v každej
z týchto možností spája s predpísaným kvórom, so "spoľahlivou väčšinou", ktorá smie prijať zmenu či
doplnok Ústavy SR. Ochrana
Ústavy SR pred premenou na povestný "trhací kalendár"
pri najľahšie realizovateľnej zmene novým výkladom Ústavného súdu SR sa spája s právomocou, ktorá je
zverená plénu Ústavného súdu SR.Ústavný súd SR tieto okolnosti niekoľkonásobne atakoval na hrane tolerovateľného, ba možno ich aj
zámerne hodil za hlavu.
Ústavný súd SR v konaní podľa článku 128 vo veci PL. ÚS 4/2012 podal výklad kreačnej právomoci
prezidenta SR, v ktorom uviedol:
"Prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho
prokurátora SR podľa čl. 150 Ústavy SR, a ak bol
zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého
kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že tohto kandidáta nevymenuje.
Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z
dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho
schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu,
ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so
samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod
ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy
SR).
Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť
svojvoľné."2)
Zbytočné zaťaženie Ústavného súdu?
Plénum takto určilo obsah kreačnej právomoci prezidenta pri obsadzovaní úradu generálneho
prokurátora SR. Prvý senát rozhodnutím I. ÚS 397/2014 vztiahol plenárny výklad aj na menovanie
sudcov Ústavného súdu SR. Tretí senát vo veci III. ÚS 571/2014 tento postoj zvrátil do protismeru.
Podstatou rozhodnutia III. ÚS 571/2014 bola zmena Ústavy
SR, no formálne o zmenu nešlo, lebo tretí senát ju urobil v inom type konania, v konaní o
sťažnosti. Bez obchádzania ZÚS spojeného s obchádzaním predchádzajúcich procesných rozhodnutí
Ústavného súdu SR to nešlo, no zmena bola. Paradoxne, plénum rozhodnutie tretieho senátu odobrilo,
akoby mu Ústava SR umožňovala postúpiť senátu svoju
právomoc podať výklad ústavy, ak je vec sporná. Takto plénum po prvý raz zanedbalo okolnosť, že na
Ústavnom súde SR sa mení výklad menovacej právomoci prezidenta SR a tým sa
de facto
mení
Ústava SR.Ako je zrejmé, pôvodcom tejto zmeny ústavy nie je prvý senát. Ten sa iba "pridal", "nasledoval"
skutočného strojcu zmeny ústavy. Vina prvého senátu tkvie "iba" v tom, že "zrazil podpätky", prijal
zmenu ústavy vykonanú tretím senátom za svoju, hoci pri náležitej odbornej starostlivosti o
ústavnosť mu muselo byť zrejmé, že o samozrejmosť v tomto prípade ani zďaleka nejde.
Ďalšej chyby v poradí sa dopustil prvý senát v konaní I. ÚS 575/2016. Rozhodnutie prezidenta SR
sp. zn. 636-2016-KPSR zo 6. júla 2016 o nevymenovaní JUDr. Miroslava Ďuriša, PhD., JUDr. Evy
Fulcovej a JUDr. Juraja Sopoligu za sudcov Ústavného súdu SR nebolo treba skúmať až po zmene výkladu
kreačnej právomoci prezidenta SR. Plénum vo svojom rozhodnutí PL. ÚS 4/2012 jednoznačne uviedlo, že
prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné. Prvý senát nepotreboval
meniť Ústavu SR zmenou záväzného výkladu kreačnej právomoci prezidenta SR. Stačilo, aby preskúmal
rozhodnutie 636-2016KPSR zo 6. júla 2016 o nevymenovaní kandidátov za sudcov Ústavného súdu SR, a
aby prezidentove dôvody pre nevymenovanie označil za svojvoľné. Tak, ako to v odôvodnení nálezu I.
ÚS 575/2016 skutočne urobil.3) A ako to urobil aj zhodne s hodnotením
rozhodnutia prezidenta SR č. 1107-2016-KPSR zo 6. júla 2016 o nevymenovaní JUDr. Jany Laššákovej za
sudkyňu Ústavného súdu SR.
Keby sa prvý senát nebol zameral na potvrdzovanie zmeny výkladu
Ústavy SR o účele kreačnej právomoci prezidenta SR v
prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR, k záveru, aký urobil 6. decembra 2017 sa mohol
dostať oveľa skôr, bez stresovania celého štátu a bez vnášania napätia a nervozity do vzťahov medzi
ústavnými orgánmi Slovenskej republiky. No v takom prípade by išlo o záver, aký by nemenil ústavu,
lebo by nemenil výklad právomoci prezidenta SR.
Neuvedomil si prvý senát tento podstatný rozdiel vo vedenom konaní, alebo práve taký bol jeho
úmysel? Prehliadol jednoduchšiu a kratšiu cestu k rozhodnutiu veci I. ÚS 575/2016 alebo chcel zmeniť
Ústavu SR a na tento účel využil príležitosť, ktorá sa mu naskytla?
Zmena výkladu kreačnej právomoci prezidenta prospela partokracii
Odpoveď vedie cez otázku, či zmena Ústavy SR
vykonaná prvým senátom mala vplyv na nejakú otázku ústavnej intenzity, alebo či zostala bez právneho
účinku.
Ústavný súd SR v predchádzajúcich sporoch o výklad kreačnej právomoci hlavy štátu dospel k
záveru, že prezident SR má kreačnú pôsobnosť, ktorá nie je iba symbolická,
reprezentatívna.4) Od júna 1993 do marca 2015 - po 22 rokov sa Ústava
interpretovala takto, lebo Ústavný súd SR ju tak vysvetľoval.
Základom politického systému na Slovensku je partokracia, nie zastupiteľská demokracia v rýdzej
podobe. Výrazným prvkom partokracie je presadzovanie osôb spriahnutých so straníckymi centrálami a
sponzormi do verejných funkcií. Hlavná úloha prezidenta SR predurčená jeho ústavným postavením v
rozsahu kreačnej pôsobnosti spočíva vo vytváraní ochrany pred posilňovaním partokracie. Prezident SR
má byť prekážkou partokracie pri obsadzovaní verejných funkcií, má chrániť verejný záujem tam, kde
oň nedbá parlament alebo vláda SR, podľa toho, ktorý z týchto orgánov štátu má možnosť predložiť
prezidentovi SR personálny návrh.
Účel kreačnej právomoci prezidenta SR sa vo vede ústavného práva na Slovensku identifikuje veľmi
nepresne. Odpoveďou na otázku okrajového významu o jeho "úlohe arbitra" medzi ústavnými orgánmi.
"Na to, aby prezident mohol plniť úlohu arbitra - stabilizátora ústavného systému, nie je na
Slovensku nutné posilňovať jeho právomoci. Cesta ich posilňovania, ktorou sa Slovensko pomaly začalo
uberať, je obzvlášť nežiaduca a nebezpečná v prostredí posttotalitnej politickej kultúry. Zas a
znova treba pripomenúť, že nie ústavné texty, ale právna a politická kultúra je rozhodujúcim
faktorom dobrého fungovania ústavného systému a základnou podmienkou vzniku právneho
štátu."5)
M. Giba odmietol posilňovanie kreačných právomocí prezidenta SR ako nežiaduce, nesystémové a
škodlivé s odkazom na odklon tohto riešenia od požiadavky právneho štátu, aby za každé rozhodnutie
na úrovni verejnej moci nejaký subjekt niesol zodpovednosť.6)
Z tohto hľadiska kreačná právomoc nie je dostatočne zabezpečená, nech sa zverí ktorémukoľvek
ústavnému orgánu. Ak sa prezidentovi SR obmedzí kreačná právomoc napr. pri menovaní sudcov Ústavného
súdu SR, rozhodujúce slovo pri jej uplatnení dostane Národná rada SR. Aká zodpovednosť za voľbu
nespôsobilých kandidátov zaťaží Národnú radu SR? Nemožno zachovať vážnosť, ak v odpovedi zaznie
odkaz na možnosť predčasných parlamentných volieb. V skutočnosti nesvedomité uplatnenie kreačnej
právomoci nie je zaťažené zodpovednosťou bez ohľadu na to, ktorému orgánu štátu sa zverí. Nedostatky
v potenciálnej zodpovednosti prezidenta za uplatnenie kreačnej právomoci nie sú ozajstným dôvodom
pre jej zverenie Národnej rade SR alebo vláde SR, lebo podstaty hrozby neexistencie zodpovednosti za
zneužitie kreačnej právomoci sa taká výmena nedotkne.
Základom výkladu Ústavy SR musí byť zdravý rozum,
ktorý treba očakávať na strane subjektu podávajúceho výklad a vyžadovať od subjektu, ktorý má Ústavu
SR uplatniť. Nemožno
a priori
predpokladať, že prezident SR bude svoju kreačnú pôsobnosť uplatňovať
"vláde naschvál," alebo "parlamentu naschvál" len aby urobil opak toho, čo vláda či parlament chce
dosiahnuť. Aj také situácie v doterajšom dianí v SR nastali, ale nemožno ich pokladať za typické pri
určovaní postoja k uplatňovaniu Ústavy prezidentom SR.
Od prezidenta SR možno vyžadovať rozvahu aj istú dávku zdržanlivosti pri rozhodovaní o tom, ako
uplatní kreačnú pôsobnosť
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).