Rozsah vylúčenia akcionára zo spoločnosti

Pri posúdení Otázky je potrebné vychádzať predovšetkým zo znenia, ako aj účelu § 177 ods. 4 až 7 OBZ, ktorý upravuje vylúčenie akcionára zo spoločnosti ako jeden z možných dôsledkov omeškania akcionára so splácaním emisného kurzu upísaných akcií.

Akciová spoločnosť je kapitálovou spoločnosťou, vo vzťahu ku ktorej sa uplatňuje zásada reálneho vytvorenia a udržania základného imania spoločnosti (ďalej ako "Zásada"). V právnej úprave je Zásada reflektovaná množstvom kogentných ustanovení, ktorých účelom je najmä ochrana veriteľov spoločnosti. Vyjadrením Zásady je tak nielen povinnosť vytvoriť základné imanie akciovej spoločnosti (§ 58 ods. 2 OBZ), ale aj právna úprava postupu vedúceho k vylúčeniu akcionára zo spoločnosti pre omeškanie so splácaním emisného kurzu upísaných akcií (kadučné konanie).

Účelom kadučného konania je reparácia stavu nesplatenia základného imania (t. j. nedostatku vstupného kapitálu spoločnosti), ktorý pretrváva po uplynutí určitej lehoty v dôsledku nesplatenia (časti) emisného kurzu akcií, na ktoré je základné imanie rozvrhnuté. Akcionár, ktorý je v omeškaní so splácaním emisného kurzu akcií (t. j. neposkytol spoločnosti včas potrebný vstupný kapitál), je v kadučnom konaní zo spoločnosti vylúčený. Následne spoločnosť buď zníži svoje základné imanie o akcie vylúčeného akcionára (čím v príslušnom rozsahu odpadne potreba získania zdrojov na jeho splatenie), alebo akcie vylúčeného akcionára prevedie a zabezpečí tak splatenie príslušnej časti svojho základného imania z prostriedkov nového akcionára. Kadučné konanie je teda prostriedkom presadenia Zásady a s ohľadom na svoj účel zodpovedá základným princípom fungovania akciovej spoločnosti ako kapitálovej spoločnosti. S ohľadom na to je potrebné pristupovať aj k interpretácii existujúcej právnej úpravy kadučného konania a nadväzne k zodpovedaniu Otázky.

Na rozdiel od spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý môže mať v danej spoločnosti (podľa § 114 ods. 2 OBZ) vždy len jeden obchodný podiel, akcionár môže byť majiteľom viacerých akcií danej akciovej spoločnosti (emitent). Akcie jedného emitenta môžu mať podľa okolností rôzne lehoty splácania, pričom akcionár môže nadobúdať akcie nielen originárne - na základe ich upísania, ale aj derivatívne - na základe prevodu alebo prechodu od iného akcionára. Môže tak nastať situácia, že akcionár, ktorý je majiteľom akcií, ktorých emisné kurzy už boli splatené, má súbežne práva akcionára zodpovedajúce ďalším akciám, ktorých emisný kurz ešte splatený nie je.

V prípade omeškania so splácaním emisného kurzu svojich akcií je akcionár - okrem sankcie spočívajúcej v povinnosti platiť úroky z omeškania podľa § 177 ods. 3 OBZ- vystavený hrozbe vylúčenia zo spoločnosti. Vylúčenie akcionára zo spoločnosti je tu výnimočnou právnou sankciou, ktorá sa uplatní len pri nesplnení vkladovej povinnosti akcionára, a to práve v dôsledku uplatnenia Zásady. Limit takejto výnimočnej sankcie by mal byť daný naplnením jej účelu, a teda naplnením účelu uplatňovania Zásady. Kadučné konanie, ktoré by sa vzťahovalo aj na tie akcie akcionára, ktorých emisné kurzy už boli splatené, by, podľa nášho názoru, prekračovalo účel, ktorému má slúžiť uplatňovanie Zásady, a ako také by predstavovalo nedôvodný zásah do majetkovej sféry a práv akcionára. V podmienkach akciovej spoločnosti, ktorá (na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným) podľa súčasnej zákonnej úpravy nie je uzavretou spoločnosťou a ktorej akcionár môže byť tiež majiteľom viacerých akcií, bude účel uplatňovania Zásady naplnený už vylúčením akcionára vo vzťahu k tým akciám, ktorých emisný kurz nebol splatený. Ako vysvetlíme ďalej, právny názor o takto limitovanom rozsahu vylúčenia akcionára zo spoločnosti podporuje v kontexte súčasnej právnej úpravy kadučného konania najmä znenie § 177 ods. 7 OBZ.

Podľa § 177 ods. 4, 5 a 7 OBZ predchádza samotnému vylúčeniu akcionára zo spoločnosti súbor konkrétnych krokov. Dodržanie ich postupnosti v rámci kadučného konania je nevyhnutným predpokladom na vylúčenie akcionára zo spoločnosti.

Akcionára, ktorý je v omeškaní so splácaním emisného kurzu upísaných akcií alebo jeho časti, je predstavenstvo povinné najprv vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote určenej stanovami, inak v lehote 60 dní od doručenia výzvy predstavenstva podľa § 177 ods. 4 OBZ (ďalej ako "Lehota na nápravu"). Predmetná výzva predstavenstva (ďalej ako "Výzva") musí byť písomná a musí obsahovať aj upozornenie na vylúčenie akcionára za spoločnosti. Z právnej úpravy (§ 177 ods. 4 a 5 OBZ) je zrejmé, že Výzva plní funkciu ultimáta, po nesplnení ktorého nastupuje krajné riešenie situácie spôsobenej omeškaním akcionára. Podľa § 177 ods. 5 OBZtotiž po márnom uplynutí Lehoty na nápravu, ktorá plynie až po doručení Výzvy, spoločnosť akcionára zo spoločnosti vylúči. O vylúčení akcionára rozhoduje predstavenstvo, pr