Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Kapitálový fond z príspevkov akcionárov

Novelou Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. januára 2018 k zavedeniu právnej úpravy kapitálových fondov z príspevkov do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pred účinnosťou novely neboli kapitálové fondy z príspevkov v Obchodnom zákonníku nijak regulované a aj preto sa v praxi objavovali rôzne pochybnosti ohľadom možnosti, resp. právnej dovolenosti vytvárania takýchto fondov. Tento druh kapitálového fondu sa v minulosti označoval pojmom „ostatné kapitálové fondy“, ktorý poznali len účtovné predpisy. Cieľom článku však bude predovšetkým priblížiť čitateľovi aktuálnu úpravu kapitálových fondov z príspevkov vrátane vymedzenia ich základného účelu fungovaniu v aplikačnej praxi. Významnou časťou článku budú aj zákonné podmienky, pri ktorých môže dôjsť k vráteniu poskytnutého príspevku za trvania spoločnosti.

1. Úvod
Novela
1)
Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ") uskutočnená zákonom č. 264/2017 Z. z. zaviedla s účinnosťou od 1. januára 2018 do právneho poriadku Slovenskej republiky právnu úpravu kapitálových fondov z príspevkov. Táto nová úprava legislatívne zakotvila pravidlá pre vytvorenie a používanie uvedených fondov, čím po dlhých rokoch nahradila rôzne prístupy pri tvorbe kapitálových fondov z príspevkov, ktoré si vytvorila sama aplikačná prax. Zákonná úprava v porovnaní s aplikačnou praxou tieto podmienky sprísnila. Základnou myšlienkou novej právnej úpravy je pripodobnenie vytvorenia kapitálového fondu z príspevkov vkladom do základného imania a jeho prerozdelenie spoločníkom zasa pripodobniť k vyplácaniu podielu na zisku (z hľadiska rozhodovacích kompetencií a prípustnosti).
2)
Kapitálový fond z príspevkov akcionárov nepredstavuje žiadnu osobitnú entitu s vlastnou právnou subjektivitou. Nejde o žiadnu verejnoprávnu inštitúciu
3)
ani o samostatnú právnickú osobu zriaďovanú zákonom
4)
a ani o žiadne investičné fondy ako subjekty kolektívneho investovania.
5)
Aj pred účinnosťou novely rozoznával Obchodný zákonník viacero druhov fondov, ktoré spoločnosť v rámci svojho fungovania vytvárala. Niektoré z nich spoločnosť vytvára povinne zo zákona, iné sú plne v dispozícií zakladateľov či spoločníkov. Typickým príkladom povinne vytváraného fondu je rezervný fond, v prípade ktorého zákon reguluje nielen moment jeho vytvorenia, jeho minimálnu výšku či účel použitia, ale aj objem príspevkov, ktoré slúžia na jeho priebežné dopĺňanie, a ich pôvod (zo zisku). Potom existujú fondy, ktoré spoločnosť môže vytvárať zo zisku. Na tomto fonde sa zvyknú kumulovať nerozdelené zisky minulých období, ktoré sú výsledkom hospodárenia spoločnosti a neboli distribuované medzi spoločníkov v podobe dividendy. Prípadne akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie môže s využitím emisného ážia vytvoriť tzv. ážiový fond.
1.1 Účel kapitálových fondov
Kapitálové fondy z príspevkov sú vhodným nástrojom rýchleho zlepšenia kapitálovej štruktúry spoločnosti. Vo väčšine právnych poriadkov je tento inštitút chápaný ako dočasné dodanie majetkových hodnôt, ktoré neskôr, ak bude likvidita spoločnosti zabezpečená z iných zdrojov, môžu byť spoločníkom vrátené.
6)
Kapitálové fondy z príspevkov tak možno využiť na prekonanie krízy, čo potvrdzuje aj dôvodová správa k novele, ktorá výslovne uvádza, že "
otázka zavedenia zákonnej úpravy kapitálových fondov sa stala o to viac akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti".
Rovnako (hoci len dočasne) môžu tieto fondy slúžiť tiež k odvráteniu úpadku spoločnosti.
7)
Nie vždy ale musí ísť o situáciu spojenú s potrebou prekonania zlého obdobia v hospodárení spoločnosti, pričom po skončení tohto obdobia sa dôvodne očakáva vrátenie poskytnutého príspevku. Poskytnutie príspevku do kapitálového fondu býva často súčasťou procesu kapitálového vstupu spoločníka - investora do projektovej spoločnosti. Spoločník - investor preberá záväzok na vklad do zá­kladného imania, ako aj príspevok do kapitálového fondu, ktorý býva pravidelne výrazne vyšší ako vklad do základného imania.
8)
Vklad spolu s príspevkom predstavujú z pohľadu takéhoto spoločníka investíciu, pričom v prípade jej splatnosti tento spoločník očakáva jej zhodnotenie a speňaženie v momente svojho vystúpenia (tzv. exitu) zo spoločnosti.
1.2 Porovnanie kapitálových fondov a základného imania
Bez ohľadu na to, či uvažujeme o ostatných kapitálových fondoch z minulosti alebo o súčasných kapitálových fondov z príspevkov, vždy platí, že tieto fondy vykazujú určité spoločné znaky vo vzťahu k základnému imaniu kapitálovej spoločnosti a zároveň sa od inštitútu základného imania zásadným spôsobom odlišujú.
Kapitálové fondy predstavujú (aj vždy predstavovali) vlastné zdroje financovania podnikateľskej činnosti spoločnosti a v účtovníctve podnikateľa sa vykazujú na strane pasív ako súčasť vlastného imania spoločnosti a zdrojov pre krytie majetku nadobúdaného spoločnosťou. Uvedené platí rovnako aj o základnom imaní. Z pohľadu spoločnosti zdroje získané plnením príspevku do kapitálového fondu alebo plnením vkladovej povinnosti do základného imania vedú k rovnakému cieľu. Dochádza k posilňovaniu vlastného imania spoločnosti. Oboma spôsobmi získava spoločnosť nové prostriedky, s ktorými môže disponovať. Iba technika a spôsob ako k uvedenému výsledku dospejeme, je odlišná. Kým sa však od výšky vkladu spoločníka do základného imania tradične
9)
odvíja aj veľkosť účasti spoločníka v spoločnosti, takáto úmera pri príspevkoch do kapitálových fondov neplatí. Príspevok poskytnutý spoločníkom do kapitálového fondu nemá žiadny vplyv na veľkosť jeho účasti v spoločnosti, t. j. žiadnym spôsobom nemení rozvrhnutie aktuálnej vlastníckej štruktúry vo vnútri spoločnosti. Poskytnutie príspevku nevyvoláva žiadne právne účinky, ktoré by znamenali zmenu alebo by viedli k zmene "mocenských" pomerov vo vnútri spoločnosti. Neovplyvňuje ani podiel na zisku a ani likvidačnom zostatku spoločníka v prípade zrušenia spoločnosti.
Evidencia vkladov do základného imania a rozsah ich splatenia je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným verejne dostupnou informáciou, ktorá je prístupná v obchodnom registri. Naopak, evidencia poskytnutých príspevkov do kapitálového fondu nie je verejne dostupnou informáciou.
V porovnaní s postupom pri tvorbe kapitálového fondu z príspevkov a postupom pri zvyšovaní základného imania dosahujú kapitálové fondy o niečo vyššiu mieru flexibility. Na rozdiel od vkladu do základného imania sa príspevok do kapitálového fondu nezapisuje do obchodného registra. Azda najvýraznejšie vychádza rozdiel pri porovnaní v prostredí akciovej spoločnosti, keď spoločnosť zvyšuje základné imanie prostredníctvom vydania emisie nových akcií, pričom tieto upisujú doterajší akcionári podľa princípu
pro rata
(t.j. podľa veľkosti ich doterajšej účasti na spoločnosti). Takéto zvyšovanie základného imania je pomerne komplikovaný a administratívne náročný proces, ktorý je navyše spojený s istými nákladmi. Zvýšenie základného imania v prvom rade znamená zmenu stanov, t. j. priebeh takého valného zhromaždenie musí osvedčiť notár. Ďalšiu administratívu a náklady si vyžaduje samotná emisia nových cenných papierov a potom aj ich registrácia a následná evidencia (najmä prípad zaknihovaných akcií). Naproti tomu, v prípade zvýšenia kapitálového fondu postačuje prevzatie záväzku na poskytnutie príspevku a jeho následné splnenie, plus súhlas valného zhromaždenia. V tomto smere boli prirodzene najviac flexibilné pôvodné ostatné kapitálové fondy bez zákonnej regulácie, t. j. aj bez potreby schvaľovania ich vytvorenia zo strany valného zhromaždenia či požiadavky, aby ich úprava bola súčasťou stanov.
2. Ostatné kapitálové fondy a ich využívanie v praxi (právny stav pred 1. januárom 2018)
V praxi sa inštitút ostatných kapitálových fondov využíval napriek tomu, že nebol upravený v Obchodnom zákonníku.
10)
V období, ktoré predchádzalo 1. januáru 2018, sa objavovali rôzne pochybnosti ohľadom možnosti, resp. právnej dovolenosti vytvárania kapitálových fondov a ich využívania. Neexistovala ani úplne jednotná uznávaná technika, akou dochádzalo k poskytnutiu týchto vkladov mimo základného imania. Niekedy išlo o jednostranný úkon spoločníka/vkladateľa, pričom už v tomto období sa postupovalo analogicky, s využitím zákonnej úpravy Obchodného zákonníka regulujúcej vklady do základného imania. Inokedy sa využívala zmluva ako dvojstranný právny úkon, ktorú uzatvárala spoločnosť a spoločník/vkladateľ a predmetom ktorej bola úprava podmienok poskytnutia tohto vkladu zo strany spoločníka a ich akceptácia zo strany spoločnosti (inominátna zmluva o poskytnutí vkladu do ostatných kapitálových fondov).
Označenie "ostatné kapitálové fondy" vyplýva z účtovných predpisov a poukazuje na skutočnosť, že išlo o peňažné alebo nepeňažné kapitálové vklady, ktoré nezvyšovali základné imanie účtovnej jednotky, pričom zároveň pre takéto vklady neexistoval v súvahe iný samostatný účet (na rozdiel napr. od emisného ážia účtovaného na účte 412 alebo zákonného rezervného fondu účtovaného na účte 417). Použitý výraz "ostatné" tak naznačoval, že ide o určitú zbernú kategóriu v účtovnej skupine kapitálových fondov.
V období pred 1. januárom 2018 bolo bez pochyby možné vytvárať kapitálový fond mimo režimu základného imania, a to v prostredí akciovej spoločnosti. Zakladatelia mohli vytvoriť fond, ktorý v Obchodnom zákonníku poznáme pod názvom "emisné ážio"
11)
a ktorý je vyjadrením kladného rozdielu medzi nominálnou hodnotou akcie a jej emisným kurzom (t. j. cenou, za ktorú upisovateľ cenný papier "nakupuje").
12)
Právna úprava umožňuje prostredníctvom emisného ážia vytvárať predovšetkým rezervný fond (keďže napr. akciová spoločnosť vytvára rezervný fond povinne už pri svojom vzniku). Platí, že prostriedky zakladateľov poskytnuté ako emisné ážio sa najskôr započítavajú na vytvorenie rezervného fondu a až zo zvyšku emisného ážia sa potom môže vytvárať aj samotný ážiový fond. Ážiový fond však nikdy v praxi nedosahoval takú úroveň využitia ako ostatné kapitálové fondy z príspevkov spoločníkov. Dôvodom bola najmä skutočnosť, že jeho vytváranie bolo vždy previazané s upisovaním akcií, t.j. buď sa tento fond vytvoril v procese zakladania akciovej spoločnosti pri prvotnom úpise akcií, alebo pri zvyšovaní
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 6/2020

6/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov