Zabezpečenie záväzkov z akcionárskych dohôd postihnutím práv akcionára na jeho akcie

Akcionárske¹⁾ dohody môžeme pojmovo vymedziť ako písomné dvojstranné alebo viacstranné právne úkony medzi akcionármi rovnakej akciovej spoločnosti, predmetom ktorých sú vzájomné práva a povinnosti akcionárov vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti. Vychádzame pritom zo skutočnosti, že v slovenskom právnom poriadku absentuje právna úprava akcionárskych dohôd a jediný normatívny základ pre uzavieranie takýchto dohôd vyplýva z ustanovenia § 66c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník" alebo "OBZ"), podľa ktorého je možné uzavierať dohody medzi spoločníkmi (bez ohľadu na právnu formu obchodnej spoločnosti), ktoré musia mať písomnú formu a ktorých predmetom sú vzájomné práva a povinnosti spoločníkov vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti, pričom demonštratívne zákon uvádza, že môže ísť najmä o práva a povinnosti týkajúce sa:

Obsahom dohôd medzi akcionármi môžu byť, podľa nášho názoru, aj iné otázky, ktoré nevyplývajú z ich účasti na spoločnosti, napríklad dohody o tom, že budú finančne prispievať na výskum a vývoj v nejakej oblasti alebo že z dosiahnutých dividend budú finančne podporovať nejaký športový klub, či dokonca dohody o tom, ktorých kandidátov podporia v komunálnych či všeobecných voľbách. V takomto prípade by, podľa nášho názoru, nemusela byť dodržaná ustanovením § 66c OBZ predpísaná forma tejto dohody. Jedinou požiadavkou by bolo dostatočne určité vymedzenie práv a povinností účastníkov dohody podľa § 269 ods. 2 OBZ vo vzťahu k § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník" alebo "OZ"). Je však otázne, či by sme v týchto prípadoch ešte mali hovoriť o akcionárskych dohodách, ak by ich predmet nesúvisel s účasťou v akciovej spoločnosti, aj keby im tieto práva a povinnosti mali patriť iba počas doby trvania ich účasti v spoločnosti. Môže byť spornou aj otázka, či sa bude skutočne vyžadovať dodržanie písomnej formy takejto dohody, ak pôjde o dohodu medzi akcionármi, ktorá im určuje práva a povinnosti obmedzené na dobu, počas ktorej trvá ich status akcionára danej spoločnosti, ale ktoré sa netýkajú ani výkonu akcionárskych práv a povinností, ani riadenia akciovej spoločnosti, ani prevodov akcií či iných otázok naznačených v ustanovení § 66c OBZ.

Predmet akcionárskych dohôd je vymedzený aj negatívne, keď ustanovenie § 186a OBZ vymedzuje, čo nemôže byť predmetom dohôd medzi akcionármi,²⁾ aj keď by sme vzhľadom na povahu zakázaného obsahu mohli uviesť, že sa týka skôr dohôd medzi akcionármi a spoločnosťou či medzi akcionármi a členmi orgánov spoločnosti.

Hoci jednou zo základných zásad v súkromnom práve je zásada nie vždy sa táto zásada dodržuje. Najmä v spoločnostiach s nižším počtom akcionárov je však dodržiavanie záväzkov z akcionárskych dohôd často nevyhnutným predpokladom pre úspešné fungovanie akciovej spoločnosti.

Typickým príkladom sú dohody akcionárov o postupnom financovaní spoločnosti, keď sa akcionári dohodnú, že okrem splatenia emisného kurzu akcií, a teda vytvorenia základného imania v zákonom požadovanom minimálnom rozsahu a vytvorenia rezervného fondu vnesú do majetku akciovej spoločnosti postupne ďalšie investície, ktoré sú nevyhnutné na rozbehnutie podnikateľskej činnosti spoločnosti, ale neprejavia sa vo zvyšovaní základného imania. Dôvodov na takéto postupné vnášanie investícií do majetku akciovej spoločnosti zo strany akcionárov môže byť mnoho, ako napríklad nedostatok financií pri založení spoločnosti, záujem o vnášanie investícií v nepeňažnej forme a snaha vyhnúť sa procesu spojeného so zvyšovaním základného imania a oceňovania tohto nepeňažného majetku, daňové dôvody a pod.

Ak by však niektorý z akcionárov takúto dohodu porušil a nesplnil by si záväzok investovať do majetku spoločnosti, môže tým dôjsť nielen k ohrozeniu podnikateľskej činnosti spoločnosti, na ktorú by nebol dostatok zdrojov, ale aj k porušeniu určitej rovnováhy práv akcionárov. Keďže sa financovanie akciovej spoločnosti mimo vkladov na základné imanie neprejaví vo zvýšení základného imania a v emitovaní ďalších akcií, dostali by sa akcionári, ktorí si tieto svoje záväzky splnili, do nevýhody oproti akcionárovi, ktorý si záväzky neplnil. Rozsah práv akcionárov síce bude zodpovedať pomeru menovitej hodnoty akcií, ktorými disponujú, k menovitej hodnote všetkých akcií, ale nebude zodpovedať pomeru peňažnej hodnoty majetku, ktorý investovali do akciovej spoločnosti, k celkovej hodnote majetku spoločnosti, resp. čistému obchodnému imaniu spoločnosti.

Z uvedených dôvodov je potrebné zamýšľať sa nad spôsobom efektívneho zabezpečenia takýchto záväzkov z akcionárskych zmlúv. Nepochybne možno aj do akcionárskej dohody implementovať klasické zabezpečovacie inštitúty obchodného práva, resp. v širšom kontexte súkromnoprávne zabezpečovacie inštitúty. Uplatnenie týchto inštitútov sa však v niektorých prípadoch nemusí javiť ako dostatočne efektívne či dostatočne motivujúce pre povinného, aby si svoje povinnosti splnil.

Akcionárske dohody sa uzavierajú práve z dôvodu, že nad rámec zákonných povinností akcionárov si v nich akcionári vzájomne dohodnú ďalšie povinnosti, resp. záväzky, na plnení ktorých im mimoriadne záleží, a preto porušenie, resp. neplnenie týchto povinností môže výrazne naštrbiť dôveru medzi akcionármi, prípadne spôsobiť určitú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami jednotlivých akcionárov tak, ako sme už uviedli.

Uvedené vedie k úvahám, či by nebolo možné dojednať v akcionárskych dohodách také následky porušenia povinností z akcionárskych dohôd, ktoré by viedli k postihnutiu (obmedzeniu) alebo až k strate akcionárskych práv, a to úplne alebo dočasne, kým trvá porušenie povinností akcionára. Takéto následky by, podľa nášho názoru, mohli pôsobiť dostatočne preventívne smerom k dodržiavaniu záväzkov vyplývajúcich z akcionárskych dohôd, ako aj negovať určitú nevýhodu, do ktorej by sa mohli dostať akcionári, ktorí si zodpovedne plnia svoje povinnosti, oproti akcionárom, ktorí si ich neplnia.

Podľa nášho názoru by bolo možné uvažovať o dohodách o:

Ďalej sa snažíme preskúmať, či a akým spôsobom umožňuje slovenský právny poriadok uzavieranie takýchto dohôd.

Pokiaľ ide o prípustnosť dohodnutia sa na obmedzení akcionárskych práv, je potrebné skúmať, či náš právny poriadok dovoľuje odchýliť sa od zákonnej úpravy práv a povinností akcionárov, resp. vnútornými aktmi spoločnosti modifikovať právnu úpravu rozsahu práv a povinností akcionárov alebo spôsobu ich výkonu.

Kľúčom pre posúdenie prípustnosti dohody o strate alebo obmedzení hlasovacích práv akcionára v prípade porušenia záväzku z akcionárskej dohody je zodpovedanie otázky, či právny poriadok pripúšťa dobrovoľné vzdanie sa hlasovacieho práva.

Ustanovenie § 180 ods. 1 OBZ umožňuje, aby stanovy obmedzili hlasovacie práva akcionárov (určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií), nie však úplne vylúčili možnosť uplatnenia hlasovacích práv pre akcionárov. Tieto obmedzenia sa, navyše, musia v rovnakom rozsahu vzťahovať na všetkých akcionárov, nemôžu sa uplatniť selektívne, ale len pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania.³⁾ Vychádza sa pritom zo zásady, že s akciami rovnakého druhu majú byť spojené rovnaké práva a povinnosti.⁴⁾

Podľa nášho názoru, ak by sa obmedzenie hlasovacích práv určením maximálneho počtu hlasov týkalo síce len niektorých akcionárov (alebo jednotlivého akcionára), ktorí by však boli vymedzení na základe objektívneho kritéria - a to porušenie záväzku z akcionárskej dohody - nešlo by o porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, aj keď si uvedomujeme, že zákonodarca zrejme nemal na mysli takýto prípad pri koncipovaní citovaného ustanovenia.

Takéto dojednanie o obmedzení hlasovacích práv akcionárov porušujúcich akcionársku dohodu by určite muselo byť obsiahnuté v s