2. HMOTNOPRÁVNE LEHOTY
Zákon o mimoriadnych opatreniach v § 1 modifikuje plynutie hmotnoprávnych lehôt nasledujúco:
"Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona."
Z uvedeného vyplýva, že ide o lehoty premlčacie a prekluzívne, v rámci ktorých môže nositeľ tohto práva uplatniť svoje právo na súde. Z doslovného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že
nepôjde
o také premlčacie alebo prekluzívne lehoty, ktoré slúžia na uplatnenie práva
u inej osoby
[napr. uplatnenie vady veci u predávajúceho podľa § 599 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ"), uplatnenie vady u zhotoviteľa podľa § 649 OZ, doručenie výpovede z nájmu bytu podľa § 710 OZ, právo požiadať o zvolanie valného zhromaždenia a povinnosť zvolať ho podľa § 129 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj "Obchodný zákonník" alebo "OBZ") a pod.]. To isté platí aj pre lehoty na uplatnenie práva
na orgáne verejnej správy
(napr. podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor v zmysle § 47 OZ). Je otázne, či zákonodarca nemal v úmysle upraviť prerušenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré sa týkajú uplatnenia práv v súkromnoprávnych vzťahoch aj u inej osoby alebo na orgáne verejnej moci. Dôvodová správa skôr nasvedčuje prerušeniu plynutia lehôt nielen vo vzťahu k súdom, keďže vyznieva pomerne všeobecne.
2)
Na riešenie uvedeného problému sa ponúka argument
a fortiori
(konkrétne
a maiori ad minus
), podľa ktorého ak zákonodarca mienil prerušiť plynutie premlčacích lehôt vo vzťahu k uplatneniu práva na súde, o to viac (resp. určite) možno predpokladať, že mienil prerušiť plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt aj vo vzťahu k uplatneniu týchto práv u tretích osôb alebo na orgáne verejnej moci. Je otázne, či sa súdy pri výklade tohto ustanovenia budú riadiť týmto argumentom alebo sa vo vzťahu k naznačenému problému budú držať striktne jazykového výkladu, prípadne použijú iné výkladové metódy, napríklad argument z mlčania (
argumentum e silentio legis
), podľa ktorého v prospech určitého interpretačného záveru totiž možno dôvodiť aj tým, čo zákon
nehovorí.
3)
Možno preto predpokladať, že tento nedostatok bude v praxi spôsobovať vážne problémy.
Zákonodarca plynutie lehôt v tomto ustanovení obmedzuje len na lehoty ustanovené predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch
, t. j. pôjde najmä o lehoty ustanovené v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine, zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, prípadne v ďalších právnych predpisoch, napríklad zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a iné. Zákonodarca však voľbou pojmu "súkromnoprávny vzťah" vytvoril priestor pre polemiku, ktoré vzťahy do tejto kategórie spadajú a ktoré už nie. Treba povedať, že odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoduchá a jednoznačná.
4)
Na druhej strane treba pripustiť, že zákonodarca použil pojem, ktorý nie je v slovenskej legislatíve neznámy. Používa ho napríklad zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") v § 3, podľa ktorého
"súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány".
V praxi sa už v súvislosti s právomocou civilných súdov prejednať konkrétnu vec vyskytli problematické spory,
5)
avšak je otázne, či je možné tieto výkladové problémy úplne eliminovať a tento pojem nahradiť iným, lepším.
Pokiaľ ide o samotné plynutie hmotnoprávnych lehôt, v zmysle uvedenej úpravy zákona o mimoriadnych opatreniach platí, že:
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) lehoty, ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Ad a) Lehoty, ktoré mali uplynúť po 27. marci 2020
Uvedené ustanovenie sa týka lehôt, ktoré mali uplynúť v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. od 27. marca 2020.
6)
Pre tieto lehoty platí, že
neplynú v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020.
Inak povedané, toto obdobie sa do plynutia lehôt nezapočítava. Ako príklad možno uviesť nasledujúcu situáciu: Osoba A si kúpila od osoby B motorové vozidlo za 10 000 eur a dohodli sa, že kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu do 15. apríla 2017. Osoba A kúpnu cenu nezaplatila, a teda osoba B sa môže domáhať jej zaplatenia na súde v 3-ročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Premlčacia lehota, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, začne plynúť 16. apríla 2017.
7)
V tento deň si mohol predávajúci uplatniť svoje právo na súde po prvý raz.
8)
Ide o tzv. zrod žalobného práva (
actio nata
). Lehota by mala uplynúť 16. apríla 2020.
9)
Vzhľadom na zákon o mimoriadnych opatreniach však lehota v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 plynúť nebude. Do konca lehoty osobe B zostávalo ešte 21 dní. "Zvyšok" lehoty, t. j. 21 dní, začne plynúť opäť 1. mája 2020 (vrátane tohto dňa), a teda posledný deň lehoty pripadne na 21. mája 2020. V tento deň musí byť žaloba doručená súdu, keďže ide o hmotnoprávnu lehotu. Nepostačí, ak žalobca žalobu odovzdá poštovému podniku na doručenie.
Ad b) Lehoty, ktoré uplynuli v období po 12. marci 2020 do dňa účinnosti zákona, t. j. do 27. marca 2020
Uvedené ustanovenie sa týka lehôt, ktoré uplynuli v období po 12. marci 2020
10)
do dňa účinnosti tohto zákona, t. j. do 27. marca 2020. Pre tieto lehoty platí, že neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona. Zákon o mimoriadnych opatreniach je účinný od 27. marca 2020, a teda lehota 30 dní uplynie 26. apríla 2020 (nedeľa). To znamená, že pred týmto dňom tieto lehoty nemôžu skončiť. Ktorý je však posledný deň lehoty? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, pretože zákonodarca zvolil veľmi mätúcu formuláciu. Z nej možno dôvodiť, kedy lehota neskončí. Možno usúdiť, že lehota neskončí pred 27. aprílom 2020 (pondelok). Otázkou však ostáva, kedy lehota skončí? Mal zákonodarca na mysli, že v čase 30-tich dní po 27. marci 2020 lehota neplynie? Na túto otázku musíme odpovedať negatívne, pretože inak by to vlastne kopírovalo (aj keď nepresne) písm. a) tohto ustanovenia. Z uvedeného sa pokúsime "vykorčuľovať" rýchlou logickou úvahou. Žiadna z týchto lehôt nemôže skončiť pred 27. aprílom 2020. Ide o lehoty, ktoré v období od 12. marca 2020 do 27. marca 2020 už uplynuli. Zákonodarca zrejme touto právnou úpravou mienil založiť fikciu, že lehota neuplynula, a jej uplynutie ustanoviť na iný deň, a to do 30 dní od 27. marca 2020. Uvedené vyplýva z toho, že zákonodarca určil dátum, pred ktorým ich nemožno považovať za uplynuté. Možno sa "natíska" hovoriť o akomsi "predĺžení" lehoty, tento pojem však nemožno považovať za správny, keďže toto ustanovenie sa týka lehôt, ktoré už uplynuli a tie už nie je možné predĺžiť. Logicky by sme teda mohli usúdiť, že všetky lehoty, ktoré už mali uplynúť medzi 12. marcom 2020 a 27. marcom 2020, by mali skončiť
naraz
, a to 27. apríla 2020, teda po uplynutí 30-dňovej dodatočnej lehoty. Prečo to však zákonodarca takto jednoznačne nenapísal a, naopak, prečo zvolil znenie, ktoré evokuje, akoby každá z týchto lehôt mohla skončiť inak, nie však skôr ako za 30 dní od účinnosti? Tiež vyvstáva otázka, či to nie je v kolízii s § 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach, podľa ktorého lehoty do 30. apríla 2020 neplynú. Môže potom nastať fikcia uplynutia lehoty podľa písm. b) tohto ustanovenia, t. j. pred 30. aprílom 2020? Nebude inak toto ustanovenie § 1 zákona o mimoriadnych opatreniach vnútorne rozporné?
11)
Ako príklad možno uviesť nasledujúcu situáciu: Osoba A si kúpila od osoby B motorové vozidla za 10 000 eur a dohodli sa, že kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu do 20. marca 2017. Osoba A kúpnu cenu nezaplatila, a teda osoba B sa môže domáhať jej zaplatenia na súde v 3-ročnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, začne plynúť 21. marca 2017 (v tento deň si môže predávajúci uplatniť po prvýkrát svoje právo na súde) a mala by uplynúť 21. marca 2020. Podľa § 1 písm. b) zákona o mimoriadnych opatreniach lehota neskončí skôr ako 27. apríla 2020 (30 dní od účinnosti tohto zákona). Nemožno však vylúčiť ani taký výklad, podľa ktorého vzhľadom na § 1 písm. a) tohto zákona lehoty v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú, t. j. posledný deň lehoty na uplatnenie práva na súde je 1. mája 2020.
3. PROCESNOPRÁVNE LEHOTY
Modifikáciu v plynutí procesných lehôt upravuje § 2 zákona o mimoriadnych opatreniach nasledovne:
"(1) Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
(2) Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok."
Pri plynutí procesných lehôt v civilných súdnych konaniach zákon odkazuje na prvé pravidlo pre plynutie hmotnoprávnych lehôt. Inak povedané, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní,
teda procesné lehoty,
v čase od účinnosti zákona, t. j.
od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú.
Zákon v tomto ustanovení upravuje plynutie, resp. neplynutie procesných lehôt. Procesné lehoty sú lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu. Spravidla sú obsiahnuté v procesných predpisoch, nie je to však pravidlo. Medzi tieto procesné predpisy patrí najmä Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj "Civilný mimosporový poriadok" alebo "CMP"), zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ale napríklad aj zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Lehoty určené zákonom sú najmä lehoty na podanie opravných prostriedkov (odvolanie, dovolanie, dovolanie generálneho prokurátora), na podanie prostriedkov procesnej obrany (odpor proti platobnému rozkazu, sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka) alebo na iné procesné úkony strán (námietka zaujatosti, prostriedky procesného útoku alebo obrany).
Lehoty určené súdom sú lehoty, ktoré určí súd (spravidla nesmú byť kratšie ako 10 dní), a ide o lehoty na vykonanie procesných úkonov strán, napríklad vyjadrenie k žalobe, replika, duplika, doplnenie podania a pod.
Zákonodarca v dôvodovej správe
12)
od tohto ustanovenia očakáva zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojím právnym zástupcom.
Uvedené pravidlo o neplynutí procesných lehôt v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020
neplatí pre osobitné