Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Zmluva o budúcej kúpnej zmluve - vymedzenie lehoty na uzavretie budúcej zmluvy (počas života a po smrti povinného) (ZSP 1/2025)

§ 37 ods. 2, § 39, § 50a, § 51, § 460 a § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

V posudzovanej Zmluve o práve kúpy k nehnuteľnosti (ďalej ako „Zmluva“) si zmluvné strany vymedzili dobu na jej uzavretie slovným spojením „počas života povinného a 10 kalendárnych rokov nasledujúcich po roku smrti povinného“. Podľa názoru najvyššieho súdu ide o dostatočne určitý spôsob vymedzenia času/lehoty na uzavretie budúcej zmluvy, ktorá začína plynúť dňom účinnosti Zmluvy a končí uplynutím 10 rokov po smrti povinného. Smrť povinného predstavuje časový moment v plynutí lehoty, od ktorého sa počíta dohodnuté desaťročné obdobie.

Povinnosť vyplývajúca z uzavretej Zmluvy (o práve kúpy) nie je viazaná výlučne na osobu poručiteľa, a teda (bez ohľadu na spôsob, akým bolo v zmluve dojednané trvanie záväzku) prešlo na jeho právnych nástupcov/dedičov. Poukazovanie na skutočnosť, že Zmluvou sú obmedzované vlastnícke práva dedičov/právnych nástupcov nie je právne významné už len z toho dôvodu, že žalobkyňa mohla uplatniť svoje práva vyplývajúce zo Zmluvy už počas života povinného, resp. prechod práv/povinností majetkovej povahy, pri ktorých to ich povaha pripúšťa (a medzi ktoré bez pochybnosti patrí aj povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu) je právom predvídaný a plne akceptovaný.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 68/2023

SKUTKOVÝ STAv
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaných v 1. až 4. rade tak, že títo ako predávajúci uzatvárajú so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností v znení predloženom žalobkyňou.
Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaní v 1. až 4. rade sa na základe dedenia po poručiteľovi stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v podiele 1/4. Žalobkyňa si v zmysle Zmluvy o práve kúpy a Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve uplatnila svoje právo a zaslala žalovaným v 1. až 4. rade výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy spolu s návrhom kúpnej zmluvy. Žalovaní v 1. až 4. rade na výzvu a ani na opakovanú výzvu nereagovali. Keďže teda žalovaní v 1. až 4. rade odmietajú splniť svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o práve kúpy, domáhala sa žalobkyňa nahradenia chýbajúceho prejavu vôle žalovaných v 1. až 4. rade.
Žalovaní v 1. až 4. rade žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaní v 1. až 4. rade, okrem iného, uviedli, že na základe smrti poručiteľa a uznesenia o dedičstve vstúpili do právneho postavenia prenajímateľa ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, každý v pomere 1/4, a to so všetkými s tým súvisiacimi právami a povinnosťami. Podľa žalovaných v 1. až 4. rade však na nich ako dedičov prešli iba také záväzky, ktoré majú majetkový charakter a vzhľadom na svoju spätosť s osobou poručiteľa nezanikli. Záväzok a ani právo zo Zmluvy o práve kúpy k nehnuteľností, ktorá je podľa žalovaných v 1. až 4. rade nepochybne zmluvou o budúcej zmluve v zmysle § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ"), nie sú podľa žalovaných v 1. až 4. rade čisto majetkovými, ale naopak, ide o osobnomajetkové, prípadne výlučne osobné práva a záväzky, ktoré za žiadnych okolností neprechádzajú a ani nemôžu prechádzať na dedičov poručiteľa. Ďalej uviedli, že platí, že na dedičov môže prejsť iba a výlučne taká povinnosť, ktorá existuje k okamihu smrti poručiteľa. V danom prípade však predmetná povinnosť zo Zmluvy o práve kúpy k nehnuteľností v čase smrti poručiteľa neexistovala.
Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") v poradí druhým rozsudkom z 11. novembra 2021 žalobu zamietol.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že došlo medzi žalobkyňou ako oprávnenou a poručiteľom ako povinným k uzatvoreniu zmluvy o práve kúpy k nehnuteľnosti (ďalej aj "Zmluvy"). Nesporným bolo aj to, že povinná osoba zo Zmluvy zomrela a že žalobkyňa si voči žalovaným uplatnila právo z tejto Zmluvy výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy s návrhom kúpnej zmluvy.
Podľa názoru okresného súdu bola Zmluva neplatná, a to na základe § 37 ods. 2 a § 39 v spojení s § 50a OZ. (i) Zmluva totiž obsahuje dohodu o dobe, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú zmluvu uzatvoriť, t. j. že táto doba trvá počas života povinného a 10 kalendárnych rokov nasledujúcich po roku smrti povinného. Takéto dojednanie doby nemožno považovať za platné, keďže zmluvná strana nemôže na seba vziať povinnosť niečo dať, konať, nekonať alebo strpieť po svojej smrti, a teda ide o nemožné plnenie (§ 37 ods. 2 OZ). (ii) Neplatnou je aj časť Zmluvy, ktorá obsahuje dohodu o dobe "počas života povinného", ke
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).