Žalobca sa domáhal peňažného nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemkov, po ktorých preteká vodný tok Delňa v preloženom koryte ako umelý vodný tok, na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Prešove, správcom ktorého (vodného toku Delňa) je žalovaný, ktorý užíva predmetné pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a uzavretej nájomnej zmluvy, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve.
Žalovaný bol názoru, že Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, ako štátna odborná organizácia Ministerstva životného prostredia SR určená pre správu vodných tokov, považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu s odôvodnením, že tu ide o neexistenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, pretože pozemky označované žalobcom za vlastné, nie sú užívané žalovaným a ani veci (objekty) na týchto pozemkoch nie sú a nikdy neboli vo vlastníctve žalovaného. Užívanie vodného toku s umelým korytom je iba vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorú nemožno stotožňovať so žalovaným.
Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom z 25. júna 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 929,28 eur spolu s 5% úrokom z omeškania.
Okresný súd mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom spore, a to zápisom jeho výlučného vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností - vodná plocha, preto námietku žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považoval za nedôvodnú. Ďalej mal za nesporné, že na predmetných parcelách v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, preteká vodný tok Delňa. Okresný súd neuznal námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie. V tejto súvislosti za nesporné pokladal, že žalovaný ako štátny podnik a správca vodného toku je pasívne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku, keďže "nielen hospodári s majetkom štátu, ale je aj priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu a jednou z jeho kompetencií je i oprávnenie konať v mene štátu v súdnych konaniach prejednávajúcich spory majúce pôvod v majetku štátu. Žalovaný má teda zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu." Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danom spore zo záväzkovoprávneho vzťahu z titulu bezdôvodného obohatenia, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný subjekt bezdôvodne obohatil, a záväzok vzniká tomu, kto obohatenie získal.
Krajský súd (ďalej aj "odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 21. decembra 2022 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol.
Podľa názoru krajského súdu na posúdenie, či sa žalovaný alebo iný subjekt na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje, bolo podstatným zistenie otázky vlastníckeho práva vodného toku, ktorý preteká po pozemkoch žalobcu, evidovaných v katastri nehnuteľností ako vodná plocha. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto povinným subjektom v danom prípade nie je žalovaný. Žalobca neoprávnenosť užívania pozemkov v jeho vlastníctve nevyvodzoval v súvislosti s výkonom správy alebo z porušenia oprávnení či povinností žalovaného (ako správcu majetku štátu) ustanovených zákonom vo vzťahu k zverenému majetku štátu, pričom v žalobe ani netvrdil, že by (neoprávnené) užívanie pozemkov malo spočívať v inej skutočnosti než v tom, že jeho pozemkami preteká vodný tok, ktorý však môže byť (je) vo výlučnom vlastníct
