Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Cui bono? (Nespravodlivá rovnováha v povinnom očkovaní z vôle Ústavného súdu SR)
CUI BONO? (Nespravodlivá rovnováha v povinnom očkovaní z vôle Ústavného súdu SR)
Kľúčová otázka neznie: zachovať povinné očkovanie, alebo ho zrušiť, ako to navodzoval
Ústavný súd SR vo svojej úvahe o proporcionalite zásahu do súkromia. Tak vidia problematiku
povinného očkovania iba radikálni extrémisti. Kľúčovou otázkou povinného očkovania je nájdenie
spravodlivej rovnováhy medzi povinným očkovaním a ochranou základného práva na súkromie, lebo na
Ústavnom súde SR sa táto otázka skúmala na zle kalibrovaných váhach.
V praktickej ochrane ústavnosti prevažujú politické záujmy. Ak sa Ústavný súd SR dotkne politicky
senzitívnej otázky, rozhodnutie je podrobené dôraznej kritike bez ohľadu na jeho skutočnú kvalitu.
Ak je rozhodnutie politicky nezaujímavé, unikne kritike, nech je, aké je. Tak je to aj v prípade
rozhodovania o ústavnosti povinného očkovania, ktoré svojím návrhom vyvolal Krajský súd v Nitre.
Ústavný súd SR návrh zamietol. Povinné očkovanie je nekompromisne v súlade s Ústavou SR. S
prihliadnutím na závažnosť sporu, ktorú Ústavný súd SR nedocenil, a preto zľahčil, nezaškodí pozrieť
sa na samé rozhodnutie bez ružových okuliarov.
Pramene práva a orgány štátu s právomocou
Základným prameňom práva pre povinné očkovanie je zákon č.
355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovuje, že
opatreniami na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení podľa
§ 12 ods. 2 písm. d) sú o. i.
- osobitné a mimoriadne očkovanie,
- očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách,
- očkovanie pred cestou do zahraničia,
- očkovanie osobitných skupín obyvateľstva.
Zákon č. 355/2007 Z.z. v
§ 62 ustanovuje v taxatívnom výpočte rad
splnomocnení pre Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzných predpisov. Medzi nimi
je aj splnomocnenie na ustanovenie podrobností o prevencii a kontrole prenosných ochorení
(§ 62 písm. a/). Ministerstvo zdravotníctva
SR uplatnilo toto splnomocnenie vydaním vyhlášky č. 585/2008
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení
vyhlášky č. 544/2011 Z.z.
Pri pohľade na dlhoročnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR sa od začiatku konania o súlade
platnej právnej úpravy povinného očkovania s ústavou zdalo samozrejmé, že verdiktu o porušení Ústavy
SR sa nemôže vyhnúť podzákonná úprava Ministerstva zdravotníctva SR.
Ústavný súd SR rozhodol, že úpravu podmienok, rozsahu a spôsobu poskytovania bezplatnej
zdravotnej starostlivosti nemožno uskutočniť vyhláškou Ministerstva zdravotníctva
SR,1) a to ani za predpokladu, že
zákon ustanovuje splnomocnenie na vydanie takej
úpravy podzákonným všeobecne záväzným právnym predpisom.2)
Ústavný súd SR rozhodol aj o tom, že lehota na vykonanie prerušenia tehotenstva predstavuje
natoľko podstatnú otázku zákonnej úpravy, že musí byť upravená iba zákonom, a preto je úprava
podzákonnou normou vylúčená.3) "(...) ústavný súd dospel k záveru, že
ustanovenie § 2 ods. 3 napadnutej vyhlášky
vybočilo z medzí zákona, lebo ministerstvo nevydalo v tomto ustanovení vyhlášku v rámci medzí
ustanovených zákonom a na základe splnomocnenia §
12 zákona o umelom prerušení tehotenstva."4) Takto ústavný súd
odôvodnil, prečo ústave odporuje povolenie interrupcií z genetických príčin do 24. týždňa veku
plodu.
V prípade povinného očkovania ten istý ústavný súd odrazu zistil, že úprava povinného očkovania
vykonávacím všeobecne záväzným právnym predpisom je konformná s Ústavou SR.
"... samotná
povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu nie je ustanovená podzákonným predpisom,
ale dostatočne konkrétne a určito použitím termínu "povinné očkovanie" zákonom o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia. Tým spĺňa jednak požiadavku na ukladanie povinnosti ustanovenú
čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, ale zároveň
tiež požiadavku formy zákona na stanovenie medzí základných práv a slobôd ustanovenú v
čl. 13 ods. 2
ústavy."
5)Zákon č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších
predpisov neustanovuje choroby, proti ktorým je očkovanie povinné. To určuje vyhláška Ministerstva
zdravotníctva SR.
Podľa § 6 vyhlášky č. 585/2008 Z.z.: "Očkovanie
detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu
B, invazívnym hemofilickým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva najneskôr prvý
deň desiateho týždňa života dieťaťa (§ 6 ods.
1).
Vyhláškou sa ustanovuje aj povinné očkovanie proti
tetanu, ktorý nie je ochorením prenosným z človeka na človeka. Právne podstatnou sa tak stáva
otázka, či určenie povinnosti podrobiť sa tomuto očkovaniu je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti. Jedine pri splnení tejto podmienky sa neporuší základné právo na súkromie priznané
čl. 16 ods. 1 Ústavy SR ani ľudské právo na
súkromie priznané čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
V Čechách Najvyšší správny súd uznesením rozšíreného senátu z 3.4.2012 č. j. 8 As 6/2011-120
riešil rozpor právnych názorov senátov súdu pri hodnotení situácií, keď došlo k neprijatiu dieťaťa
do materskej škôlky v dôsledku chýbajúceho očkovania proti trom detským chorobám a k uloženiu
sankcie za neudelenie súhlasu rodičov na pravidelné očkovanie dieťaťa.6)
Rozšírený senát Najvyššieho správneho súdu uviedol, že
"otázka, zda a do jaké míry
stanovit očkovací povinnost, má aspekty nejen odborné, ale i politické, neboť tato povinnost vždy
představuje určité omezení zmiňovaných základních práv a svobod a zároveň se ve společnosti odlišují
názory na přínos či naopak některé nežádoucí účinky očkování v konkrétních případech."
Ústavný súd SR túto myšlienku vyjadril nápadne podobnou formuláciou:
"rozhodnutie
zákonodarcu o tom, že určitý druh očkovania bude povinný, je rozhodnutím, ktorým realizuje ústavným
poriadkom danú (pomerne širokú) možnosť legislatívnych zásahov v oblasti verejného zdravotníctva...
Ide o rozhodnutie, ktoré je v prvom rade otázkou politickou a expertnou, a preto je tu i veľmi
obmedzená možnosť ingerencie ústavného súdu. Takéto rozhodnutie zákonodarcu vychádza z pomerne
veľkého priestoru pre politické uváženie (margin of appreciation), v rámci ktorého nie je možné
rozhodnutie zákonodarcu (resp. vykonávacieho právneho predpisu exekutívy) o ustanovení povinnosti
podrobiť sa určitému druhu očkovania bez ďalšieho preskúmať (porov. rovnako v náleze Ústavného súdu
ČR, sp. zn. III. ÚS 449/06 z 3. februára 2011)."
7)Ústavný súd SR pri hľadaní faktorov ovplyvňujúcich politické uváženie o tom, ktoré očkovania sa
stanú povinné, prehliadol ekonomické záujmy a všade prítomný lobizmus. To sa mu dá odpustiť. Čo sa
ústavnému súdu odpustiť nedá, je rezignácia na právny poriadok. Ak Ústavný súd SR rezignuje na
ochranu ústavnosti všade, kde je "pomerne veľký priestor pre politické uváženie," Ústava SR sa
onedlho zmení na povestný "zdrap papiera".
Účelom ústavy v materiálnom právnom štáte je vytvárať účinné bariéry politickej svojvôli, nútiť
politické sily viesť svoj politický boj medzi jasne postavenými mantinelmi. Tam, kde dochádza na
politické uváženie s výsledkom, ktorý priamo ovplyvňuje dostupnosť základných práv, povinnosťou
ústavného
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
